Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko vojenskú pomoc pre Ukrajinu nezredukuje, uviedol hovorca vlády

Nemecká vláda odmieta tvrdenia, že Nemecko obmedzí svoju vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Uviedol to v pondelok hovorca vlády Wolfgang Büchner. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP a webovej stránky berlínskeho denníka Tagesspiegel.        

"Nemecko je naďalej úplne zapojené a naďalej platia slová nemeckého spolkového kancelára (Olafa Scholza), že podpora bude Ukrajine poskytovaná tak dlho, kým to bude potrebné," povedal Büchner. Nikto vrátane ruského prezidenta Vladimira Putina by nemal dúfať, že Nemecko v tejto oblasti poľaví. "Správy naznačujúce, že pomoc obmedzujeme, sú jednoducho nepresné," povedal.        

Nemecko tento rok na vojenskú pomoc Ukrajine vyčlenilo približne 7,1 miliardy eur, uvádza na svojej oficiálnej webovej stránke nemecká vláda. Na budúci rok plánuje poskytnúť štyri miliardy eur, tieto prostriedky však ešte môže zvýšiť nemecký parlament, ktorý tak urobil aj tento rok, píše Tagesspiegel.        

Denník pripomína, že Nemecko by tento rok malo Kyjevu dodať ešte štyri systémy protivzdušnej obrany IRIS-T, desať samohybných protilietadlových systémov Gepard, 16 samohybných húfnic, desať tankov Leopard, bojové drony a tisíce kusov munície a streliva.

(tasr)

Minúta  |  

Dostrieľaná žena z Čunova prehovorila: Strieľal môj expriateľ, dlhodobo ma prenasledoval

Nedeľná streľba v bratislavskej mestskej časti Čunovo si vyžiadala jednu obeť - 58-ročného strelca, ktorý skôr ako krátku zbraň otočil proti sebe, niekoľkokrát vystrelil na 43-ročnú Michaelu. Tú v nemocnici dostali do stabilizovaného stavu.

Žena pre Topky.sk priznala, že strelcom bol jej bývalý priateľ. "On ma mesiace prenasledoval, stalkoval, vyhľadával. Nešla som na políciu, pretože sa mi vyhrážal, že mi zabije môjho syna. Poznal môjho nového priateľa, úžasného muža. Vedel ako sa volajú jeho deti. Vyhrážal sa, že aj im ublíži," uviedla postrelená Michaela.

V nedeľu večer jej niekto zavolal. Myslela si, že je to jej známy, od ktorého si objednávala sviečky. V telefóne jej povedal, že balík má v balíkoboxe, preto sa tam vybrala. Na mieste ju už ale čakal expriateľ.

"Začal sa ma pýtať, pre ktorého som sa rozhodla. Či chcem jeho, alebo svojho nového súčasného partnera. Povedala som, že ja sa nerozhodujem, my sme dávno rozídení a že nech to konečne pochopí," opísala žena.

Polícia začala pre streľbu v Čunove trestné stíhanie

Mohlo by Vás zaujímať Polícia začala pre streľbu v Čunove trestné stíhanie

Skôr, ako muž začal strieľať, Michaele povedal, že "dobre, tak si ťa vezmem so sebou". Prvej rane sa žena vyhla tesne, jej bývalý stál priamo pred ňou a mieril na ňu. "Najprv sa mu nepodarilo streliť, lebo niečo sa mu so zbraňou stalo, asi zaseklo. Tak som začala utekať a on ma naháňal a strieľal všade," dodala žena.

Tá sa už v nemocnici prebrala z celkovej anestézy a je v stabilizovanom stave. Poďakovala sa policajtovi na telefónnej linke, ktorý bol veľmi milý a ochotný, a pomohol jej streľbu jej expriateľa zvládnuť.

(max)

Minúta  |  

Zamestnávatelia a zamestnanci sa nedohodli na minimálnej mzde. Napriek tomu výrazne vzrastie

Zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov sa nedohodli na výške minimálnej mzdy na budúci rok. Jej výška tak bude od 1. januára 2025 stanovená zákonom, a to na 816 eur mesačne. Po zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady SR o tom informoval minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD).

