Preskočiť na obsah
  |  

V Pásme Gazy oficiálne potvrdili prvý prípad detskej obrny

Palestínske ministerstvo zdravotníctva v piatok oznámilo, že v meste Gaza zaznamenalo prvý prípad detskej obrny. Vírus sa vyskytol v meste Dajr al-Balah. Nakazeným je desaťmesačné dieťa, ktoré nedostalo ani jednu dávku očkovania, píše agentúra Reuters.

O prvom potvrdenom prípade už skôr informoval nemenovaný zdroj agentúry Reuters, ktorý taktiež uviedol, že pri dvoch ďalších osobách existuje podozrenie na toto ochorenie.

V piatok Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Detský fond OSN (UNICEF) vyzvali na vyhlásenie sedem dní trvajúceho prímeria v palestínskej enkláve s cieľom spustenia rozsiahleho očkovania 640-tisíc detí. Palestínske militantné hnutie Hamas s návrhom súhlasilo. Izrael sa zatiaľ nevyjadril.

Miera zaočkovania novorodencov v Pásme Gazy výrazne klesla po začatí izraelskej ofenzívy do tejto palestínskej enklávy. Zúriace boje väčšine detí zamedzili prístup k zdravotnej starostlivosti.

Pred začiatkom konfliktu bolo zaočkovaných 99 percent detí, v júli tohto roka 86 percent, napísal pre denník Guardian generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.

Vírus sa v Pásme Gazy naposledy vyskytol pred 25 rokmi, pripomína WHO.

(tasr)

  |  

Na zničení Nord Streamu spolupracovalo aj Poľsko, tvrdí exšéf nemeckej tajnej služby

Po tom, čo Nemecko vydalo prvý medzinárodný zatykač v súvislosti s výbuchom plynovodov Nord Stream, denník Wall Street Journal priniesol správu, že do sabotáže bola zapojená ukrajinská vláda. Bývalý riaditeľ Spolkovej spravodajskej služby (BND) August Hanning však pre televíziu Die Welt povedal, že istú mieru zodpovednosti nesie aj Poľsko.

Vo veci útoku na plynovody išlo o „dohodu medzi najvyššími predstaviteľmi Ukrajiny a Poľska“ povedal Hanning vo štvrtkovom rozhovore. Varšava mala podľa jeho informácií poskytnúť ukrajinskému tímu logistickú podporu.

„Je jasné, že sa na tom podieľali aj poľské tajné služby. Nemyslím si, že šlo len o tajné služby, ale že sa uskutočnila dohoda medzi najvyššími predstaviteľmi Ukrajiny a Poľska,“ vyhlásil exšéf tajnej služby. „Útok zrejme vykonala ukrajinská tajná služba, a to vďaka silnej logistickej podpore z Poľska... Takéto rozhodnutia sa robia na najvyšších úrovniach a ja verím, že došlo k dohode... medzi Zelenským a prezidentom Dudom.“

Hanning viedol BND do roku 2005. Ohľadom zničenia plynovodov stále panujú nejasnosti a pravdepodobne sa v Európe hrajú viaceré spravodajské hry. Napriek tomu by obvinenie takéhoto typu mohlo mať dôsledky na medzinárodné vzťahy.

Varšava tieto obvinenia obratom odmietla. „Poľsko sa ničoho nezúčastnilo. Musíte povedať, že je to lož,“ povedal vicepremiér a minister pre digitalizáciu Krzysztof Gawkowski pre stanicu Polsat.

Scenáru so zapojením Poľska však neverí ani Moskva. Podľa Kremľa znejú vzájomné obvinenia európskych spojencov nepresvedčivo, a pravdepodobne predstavujú snahu o odvedenie pozornosti od skutočných páchateľov. V reakcii na článok Wall Street Journalu to povedal prvý námestník stáleho predstaviteľa Ruska pri OSN Dmitrij Polianskyj.

„Úprimne, neviem, kto musíte byť, aby ste uverili informácii, že partia opitých ukrajinských potápačov by mohla vyhodiť do vzduchu Nord Stream. Ide totiž o pomerne zložitý systém umiestnený vo veľkej hĺbke v oblasti, ktorú všetci pozorne sledujeme, a ktorá je centrom aktivity NATO,“ povedal Polianskyj v reakcii na komentáre na sieti X.

