Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Remišová: 333 eur nebude iba pre neprispôsobivých

Ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová si nemyslí, že by vládou schválený príspevok 333 eur na dieťa pre rodiny v hmotnej núdzi bol zameraný na neprispôsobivých občanov. Pomôže rodinám, kde napríklad obaja rodičia prišli počas pandémie o prácu, uviedla v nedeľnej relácii RTVS O 5 minút 12. Podľa poslanca Smeru Ladislava Kamenického by mala byť podpora rodín zo strany vlády adresnejšia.

„Je to podľa mňa nespravodlivé hodnotenie, pretože nejde o neprispôsobivých,“ reagovala Remišová na Kamenického otázku, ako sa na schválený príspevok pre rodiny v hmotnej núdzi budú pozerať rodiny, kde jeden partner pracuje, a preto nárok na príspevok mať nebudú. „Poznám veľa rodín, kde obaja prišli o prácu a ktorí budú mať nárok na tento príspevok,“ zdôraznila Remišová.

Šéfka strany Za ľudí pripomenula, že schválenie príspevku je iba prvá časť podpory rodín postihnutých pandémiou. Strana bude podľa nej presadzovať, aby pomoc bola cielená. „Aby sme na jednej strane pomohli rodinám, ale na druhej strane pomohli aj sektorom, ktoré mali najväčšie problémy,“ dodala. Mohlo by ísť napríklad o rodinné penzióny, ktorým by mal pomôcť príspevok na dovolenku na Slovensku. K návrhu ministra financií Igora Matoviča (OĽANO), podľa ktorého by mali vzrásť rodinné prídavky na 200 eur na každé dieťa, sa Remišová nechcela vyjadriť, keďže nie je ešte zverejnené jeho kompletné znenie. Zvyšovanie prídavkov však nevylúčila.

Kamenický podporu rodín nezavrhuje, v súčasnosti však podľa neho ide o preteky, ktorá strana dá deťom viac, čo bude mať vplyv na rast deficitu štátneho rozpočtu a štátneho dlhu. „Vidíme tu obrovský nárast výdavkov štátneho rozpočtu,“ upozornil Kamenický a pripomenul, že za za vlády Smeru-SD boli výdavky štátneho rozpočtu okolo 18 miliárd eur a v súčasnosti sa zvýšili na 27 miliárd eur. Podpredseda Smeru-SD kritizoval aj návrh na zmenu štátneho rozpočtu, ktorý pripravil minister financií Igor Matovič (OĽANO). Ten ráta v tomto roku so zvýšením schodku verejných financií o ďalších 3,4 miliardy eur. „Ideme gréckou cestou,“ tvrdil Kamenický.

Remišová pripomenula, že po finančnej kríze mala vláda v roku 2009 deficit cez osem percent HDP a vlani bol deficit iba cez šesť percent HDP. Zo zvýšeného deficitu sa podľa nej budú financovať napríklad lieky či vakcíny proti ochoreniu COVID-19, platby nemocniciam za vyhradené lôžka a platy zdravotníkom či úvery pre podniky. Šéfka strany Za ľudí pripomenula, že deficit štátneho rozpočtu majú v súčasnosti všetky krajiny.

Minúta  |  

Krajniak: Hnusnú neoliberálnu ekonomickú politiku odmietame

Súčasné podmienky kolúznej väzby sa musia zmeniť. V diskusnej relácii TA3 V politike sa na tom zhodli minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak a jeho predchodca na poste šéfa rezortu práce, podpredseda Výboru Národnej rady SR pre sociálne veci Ján Richter.

Obaja zároveň odmietli účelovosť motivácie a podpory návrhu na úpravu kolúznej väzby z dielne Sme rodina, ktorá je v súčasnosti v parlamente.

Krajniak (Sme rodina) upozornil, že nevyhnutnosť revidovať podmienky nastavenia kolúznej väzby posilňuje aj nález Ústavného súdu v prípade advokáta Martina R. „Sme, samozrejme, pripravení na diskusiu i na ústupky v rámci nášho návrhu, to podstatné však je, že kolúzna väzba má byť nástroj na objasňovanie vecí, nie na zdržovanie,“ uviedol. "Nie je možné, aby bol niekto v kolúznej väzbe rok len preto, lebo vyšetrovatelia nikoho nevypočuli,“ zdôraznil.

Richter (Smer-SD) v prípade obviňovaní Smeru-SD z účelovosti snáh o zmenu podmienok kolúznej väzby povedal, že „niektorí by už mali prestať mať krvavé oči“.

