Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina prijala zákon, ktorý pripravuje celoplošný zákaz proruských cirkví

Ukrajinský parlament v utorok (20. 8.) v druhom čítaní schválil návrh zákona, ktorý zakazuje pôsobenie Ruskej pravoslávnej cirkvi (RPC) na Ukrajine. Návrh však obsahuje doložku, ktorá v prípade potvrdenia súdom zakáže pôsobenie aj Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu (UPC-MP).

Legislatíva totiž predpokladá zákaz pre náboženské organizácie prepojené s RPC, ktorý má byť schválený rozsudkom najvyššieho súdu, vysvetlila agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenia poslancov.

Vláda v Kyjeve často označuje menšinovú UPC-MP za ohnisko ruského vplyvu a za spoluvinníka invázie Ruska na Ukrajinu.

Ako prvý o schválení informoval poslanec Olexij Hončarenko zo strany Európska solidarita na platforme Telegram. Za návrh hlasovalo 265 poslancov, účinnosť nadobudne 30 dní po zverejnení vo vestníku parlamentu.

Siedmi poslanci strany prezidenta Volodymyra Zelenského Sluha ľudu nehlasovali za: z nich štyria dokonca hlasovali proti. Informáciu zverejnil opozičný poslanec Jaroslav Železňak za stranu Holos (Hlas).

Hnutie Platforma za život a mier, ktoré je často označované ako proruské, bolo s výnimkou jedného poslanca proti.

„Zákon o regulácii náboženských organizácií má znemožniť činnosť cirkví riadených štátom, ktorý vykonáva agresiu voči Ukrajine, teda Ruskom,“ vysvetlil ukrajinský portál Suspilne.

Náboženské organizácie podozrivé zo spolupráce s RPC preskúma odborná komisia. Zriadi ju Štátna služba Ukrajiny pre národnostnú politiku a slobodu svedomia (DESS). Ak komisia zistí porušenia, Štátna služba vydá cirkvi príkaz na nápravu situácie.

Predseda parlamentu Ruslan Štefančuk predtým počas videohovoru povedal, že náboženské organizácie budú mať po rozhodnutí komisie deväť mesiacov na prerušenie stykov s Ruskom.

Ak väzby s agresorskou krajinou nebudú prerušené, úrad podá žalobu proti tejto konkrétnej právnickej osobe na súd, a ten bude mať právo vydať zákaz činnosti.

Metropolita UPC-MP Klyment v odpovedi pre Suspilne označil zákon za kontroverzný. Poznamenal, že cirkev nie je podriadená žiadnemu centru na Ukrajine ani v zahraničí, ale iba kyjevskej metropolii.

„UPC vždy konala v medziach zákona. Ak jej tento právny predpis dáva možnosť napadnúť veci, ktoré porušujú práva a slobody ukrajinských občanov, možnosť slobodne praktizovať náboženstvo, porušujú slobodu svedomia, potom samozrejme musíme urobiť všetko pre to, aby sme zákonným spôsobom bránili základné, ústavné právo na slobodu svedomia a náboženského presvedčenia,“ reagoval.

Na rozdiel od UPC, Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny (PCU) sa zákon nijako nedotkne, keďže jej predstavitelia nie sú napojení na Moskvu.

(sab)

  |  

Rusi zasiahli priemyselný objekt v Ternopiľskej oblasti

Ruská armáda počas nočného útoku zasiahla priemyselný objekt v Ternopiľskej oblasti na západnej Ukrajine a spôsobila požiar. Obyvatelia boli vyzvaní, aby pozatvárali okná a nezdržiavali sa dlhší čas vonku. Na tlačovej konferencii to uviedli predstavitelia vojenskej správy Ternopiľskej oblasti, píše Ukrajinska pravda.

Viktor Maslej, náčelník Štátnej pohotovostnej služby v Ternopiľskej oblasti, uviedol, že Rusi zasiahli jednu z nádrží, kde boli uskladnené pohonné hmoty a mazivá.

Hasiči dostali informáciu o požiari v podniku okolo tretej hodiny. Požiar hasilo 90 hasičov s 20 kusmi techniky. Krátko pred pol siedmou ráno ho lokalizovali a v súčasnosti ho likvidujú. Pri udalosti sa nikto nezranil.

Hlavná oblastná hygienička Oxana Čajčuková vyhlásila, že škodlivé látky sa dostali do vysokých vrstiev atmosféry a pohybujú sa smerom k osadám Terebovľa a Kozova.