Zo zákona o minimálnej mzde vyplýva, že v prípade nedohody sociálnych partnerov sa suma určuje podľa automatického kľúča. V súčasnosti sa minimálna mzda odvíja od priemernej mzdy v ekonomike. Vypočíta sa ako 57 percent z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca spred dvoch rokov [na výpočet sumy pre rok 2025 sa použije priemerná mzda z roku 2023, pozn. red.].

Keďže priemerná mzda bola v roku 2023 na úrovni 1430 eur, minimálna mzda na rok 2025 by mala dosiahnuť 816 eur.

Minister práce však priblížil, že ak by platila pripravovaná novela zákona, tak minimálna mzda sa v roku 2025 stanoví ako 60 percent z priemernej mzdy. V budúcom roku by tak dosiahla podľa neho výška minimálnej mzdy 858 eur.

V súčasnosti je tento zákon v legislatívnom procese, pričom Tomáš by chcel presadiť jeho schválenie v Národnej rade SR spolu s ďalším balíkom zákonov do polovice novembra.

Dodajme, že zástupcom zamestnávateľov a zamestnancov sa v minulých rokoch podarilo dohodnúť na zvýšení minimálnej mzdy. Vlani stúpla mesačná suma minimálnej mzdy na 750 eur, čo bolo o šesť eur viac, ako by sa zvýšila podľa zákona. Rok predtým sa sociálni partneri dohodli takisto na zvýšení minimálnej mzdy na rok 2023 o 56 eur na 700 eur.

(tasr)

Minúta  |  

Plachetnica plávajúca pod britskou vlajkou sa potopila blízko Sicílie. Viacero ľudí je nezvestných

Jedna osoba zahynula a šesť ľudí je nezvestných po tom, ako luxusnú plachetnicu s 22 ľuďmi na palube v pondelok skoro ráno zasiahla prudká búrka a potopila sa pri pobreží sicílskeho hlavného mesta Palermo, oznámili talianske médiá. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry Reuters.        

Talianska pobrežná stráž a hasiči zachránili zvyšných 15 ľudí. Osem zachránených vrátane ročného dieťaťa previezli do miestnych nemocníc a ich stav je stabilizovaný. Úrady predtým uviedli, že medzi nezvestnými je člen posádky a šiesti cestujúci s britským, americkým a kanadským občianstvom.        

Potápači z hasičského zboru pokračujú v pátraní v okolí plavidla, ktoré sa nachádza v hĺbke približne 50 metrov a zhruba 800 metrov od pobrežia. Pobrežná stráž identifikovala plachetnicu dlhú 56 metrov a plaviacu sa pod britskou vlajkou ako Bayesian, ktorú v roku 2008 postavila talianska lodiarska spoločnosť Perini Navi.        

Plavidlo má hliníkový trup, dosahuje maximálnu rýchlosť 15 uzlov a môže prepravovať 12 hostí a až desaťčlennú posádku.        

Plachetnica opustila sicílsky prístav Milazzo 14. augusta a podľa aplikácie na sledovanie plavidiel Vesselfinder bola naposledy zaregistrovaná východne od Palerma v nedeľu večer, pričom jej navigačný status bol "kotviaca".

(tasr)

Minúta  |  

Poradca Putina: Pre inváziu v Kursku nebudeme viesť s Ukrajinou mierové rokovania

Jurij Ušakov, poradca ruského prezidenta, v pondelok vyhlásil, že Moskva zatiaľ nie je pripravená začať mierové rokovania s Ukrajinou. Ako dôvod uviedol ofenzívu ukrajinských síl v ruskej Kurskej oblasti. Vyzdvihol však, že Rusko zatiaľ nestiahlo svoje predošlé mierové návrhy, ktoré Ukrajine prednieslo v júni. TASR informáciu prevzala z agentúry Reuters.

"V tejto fáze a vzhľadom na tento nerozvážny čin (ukrajinská ofenzíva v Kursku, pozn. TASR) spolu nebudeme hovoriť," uviedol Ušakov vo vyhlásení pre ruský spravodajský portál SHOT.

