V Rakúsku horia dúhové vlajky

Vedenie cirkvi v Nemecku proti organizátorom týchto požehnaní neplánuje zakročiť. Predseda Nemeckej biskupskej konferencie Georg Bätzing je sám zástancom požehnávania homosexuálov, tieto iniciatívy však označil za neúčinné a za nevhodný nástroj. Hlasy podporujúce platnú vierouku Cirkvi zaznievajú ojedinele. Kardinál na dôchodku Walter Brandmüller označil požehnania z 10. mája za „desivý znak kacírstva, rozkolu a zrútenia cirkvi“. V článku pre konzervatívny portál kath.net dodal, že pri pohľade na aktuálnu cirkevnú situáciu v nemeckojazyčnom priestore treba bez ilúzií konštatovať, že tu hrozí schizma a heréza zároveň.

Odlišná situácia v Rakúsku

Situácia v Rakúsku sa odlišuje v tom, že kým sa nemeckí biskupi a laici slávnostne vydali na „Synodálnu cestu“, ktorá nosí v sebe potenciál odštiepenia nemeckej pobočky od univerzálnej rímskokatolíckej cirkvi, rakúsky klérus nič také nepodnikol, pritom však široko podporuje myšlienku, že ľudí rovnakého pohlavia žijúcich v stabilných zväzkoch treba aj s cirkevným rituálom odmeniť. Inak povedané, kým poriadkumilovní Nemci si pre svoj odpor voči Rímu namáhavo budujú štruktúry, Rakúšania si len tak robia, čo chcú.

Rozdiel je ešte v tom, že v Rakúsku sa prejavuje odpor voči odporu (teda vernosť Rímu) o niečo živelnejšie ako v Nemecku. Nie, nikto nebol zranený alebo opľutý, bolo však poškodených niekoľko dúhových vlajok. Najviac incidentov bolo v najzápadnejšej spolkovej krajine Vorarlbersku. Dúhové vlajky, ktoré vyvesili farnosť Hard a diecézny dom vo Feldkirchu, boli spálené, v Altenstadte a v Hohenemse ukradli dúhové vlajky neznámi páchatelia. Posledný taký skutok sa stal tento týždeň v tichej viedenskej štvrti Hietzing: na jednom tamojšom kostole visela zástava, ktorá pozvala homosexuálov na cirkevné požehnanie. Niekto ju strhol a napísal viedenskému arcibiskupovi Christophovi Schönbornovi protestný list, v ktorom bolo napísané, že „Boh nemôže požehnať hriech“. Tabloid Österreich, ktorý tejto akcii venoval malý článoček, vyhodnotil ten list ako „neuveriteľný“.

Je ťažko povedať, prečo sú protesty v Rakúsku o niečo zúrivejšie. Možno je to náhoda, veď nejde o veľký počet incidentov, možno všetky dúhové vlajky Vorarlberska spálil ten istý človek. Možné je aj to, že niektorým pravoverným katolíkom práve v Rakúsku prasknú nervy. Sú v beznádejnej situácii, LGBT lobby v rakúskej vláde, justícii aj cirkvi je mimoriadne silná a má citeľnú podporu niektorých z najmocnejších ľudí v krajine.

Katolícke iniciatívy podporujú LGBT agendu

Cirkev v Rakúsku nepotrebuje synody, petície a hashtagy ako v Nemecku, ona umožňuje homosexuálnym zväzkom kostolné požehnanie už teraz. „Katolícka akcia“ (Katholische Aktion), najväčšia organizácia laikov Rakúska, odsúdila rímske stanovisko za svoj „diskriminačný jazyk“ a svoje „diskriminačné predpisy“, iniciatíva stoviek už roky rokúce neposlušných farárov z „Pfarrer-Initiative“ reagovala „hlboko zhrozene“ a správca hlavného kostola krajiny, viedenského Dómu svätého Štefana, Kongregáciu pre náuku viery ostro odsúdil. Oznámil, že ani odteraz nepošle milujúce sa páry rovnakého pohlavia domov.

V súlade s rímskym verdiktom nechce konať ani vedenie Konferencie biskupov Rakúska. Pre jej predsedu, salzburského arcibiskupa Franza Lacknera, je „ťažké uveriť, že rituálne sprevádzanie Cirkvou tu nebude možné“. Tirolský biskup Hermann Glettler, horúci kandidát na Schönbornovho následníka, povedal: „K urážke došlo, bol vyslaný signál – tak, ako žijete, to nie je v poriadku.“ Glettler navrhoval „kompromis“: ak sa požehnanie homosexuálnych párov nedá uskutočniť v kostole, tak aspoň v kruhu rodiny a namiesto kňaza majú požehnanie vysloviť rodinní príslušníci.

Líniu neposlušnosti voči Rímu drží opatrným slovníkom aj centrálna postava Cirkvi v Rakúsku, odchádzajúci viedenský kardinál Schönborn. Ten musel už pred rokmi popierať, že sám vykonal požehnanie homosexuálneho páru. Navštívil totiž doma prominentného homosexuála, organizátora viedenského Life bálu Geryho Keszlera, ktorý následne začal šíriť informáciu, že kardinál požehnal zväzok s jeho partnerom. V skutočnosti išlo o obvyklú modlitbu pri stole. Schönbornova reakcia na rímske stanovisko znela takto: „Ak je prosba o požehnanie čestná, ak je to skutočne prosba o požehnanie Božie pre jednu životnú cestu, po ktorej sa dvaja ľudia – v akejkoľvek situácii – pokúsia kráčať, potom im toto požehnanie nebude odoprené.“

Mimochodom, príbeh aspoň jednej vorarlberskej dúhovej vlajky skončil happyendom: výtržník, ktorý ju v Hohenemse ukradol, ju následne poslal poštou späť. V priloženom liste bolo napísané: „Moji rodičia ma dokázali presvedčiť, že na aktivistickú politiku nemožno reagovať rovnako primitívnym aktivistickým spôsobom.“ Sama vlajka bola nepoškodená, na náhradu škody za prestrihnutú šnúru bolo priložených 20 eur. Koniec dobrý, všetko dobré.

Dopyt po dúhových vlajkách v rakúskych farnostiach medzitým rýchlo rastie. Jedna mimovládka už stihla rozposlať 150 kusov, jednu pre každú vorarlberskú farnosť.