Uviedla, že v súčasnosti sa v ovzduší nenachádza nadmerné množstvo škodlivých látok. Kým však nebudú odobraté presnejšie vzorky vzduchu a vody, vyzvala ľudí, aby sa zdržali dlhých prechádzok vonku, nechali deti doma a zatvorili okná.

(mas)

  |  

Naše zdravotníctvo by sa podľa lekárov malo financovať viaczdrojovo

Zdravotné odvody, doplnkové poistenie, spoluúčasť pacienta (doplatky), poplatky a dary. Takto vidí viac zdrojov do slovenského zdravotníctva Slovenská lekárska komora (SLK). Taktiež by sa malo zdravotníctvo financovať zo štátneho rozpočtu, rozpočtov samosprávnych krajov a iných rezortov.

"Finančná záťaž dnešného systému je vyššia pre existenciu komplikovanejších diagnostických, terapeutických metód, ktoré si vyžadujú aj drahé prístrojové vybavenie, oveľa drahšie lieky a toto všetko spôsobuje veľký tlak na potrebu financovania zdravotníctva," povedal prezident SLK Jaroslav Šimo.

Priblížil, že zdravotné odvody predstavujú základnú zložku financovania zdravotníctva. Odvody zárobkovo činných obyvateľov podľa Šima nestačia na financovanie zdravotnej starostlivosti, a preto je nevyhnutné verejné financovanie zo štátneho rozpočtu.

Poznamenal tiež, že platby za poistencov sú nízke. SLK poukazuje na doplnkové poistenie, keď si pacienti môžu dodatočnými platbami nad povinné zdravotné poistenie poistiť určité, presne definované služby. "Toto poistenie dokáže vygenerovať dodatočné zdroje pre zdravotníctvo vo výške desať, 15 až 20 percent," dodal Šimo s tým, že o tejto téme sa hovorí dlho.

Neexistuje však motivácia poisťovní rozširovať tento segment ani motivácia ľudí uzatvárať takéto poistenie.

Spoluúčasť pacienta sa používa pri financovaní drahšej alternatívy k liečbe hradenej z verejného poistenia. Na Slovensku sa realizuje najmä pri preplácaní za lieky a zdravotné pomôcky, uviedol prezident SLK.

Odporúča preto vytvoriť tri skupiny výkonov, a to plne hradenú starostlivosť, zdravotnú starostlivosť so spoluúčasťou a zdravotnú starostlivosť plne hradenú pacientom. Spoluúčasť je podľa Šima možné definovať v ambulantnom aj nemocničnom sektore.

Ďalším zdrojom pre zdravotníctvo by mohli byť manipulačné poplatky. SLK chce ich reguláciu formou jasne nastavených pravidiel. Zároveň tvrdí, že pri manipulačných poplatkoch treba legislatívne ochrániť najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.

"Za dôležité pri financovaní zdravotníctva je, že financovanie zo štátneho rozpočtu, rozpočtov samosprávnych krajov spolufinancovanie z iných rezortov musia hrať oveľa dôležitejšiu rolu vo financovaní zdravotníctva, ako je to doteraz," povedal prezident SLK Jaroslav Šimo s tým, že odatočným zdrojom by mohli byť aj dary z nadácií, filantropické projekty či zbierky.

(tasr)

  |  

Susko považuje vyjadrenia o náraste drobných krádeží pre novelu Trestného zákona za zavádzajúce

Necelé tri týždne od účinnosti novej legislatívy nie je podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska možné vyhodnocovať efekt novely Trestného zákona na mieru kriminality, preto je i nekorektné hovoriť o náraste deliktov v dôsledku zmeny trestných kódexov.

Zároveň odmietol medializované vyjadrenia, že v súvislosti s novelou Trestného zákona sa zvýšil počet drobných krádeží v obchodoch. "Takáto analýza v takom krátkom čase od nadobudnutia platnosti zákona je absolútne zavádzajúca," upozornil Susko.

O zmene výšky škody, od ktorej sa odvíja hranica trestného činu, sa podľa jeho slov neuvažuje. V tejto súvislosti pripomenul, že i priestupok je protiprávnym činom, za ktorý je jeho páchateľ zodpovedný. "Musí buď naradiť škodu, alebo je sankcionovaný v rámci priestupkového konania," upozornil.

Kritizoval aj vyjadrenia o tom, že novela Trestného zákona umožní prepustenie na slobodu "tisícov" odsúdených. Podľa jeho slov by sa k relevantným číslam o tom, koľkých väzňov sa dotkne novela trestných kódexov, mal dostať rezort do niekoľkých týždňov.

"Určite to však nebudú tisíce, náš odhad hovorí, že by to malo byť plus-mínus do 200 ľudí," dodal s tým, že do skupiny odsúdených, ktorí by sa prostredníctvom novely mohli dostať na slobodu, nemožno automaticky zarátať páchateľov drobných krádeží.