Účtovná zmena

Krajniak v relácii povedal, že pri novele štátneho rozpočtu na tento rok ide len o účtovnú zmenu. Krajniak skonštatoval, že v minulom roku mala vláda naplánovanú na druhú vlnu pandémie trojmiliardovú rezervu, ktorú chce teraz použiť na pomoc ľuďom, lebo druhá vlna prišla až po Novom roku. "Tie peniaze už sú, my ich máme, takpovediac, na štátnom účte, máme ich už požičané, to znamená, že je to účtovná zmena rozpočtu, lebo sa neminuli v druhej polovici minulého roka, minú sa teraz," priblížil.

V súvislosti s kritickými ohlasmi na novelizáciu štátneho rozpočtu poznamenal, že pre Sme rodina je dôležité, aké deficity majú ľudia vo svojich rodinných rozpočtoch. "Hnutie Sme rodina odmieta zásadne tú hnusnú neoliberálnu ekonomickú politiku, ktorá je založená iba na tom, že sa porovnávajú nejaké percentíčka, deficity a podiely a pomery v štátnom rozpočte," zdôraznil.

Krajniak podľa Richtera potvrdzuje, že ide o boj o voliča. "Toto je už volebná kampaň," myslí si. Tí, ktorých sa to týka, podľa neho hovoria o tom, že pomoc v pandémii je zdĺhavá a pomalá. Namietal aj samotný proces novelizácie štátneho rozpočtu. Pýtal sa, prečo to má ísť v skrátenom legislatívnom konaní, keď je ešte len máj. "Hovoríme o niečom, čo postihne Slovensko na desaťročia dopredu," upozornil. Podotkol, že podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR má ísť z plánovaného zvýšenia výdavkov na potreby súvisiace s pandémiou 2,4 miliardy eur. Zaujímal sa, kam pôjdu ostatné peniaze, ktoré nesúvisia s pandémiou.

Minister práce súčasne potvrdil, že je pripravený na diskusiu v prípade príspevku na dieťa o tom, kde má byť strop a ako to má byť vyplácané. Richter deklaroval podporu každému opatreniu, ktoré má pomôcť ľuďom. Návrh nezaradených poslancov by podľa neho pomohol rodinám rýchlejšie. Tvrdí, že hľadať adresnosť v tomto prípade je veľmi zložité.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Izrael zničil dom šéfa Hamasu v pásme Gazy

Dom, v ktorom býva Jahjá Sinwár, vodca palestínskeho militantného hnutia Hamas v pásme Gazy, bol v nedeľu terčom útoku izraelského letectva. Cieľom náletov bol aj dom jeho brata Muhammada, ktorý zodpovedá za logistiku a nábor nových bojovníkov, oznámila podľa agentúry AFP izraelská armáda na Twitteri.

Oba domy boli súčasťou "vojenskej infraštruktúry teroristickej organizácie Hamas". Armáda tiež zverejnila videozáznam zachytávajúci zničený dom šéfa politického krídla Hamasu.

Izraelská armáda tiež oznámila, že uskutočnila aj nálety zamerané na tunelový systém Hamasu.

Svedkovia agentúre AFP potvrdili, že Sinwárov dom bol zasiahnutý. Nebolo bezprostredne známe, či Sinwár pri útoku zahynul.

Väzňom 20 rokov

Sinwár, bývalý šéf vojenského krídla Hamasu, strávil viac ako 20 rokov v izraelskom väzení. V roku 2011 bol prepustený v rámci výmeny väzňov medzi Hamasom a Izraelom. Za šéfa politického krídla Hamasu v pásme Gazy bol prvýkrát zvolený v roku 2017, potom znovu tento rok v marci.

Od pondelka, keď vypukli najvážnejšie boje medzi Izraelom a palestínskymi militantmi z pásma Gazy od roku 2014, prišlo podľa televízie al-Džazíra o život najmenej 158 Palestínčanov, z toho najmenej 41 detí, a viac ako 1000 utrpelo zranenia. Na západnom brehu Jordánu izraelské sily zabili najmenej 13 Palestínčanov. Izrael hlásil desať mŕtvych vrátane dvoch detí.

Do nedeľňajšieho rána vystrelili palestínski militanti z pásma Gaze smerom na Izrael asi 2 900 rakiet, oznámila izraelská armáda. Na územie tejto enklávy dopadlo 450 rakiet, izraelský systém Železná kupola zachytil približne 1 150 rakiet.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Česko znovu zaradilo Slovensko medzi červené štáty. Od pondelka budete potrebovať test

Od pondelka 17. mája bude Slovensko pre Českú republiku znovu zaradené medzi červené štáty s vysokým rizikom nákazy. Informovalo o tom Ministerstvo zahraničných vecí s tým, že od 10. mája patrilo Slovensko medzi štáty so stredným rizikom (oranžové).

"V praxi to znamená, že slovenskí občania môžu do Česka pricestovať s antigénovým testom nie starším ako 24 hodín alebo RT-PCR testom nie starším ako 72 hodín," uvádza rezort slovenskej diplomacie. Pred vstupom do Českej republiky je potrebné vyplniť príjazdový formulár, vzdialeným prístupom ho poslať príslušnej krajskej hygienickej stanici a predložiť doklad o jeho vyplnení na vyžiadanie pri hraničnej alebo pobytovej kontrole.