(sab)

  |  

Ukrajinské sily zničili v Kurskej oblasti most, ktorý mal byť použitý pri evakuácii

Ukrajinské sily zničili most cez rieku Sejm v Kurskej oblasti na západe Ruska, čo znemožní evakuáciu civilného obyvateľstva. Tá v súčasnosti prebieha v rámci Gluškovského okresu, v ktorom žije vyše 20-tisíc ľudí, informuje agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské médiá.

Dôvodom je ukrajinská invázia do tohto regiónu, ktorá sa začala 6. augusta. Ukrajinská armáda v piatok oznámila, že ukrajinské sily postúpili jeden až tri kilometre na územie Kurskej oblasti. V regióne je od minulého piatka v platnosti režim mimoriadnej situácie na federálnej úrovni.

(tasr)

  |  

Buky a jedle v oblasti Studienec odstránili kvôli technologickým postupom, tvrdia Lesy SR

V lokalite Studienec prebieha ťažba pre hrozbu šírenia podkôrnikovej kalamity. Okrem smrekov bolo odstránených aj niekoľko bukov a jedlí, a to z dôvodu technologických postupov lanových systémov a bezpečnosti práce. Ide pritom o výnimočné prípady. Uviedla to v piatok pre TASR hovorkyňa štátneho podniku Lesy SR Katarína Palková.

"V uvedenej lokalite sa bojuje proti šíreniu podkôrnikovej kalamity dlhšie obdobie a ľuďom sa môže zdať, že viacročné kalamitné plochy sa zlievajú do jedného súvislého celku. Kalamita sa môže zastaviť len tak, že sa odstránia už napadnuté jedince, na ktorých laik ešte nerozozná napadnutie a identifikuje ich ako zdravé stromy," uviedla hovorkyňa s tým, že rozšírenie kalamity hrozí aj v okolitých lokalitách mimo Studienca.

V zmysle nariadených interných postupov sa podľa nej odstraňujú len smrekové porasty a ostatné stromy zostávajú stáť na mieste. "Iba vo výnimočných prípadoch ako napríklad technologické postupy alebo bezpečnosť je možné odstrániť aj iné stromy," dodala.

Lokalita Studienec patrí do radu chránených oblastí a zón, to však podľa hovorkyne nezakazuje boj proti hrozbe šírenia podkôrnikovej kalamity. "Naopak, zákon o lesoch nariaďuje povinnosť zastaviť šírenie kalamity. Lesy SR nevykonávajú žiadnu protizákonnú činnosť. Uvedená lokalita bola síce zoskupeniami ako napríklad My sme les navrhnutá do A zóny NAPANT, ale tento návrh do tohto času nie je schválený," podotkla s tým, že Lesy SR s týmto návrhom nesúhlasia.

Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les TASR v piatok informoval, že spolu s občianskym združením Prales a Greenpeace Slovensko, ako aj viacerými dobrovoľníkmi vyzývajú kompetentných na okamžité ukončenie ťažby v Nízkych Tatrách. Taktiež podajú trestné oznámenie.

(tasr)

  |  

Madurova vláda je autokratická, ale nie je to diktatúra, tvrdí brazílsky prezident

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva v piatok povedal, že venezuelská vláda má autoritárske sklony. V rozhovore pre agentúru Reuters však dodal, že vládu prezidenta Nicolása Madura by neoznačil za diktatúru.

Vyjadril sa tak iba deň po jeho predošlom vyhlásení, v ktorom vyzval na opakovanie volieb vo Venezuele.

„Venezuela má veľmi nepekný režim, ale nemyslím si, že je to diktatúra,“ povedal Lula v rozhovore. „Je to vláda s autoritárskymi sklonmi, ale nie diktatúra, aké poznáme v iných štátoch sveta.“

Prezidentské voľby sa vo Venezuele konali 28. júla. Brazílsky prezident spolu s viacerými juhoamerickými a svetovými lídrami krátko po nich žiadal zverejnenie oficiálnych volebných záznamov. Venezuelská volebná komisia tak doteraz neurobila.

V rozhovore Lula zopakoval, že víťaza prezidentských volieb vo Venezuele uzná len po ich zverejnení. „Kde sú záznamy? Víťaza môžem uznať len vtedy, ak sa preukáže, že voľby boli demokratické,“ uviedol.

Reuters pripomína, že ľavicovo orientovaný Lula bol k Madurovi v minulosti naklonený, avšak k uplynulým prezidentským voľbám zaujal neutrálnejší postoj.