Do Kurskej oblasti ukrajinské jednotky vtrhli 6. augusta. Kyjev tvrdí, že počas tejto najväčšej cezhraničnej operácie od začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu sa im podarilo obsadiť územie s rozlohou vyše 1000 štvorcových kilometrov        

Na otázku, či sú návrhy na mierové rokovania, ktoré v júni predložil Putin, už von z hry pre pokračujúcu inváziu Ukrajincov v Kurskej oblasti, Ušakov odpovedal, že nie. "Nie, neboli stiahnuté. V tejto chvíli by však samozrejme bolo úplne nevhodné vstúpiť do akéhokoľvek rokovacieho procesu," doplnil.        

V júni ruský prezident uviedol, že Rusko ukončí vojnu na Ukrajine a začne mierové rokovania len pod podmienkou, že Kyjev sa vzdá ambície členstva v NATO a odovzdá Moskve štyri oblasti, ktoré anektovala po referende. Ukrajinská vláda tieto podmienky odmietla a považuje ich za rovné kapitulácii. 

Putinov poradca v rozhovore taktiež povedal, že súčasný ruský postoj ohľadom budúcich mierových rokovaní nie je nemenný a bude sa vyvíjať s ohľadom na situáciu na bojisku.       

(tasr)

Minúta  |  

Väznice v Británii sú preplnené, podozriví budú dočasne v policajných celách

Väzni v celách ostanú, pokým sa pre nich nenájde miesto v preplnených britských väzniciach. V pondelok to uviedol britský premiér Keir Starmer, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters a televízie BBC.        

Núdzové opatrenie má za cieľ odbremeniť najmä sever Anglicka, ktorý najviac zasiahli nedávne rasovo motivované nepokoje. Týkať sa bude väzníc v siedmich regiónoch vrátane Manchestru a Yorkshiru.        

Opatrenie taktiež povedie k tomu, že obžalovaných na súd predvolajú len vtedy, keď bude pre nich vo väzení pripravené miesto. To znamená, že súdne prípady by sa mohli oddialiť a obžalovaní budú na súd čakať v policajných celách alebo na slobode po zaplatení kaucie. Ministerstvo spravodlivosti však uviedlo, že nikto, kto "predstavuje riziko pre verejnosť", nebude prepustený na kauciu a polícia bude podozrivých zadržiavať v rovnakej miere ako doteraz, uvádza BBC.        

Zvýšenie počtu uväznených osôb súvisí najmä s nedávnymi nepokojmi, po ktorých britská polícia zatkla viac ako 1100 ľudí podozrivých z násilia, vandalizmu, podpaľačstva a ďalších trestných činov. Väznice v krajine sú pritom už dlhšie preplnené a súčasná situácia krízu ďalej zhoršuje.        

Členovia vlády sa už skôr vyjadrili, že väznice budú nútené niektorých väzňov prepúšťať skôr. Reuters píše, že ide o jednu z prvých väčších kríz novej vlády premiéra Keira Starmera. Ten sa funkcie ujal iba minulý mesiac. "Zdedili sme justičný systém v kríze," uviedol vo vyhlásení štátny tajomník ministerstva spravodlivosti pre väzenstvo James Timpson. "V dôsledku toho sme boli nútení prijať ťažké, ale nevyhnutné rozhodnutia, aby sme systém udržali v prevádzke."        

Británia má najvyšší počet uväznených ľudí v celej západnej Európe. Počet väzňov od vypuknutia pandémie prudko vzrástol v dôsledku dlhších trestov, súdnych prieťahov a podmienky, ktorá vyžaduje, aby si páchatelia závažných trestných činov odpykali najmenej 65 percent trestu za mrežami.        

Podľa plánov, ktoré Starmer oznámil minulý mesiac, bude mať väčšina väzňov nárok na prepustenie po odpykaní 40 percent trestu. Pri menej závažných činoch to predtým bolo najmenej 50 percent.        

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.