Po príchode do Česka je potrebné zostať v domácej izolácii do predloženia ďalšieho negatívneho RT-PCR testu. "Následne vykonať druhý RT-PCR test (na vlastné náklady) v Českej republike najneskôr do piatich dní (môže byť aj skôr) od vstupu. Výsledok druhého RT-PCR testu je potrebné predložiť krajskej hygienickej stanici príslušnej podľa miesta pobytu," uvádza MZVEZ SR. Po dobu 14 dní od príchodu do Česka je potrebné všade okrem domova nosiť respirátor, a to i vo vonkajších priestoroch.

Od 15. mája je platné aktualizované ochranné opatrenie Ministerstva zdravotníctva ČR. Dochádza k rozšíreniu skupiny osôb, ktoré môžu pri príchode do Českej republiky využiť výnimku pre očkované osoby. Okrem osôb očkovaných na území Česka sa táto možnosť týka i osôb očkovaných na Slovensku, v Nemecku, Rakúsku, Poľsku, Maďarsku a Slovinsku. Ak sú tieto osoby držiteľmi potvrdenia o vykonanom očkovaní, môžu po uplynutí 22 dní od prvej dávky očkovania cestovať z krajín EÚ so stredným a vysokým rizikom nákazy bez nutnosti podstupovať testovanie a bez obmedzenia pohybu na území ČR.  

(tasr)

Minúta  |  

Izrael zničil sídlo zahraničných médií v Gaze. Dal im hodinu na útek pred náletom

AKTUALIZOVANÉ Pri izraelskom nálete bola v sobotu v meste Gaza zničená 13-poschodová výšková budova, v ktorej mala svoje kancelárie tlačová agentúra AP, panarabská televízia al-Džazíra a ďalšie zahraničné médiá. Médiá boli pred náletom varované. Agentúra AP však útok odsúdila a nerozumie, prečo sa jej sídlo stalo terčom náletu. Izrael tvrdí, že sa len bráni a v budove boli predstavitelia palestínskeho Hamasu. Proti izraelským útokom v sobotu protestovali davy v západných metropolách.

Televízia al-Džazíra na Twitteri informovala, že izraelská armáda pred útokom varovala majiteľa tejto budovy. Obdobnú informáciu priniesla aj agentúra AP, ktorá napísala, že k náletu došlo približne hodinu po tom, ako armáda nariadila ľuďom, aby budovu opustili.

Vysoká, 13-poschodová budova bola v husto obývanej časti mesta Gaza. V jej okolí sú kancelárske budovy a bytovky. Budova sa po nálete zrútila. Bezprostredne nebolo zrejmé, prečo sa práve ona stala terčom náletu.

Sídlo viacerých zahraničných médií vrátane agentúry AP v meste Gaza po izraelskom nálete. Budova sa zrútila.
Foto: TASR/AP

Videozáznam kolapsu budovy na Twitteri zdieľala spolupracovníčka organizácie Amnesty International s textom: "Novinári v Gaze nakrúcajú izraelské bombardovanie, ktoré zničilo ich vlastné kancelárie. V tej budove žilo aj mnoho rodín."

https://twitter.com/DRovera/status/1393547832012025858

Na udalosť reagovala aj priamo americká agentúra Associated Press (AP), ktorá mala v budove sídlo. Jej reakciu zdieľal Eliot Higgins, zakladateľ investigatívnej siete Bellingcat.

"Sme šokovaní a zhrození z toho, že izraelská armáda zaútočila a zničila budovu, kde mali kancelárie AP aj ďalšie médiá. Vedeli, že sú v budove novinári. Pred náletom nás vopred varovali. Pokúšame sa od izraelskej a americkej vlády zistiť viac. Je to hrozivé. Len tesne sme sa vyhli stratám na životoch. V budove bolo zhruba desať novinárov AP, ktorí našťastie stihli včas ujsť von. Svet po dnešnom útoku bude vedieť menej o tom, čo sa v Gaze deje," uvádza AP vo vyjadrení.

https://twitter.com/EliotHiggins/status/1393573040970256384

Televízia al-Džazíra avizovala, že za zbombardovanie jej sídle podá na Izrael žalobu. Informoval o tom izraelský portál Haaretz.

Izrael: Len sa bránime a útočime na ciele Hamasu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v sobotu telefonoval s prezidentom USA Joeom Bidenom. Poďakoval som mu za podporu pri izraelskej sebaobrane. Netanjahu tvrdí, že Izrael sa len bráni a robí všetko pre ochranu civilistov.