V prezidentských voľbách zvíťazil podľa venezuelskej Národnej volebnej rady (CNE) Maduro so ziskom 51,2 percenta hlasov. Opozičného kandidáta Edmunda Gonzáleza Urrutiu podporilo 44,2 percenta voličov. CNE však dosiaľ nezverejnila podrobné výsledky, ktoré by víťazstvo Madura potvrdili.

Opozícia tvrdí, že víťazom volieb je Urrutia. Zverejnila aj údaje o hlasovaní, ktoré podľa nej ukazujú, že Madura porazil. Lula vo štvrtok s cieľom vyriešiť krízu vo Venezuele uviedol, že „ak má (Maduro) zdravý rozum, mohol by sa pokúsiť osloviť ľud a možno vypísať nové voľby s nestraníckym volebným výborom“. Líderka venezuelskej opozície María Corina Machadová takýto návrh odmietla.

Brazílsky prezident taktiež začiatkom tohto týždňa navrhol ako východisko z krízy vytvorenie koaličnej vlády zloženej z predstaviteľov súčasnej vlády a opozície. Reuters však píše, že podľa brazílskych zdrojov sú tieto návrhy predbežné a neboli oficiálne predložené. Ich zámerom je podľa nich dosiahnuť to, aby Maduro aspoň naznačil, že je s opozíciou ochotný rokovať.

(tasr)

  |  

Kongresman: FBI poslal telo Crooksa na kremáciu pred uzavretím vyšetrovania

Telo 20-ročného Thomasa Matthewa Crooksa, ktorého 13. júla zastrelili pri pokuse o atentát na republikánskeho prezidentského kandidáta Donalda Trumpa, bolo „preč“, keď sa ho kongresman Clay Higgins snažil prezrieť v rámci vyšetrovania atentátu. Kongresman to tvrdí v správe.

Higgins, republikánsky kongresman z Louisiany, je členom pracovnej skupiny Snemovne reprezentantov, ktorá vyšetruje tento pokus o atentát. Vo svojej čiastkovej správe, z ktorej citoval portál Newsweek, podrobne opísal niektoré zistenia z trojdňovej cesty do mesta Butler v štáte Pensylvánia, kde Crooks útočil.

„Keď som sa v pondelok 5. augusta snažil prezrieť Crooksovo telo, spôsobilo to značný rozruch a vyšla najavo znepokojujúca skutočnosť... FBI vydal desať dní po 13. júli jeho telo na kremáciu,“ napísal Higgins v správe. „Už 23. júla bol Crooks preč. Nikto to do pondelka 5. augusta nevedel, ani okresný koroner, orgány činné v trestnom konaní, šerif, a tak ďalej.“

Higgins uviedol, že koroner okresu Butler „mal technicky nad telom zákonnú právomoc". Podľa vlastných slov však kongresman s koronerom hovoril "a nikdy by nevydal Crooksovo telo rodine na kremáciu alebo pohreb bez osobitného povolenia FBI“.

Higgins tiež v správe uviedol, že „podobne ako ukončenie zaistenia miesta činu a odstránenie biologických dôkazov z miesta činu... môže tieto kroky FBI každý rozumný človek označiť len za marenie akéhokoľvek nasledujúceho vyšetrovacieho úsilia“.

„Keď nemôžem prezrieť strelcovo telo, nebudem na sto percent vedieť, či sú koronerova a pitevná správa presné. V skutočnosti sa to nikdy nedozvieme,“ dodal Higgins. „Áno, uvidíme samotné správy a fotografie, ale nikdy nebudem môcť s istotou povedať, že zodpovedajú mojej vlastnej obhliadke tela.“

Higgins svoju správu v pondelok predložil predsedovi pracovnej skupiny Mikeovi Kellymu. Podrobne opisuje niektoré z doterajších zistení, ale nie je „vyčerpávajúca ani konečná“. Federálny úrad pre vyšetrovanie sa pre portál odmietol vyjadriť.

Na exprezidenta USA Donalda Trumpa zaútočil Thomas Matthew Crooks poloautomatickou puškou počas predvolebného zhromaždenia v štáte Pensylvánia. Trumpovi prestrelil hornú časť pravého ucha, jedného účastníka podujatia zabil a ďalší dvaja utrpeli zranenia. Útočníka následne zastrelila tajná služba.

(sab, dv)