"Väčšina z nich bola odsúdená za súbeh s ďalšími trestnými činmi, či už to boli drogové delikty alebo lúpeže. Pri týchto činoch trestná zodpovednosť nezaniká," povedal.

(tasr)

  |  

Inflácia v eurozóne v júli zrýchlila. Vzdialila sa od cieľa Európskej centrálnej banky

Medziročný rast inflácie v eurozóne sa v júli podľa očakávania zrýchlil na 2,6 percenta z 2,5 percenta v júni. Miera inflácie sa tak viac vzdialila od cieľa Európskej centrálnej banky (ECB) na úrovni dvoch percent. TASR o tom informuje na základe spresnených údajov európskeho štatistického úradu Eurostat, ktoré sa zhodujú s rýchlym odhadom.        

Pred rokom, v júli 2023, bola medziročná miera inflácie v regióne, ktorý zaviedol euro, výrazne vyššia, na úrovni 5,3 percenta.        

V celej Európskej únii (EÚ) sa medziročná miera inflácie v júli 2024 zvýšila na 2,8 percenta z 2,6 percenta v júni, ale klesla zo 6,1 percent v júli minulého roka.        

Spomedzi štátov EÚ, ktorých údaje za júl mal Eurostat k dispozícii, najnižšie medziročné miery inflácie zaznamenali Fínsko, Lotyšsko a Dánsko a najvyššie mali Rumunsko, Belgicko a Maďarsko. V porovnaní s júnom 2024 medziročná inflácia klesla v deviatich členských štátoch bloku, zostala stabilná v štyroch a vzrástla v štrnástich.        

V júli 2024 k ročnej miere inflácie v eurozóne najviac prispeli služby (1,82 percentuálneho bodu, p. b.), po ktorých nasledovali potraviny, alkohol a tabak (0,45 p. b.), priemyselné tovary bez energií (0,19 p. b.) a energie (0,12 p. b.).        

V medzimesačnom porovnaní zostali spotrebiteľské ceny v eurozóne v júli na júnovej úrovni a v celej EÚ vzrástli o desatinu percenta. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa nestále ceny potravín a energií, sa v eurozóne v júli zvýšila medziročne o 2,9 percenta, ale medzimesačne klesla o dve desatiny.

(tasr)

  |  

Ruskí hasiči už tretí deň bojujú s požiarom ropného skladu v Rostovskej oblasti

Stovky ruských hasičov už tretí deň bojujú s rozsiahlym požiarom skladu ropných látok v Rostovskej oblasti, na ktorý v noci na nedeľu zaútočili ukrajinské drony. O pokračujúcom zásahu informovala agentúra AFP.

Počas utorka zasahuje približne 520 hasičov a podľa ruských úradov sa v uplynulých dňoch zranili už desiatky z nich. Požiar sa rozšíril na plochu 10-tisíc štvorcových metrov.

S plameňmi bojujú hasiči aj zo vzduchu pomocou lietadiel, keďže hasičské autá sa v dôsledku obrovskej horúčavy nemôžu k požiaru priblížiť. Horí alebo vyhorelo už 20 palivových zásobníkov, z ktorých každý má kapacitu 5 000 kubických metrov. Podľa úradov však nehrozia žiadne výbuchy a nie sú ohrození ani civilisti.

Gubernátor Rostovskej oblasti Vasilij Golubev ešte v pondelok uviedol, že pri zásahu sa zranilo 41 hasičov, pričom viacerí mali stredne ťažké až ťažké popáleniny. Zranenia civilistov doteraz nehlásili.

Sklad ropy v priemyselnom areáli v meste Proletarsk sa stal terčom útoku dronu v noci na 18. augusta. Regionálne úrady uviedli, že dron bol síce zostrelený, ale padajúce trosky spôsobili požiar. V nedeľu ráno bol areál terčom ďalšieho dronového útoku, preto museli hasenie prerušiť.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl uviedol, že útok na priemyselný areál s ropným skladom v Proletarsku zorganizovala vojenská rozviedka ukrajinského ministerstva obrany v spolupráci s jednotkami ukrajinskej armády.

Podľa ukrajinského generálneho štábu sú v Proletarsku uskladnené ropné produkty, ktoré sa okrem iného používali pre potreby ruskej armády.

Blogeri na platforme Telegram tvrdia, že v skladovom areáli v Proletarsku zaznamenali výbuch. Zverejnili aj video so stĺpom ohňa a dymu a kričiacimi hasičmi a záchranármi.

(tasr)