Útok na výškovú budovu v Gaze odôvodnil tým, že v nej boli predstavitelia Hamasu a média i ostatných civilistov včas varovali pred náletom, uvádza Haaretz.

Náletu na budovu predchádzal útok na utečenecký tábor

K útoku došlo len niekoľko hodín po nálete izraelskej armády, ktorý zasiahol v utečeneckom tábore aš-Šátí v meste Gaza dom, pričom zahynulo desať členov palestínskej rodiny vrátane detí.

Pri nočnom nálete z piatka na sobotu zahynulo v meste Gaza desať ľudí, z toho dve ženy a osem detí. Podľa agentúry AP to bol zatiaľ najkrvavejší izraelský nálet proti radikálnemu palestínskemu hnutiu Hamas počas aktuálnych bojov.

Najvážnejšie boje medzi Izraelom a palestínskymi militantmi z pásma Gazy od roku 2014 vypukli v pondelok, keď hnutie Hamas, ovládajúce túto palestínsku enklávu, vystrelilo rakety na Jeruzalem a Tel Aviv ako odplatu za zásah izraelskej polície voči Palestínčanom v blízkosti mešity al-Aksá v Jeruzaleme. Informoval o tom portál ceskenoviny.cz.

Podľa izraelskej armády militantní Palestínčania vystrelili z pásma Gazy na Izrael doteraz okolo 2 300 rakiet. Ministerstvo zdravotníctva v Gaze tvrdí, že pri útokoch prišlo o život viac ako 140 Palestínčanov. V Izraeli si raketová paľba doteraz vyžiadala osem obetí.
Tisíce ľudí pochodovali v sobotu ulicami Londýna, Paríža a Madridu na podporu Palestínčanov. Demonštrácie sa konali v čase pokračujúceho ozbrojeného konfliktu medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas, ktoré kontroluje pásmo Gazy.

Ľudia v západných metropolách protestovali
V Londýne sa zišlo niekoľko tisíc protestujúcich, ktorí sa od londýnskeho Hyde Parku vydali na pochod k izraelskej ambasáde. Niesli transparenty s nápisom "Prestaňte bombardovať Gazu" a skandovali heslá požadujúce vytvorenie nezávislého palestínskeho štátu.

Protest proti izraelským útokom na Palestínčanov v Gaze v Londýne, 15. mája 2021. Foto: TASR/AP

V Madride sa zhromaždilo približne 2500, z veľkej časti mladých ľudí s palestínskymi zástavami, ktorí pochodovali na námestie Puerta del Sol v centre mesta. "Toto nie je vojna, to je genocída," skandovali účastníci protestu.

V Paríži úrady konanie propalestínskeho protestného pochodu zakázali pre obavy z vypuknutia násilností. Vo štvrti Barbes v severnej časti francúzskej metropoly sa však napriek tomu zišli tisíce ľudí. Polícia napokon použila na ich rozohnanie slzotvorný plyn a vodné delo. Podarilo sa jej zabrániť uskutočneniu pochodu, ktorý mal smerovať na parížske námestie Bastily.

(tasr, haj)

Minúta  |  

Pred sto rokmi vznikla v Československu komunistická strana. Okamžite sa podriadila Moskve (podcast)

Cieľom strany bolo od začiatku zvrhnutie režimu a nastolenie boľševickej diktatúry.

V roku 1921 založili v Československu komunistickú stranu. Počtom sa stala treťou najsilnejšou v Európe. Čo je dôležitejšie, podriadila sa politickej línii presadzovanej Komunistickou internacionálou z Moskvy, a to bez ohľadu na názor členskej základne.

Ak by sme boli ešte presnejší, v Československu vznikla iba akási odnož boľševickej strany Vladimíra Lenina, ktorá rozpútala v roku 1917 revolúciu v Rusku. Podľa akceptovaných podmienok ju považovali za sekciu Komunistickej internacionály, ktorá mala urobiť v Československu presne to isté čo v Rusku. To sa napokon podarilo až v roku 1948.

Historik Juraj Benko z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave poukazuje hlavne na zahraničné súvislosti, prečo sa v Československu ujali komunisti. Radikálnosť vyplývala z povojnových pomerov, konfliktu, ktorý Európa dovtedy nezažila. Umierali vojaci na frontoch, trpelo zázemie.

Ľudia túžili po mieri a po zamedzení ďalších vojen. Boľševici prišli s tézou sveta bez konfliktov, čo malo zabezpečiť nové usporiadanie po svetovej proletárskej revolúcii. Nie div, že spolu s hlásaním myšlienky na zvrhnutie panstva boháčov našli najskôr odozvu na ubiedenom Slovensku. Iniciatíva na založenie komunistickej strany v Československu prichádza na začiatku roka 1921 práve odtiaľto.    

Rozhovor s Jurajom Benkom si vypočujte v podcaste Polemika o dejinách s Jozefom Hajkom.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.