Preskočiť na obsah
  |  

Vysoký ruský funkcionár čelí obvineniu z korupcie. Jeho majetok presahuje sto miliónov rubľov

Zástupcu veliteľa logistiky Leningradského vojenského okruhu generálmajora Valerija Mumindžanova v pondelok zatkli na základe obvinenia, že prijal úplatok viac ako 20 miliónov rubľov.

Ide o najnovšie zo série vyšetrovaní a zatknutí bývalých a súčasných predstaviteľov ruského ministerstva obrany. Podľa ruského Vyšetrovacieho výboru je Mumindžanov obvinený z prijatia úplatku pri sprostredkovaní zákaziek ministerstva obrany na vojenské uniformy.

Vyšetrovatelia zistili, že on a jeho rodina vlastnia niekoľko nehnuteľností v Moskve a Voroneži v celkovej hodnote 120 miliónov rubľov. Zákonnosť nadobudnutia týchto nehnuteľností sa zisťuje, uviedol Vyšetrovací výbor. Mumindžanov je šiestym zatknutým predstaviteľom z okruhu bývalého ruského ministra obrany Sergeja Šojgua.

(sita)

  |  

Francúzskom otriasa škandál zneužívania. Ženu násilníkom ponúkal cez internet jej manžel

Vo francúzskom Avignone sa začal súdny proces so 71-ročným dôchodcom, ktorý v rozpätí desiatich rokov údajne umožnil 72 cudzím mužom, aby znásilňovali jeho manželku po tom, ako jej podal narkotiká. Muži sa dôchodcovi prihlasovali cez internet.

Podľa údajov polície ženu znásilnili 92-krát. Zo 72 mužov polícia identifikovala 51, ktorí sú vo veku od 26 do 74 rokov. V súčasnosti 72-ročná žena bola podľa právnikov pod takým silným vplyvom narkotík. O zneužívaní, ktoré trvalo desaťročie, vôbec nevedela.

Predsedajúci sudca rozhodol o tom, že všetky výsluchy budú na želanie obete verejné, informoval jeden z právnikov poškodenej. "Po prvý raz bude (poškodená) musieť prežiť znásilnenia, ktoré utrpela v priebehu desiatich rokov," povedal druhý advokát s tým, že jeho klientka si na zneužívanie "vôbec nespomína".

Žena, ktorá prišla na súd spolu so svojimi tromi deťmi, nechcela neverejný proces, pretože práve ten "by si želali útočníci", dodal advokát.

Polícia začala obžalovaného dôchodcu vyšetrovať v septembri 2020. Policajti v jeho počítači našli stovky fotografií a videí jeho manželky, ktoré zachytávajú znásilnenia, pričom žena na záberoch očividne nebola pri vedomí. Muž sa pred vyšetrovateľmi priznal, že manželke dával silné lieky na upokojenie.

Dôchodca je obvinený aj z vraždy a znásilnenia spred viac než 30 rokov a pokusu o znásilnenie spred 25 rokov. Proces by mal trvať do 20. decembra.

(tasr)

  |  

Severokórejských stolných tenistov čaká trest. Dôvodom je selfie z olympiády

Kim Kum-yong a Ri Jong-sik, severokórejskí reprezentanti v stolnom tenise, boli údajne pod ideologickým dohľadom a mohli by čeliť trestu za selfie, ktoré urobili na olympijskom pódiu spolu s juhokórejskými reprezentantmi.

Pre väčšinu divákov to bol dôkaz, že šport vie spájať ľudí, aj napriek tomu, že žijú na opačných stranách jednej z najviac ozbrojených hraníc sveta, informuje Guardian.

Juhokórejskí hráči zmiešanej štvorhry Lim Jong-hoon a Shin Yu-bin sa spolu so severokórejskými hráčmi Kim Kum-yongom a Ri Jong-sikom usmiali, keď si zapózovali na selfie na pódiu potom, ako si prevzali bronzové a strieborné medaily na olympiáde v Paríži.

Fotografia bol zverejnená na oficiálnej stránke hier na Instagrame, kde získala státisíce lajkov.

Tento týždeň však prišli správy z médií, ktoré tvrdia, že Kim a Ri boli podrobení ideologickému vyšetrovaniu za ich úsmev na selfie s juhokórejskými reprezentantmi.

Nie je však jasné, aké prípadné tresty môžu stolní tenisti dostať. Veľkosť prípadného trestu by mohla závisieť od toho, koľko výčitiek svedomia prejavia za to, že v Paríži na chvíľu znížili ostražitosť.

(mep)

  |  

Zatknutie Putina v Mongolsku sa nekonalo. Ruského prezidenta privítali

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok pricestoval na štátnu návštevu do Mongolska, ktoré uznáva jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu (ICC). Ten na šéfa Kremľa vydal zatykač pre vojnové zločiny na Ukrajine.

Kyjev už minulý týždeň apeloval na Mongolsko, aby Putina po príchode zatklo a vydalo súdu v Haagu, ktorý ho vlani spolu s ruskou ombudsmankou Marijou Ľvovovou-Belovovou obvinil v súvislosti s nútenými deportáciami detí z Ukrajiny na ruské územie.

Kremeľ tieto obvinenia poprel ako politicky motivované a z Putinovej plánovanej cesty do Mongolska nevyjadril žiadne obavy. Do krajiny ho podľa Kremľa pozval prezident Uchnaagijn Chürelsüch, s ktorým sa stretne v utorok.

Od vydania zatykača ide o prvú návštevu ruského prezidenta krajiny, ktorá je ICC. Podľa Rímskeho štatútu, ktorým sa ICC riadi, sú jeho členské krajiny povinné konať na základe zatykača, ak sa daná osoba nachádza na ich území. AP však upozorňuje, že ICC na to nemá vytvorený žiadny vynucovací mechanizmus.

"Mongolsko by porušilo svoje medzinárodné záväzky ako člen ICC, ak by umožnilo Putinovi návštevu bez toho, aby ho zatklo," vyhlásila Maria Elena Vignoliová, právna poradkyňa ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch.

Privítanie Putina "by bolo nielen urážkou mnohých obetí zločinov ruských síl, ale tiež by podkopalo kľúčovú zásadu, že nikto, bez ohľadu na to, akú má moc, nie je nad zákonom," zdôraznila.

Zatknúť Putina v roku 2023 odmietla aj Juhoafrická republika, v ktorej sa Putin plánoval zúčastniť na summite štátov BRICS. Od návštevy krajiny však napokon upustil a na schôdzke ho zastupoval minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

(tasr)

  |  

Údajne objavili miesto ruskej rakety prirovnávanej k „lietajúcemu Černobyľu“

Dvaja americkí výskumníci tvrdia, že identifikovali pravdepodobné miesto rozmiestnenia ruskej rakety 9M370 Burevestnik, novej rakety s jadrovým pohonom a jadrovou výzbrojou, ktorú prezident Vladimir Putin označil za „neporaziteľnú“.

Putin uviedol, že táto zbraň, ktorú NATO nazýva SSC-X-9 Skyfall, má takmer neobmedzený dolet a dokáže sa vyhnúť americkej protiraketovej obrane. Niektorí západní experti však spochybňujú jeho tvrdenia a strategickú hodnotu „Burevestnika“ (Víchrovník). Tvrdia, že nepridá schopnosti, ktoré Moskva už nemá, a že hrozí riziko nešťastnej udalosti, pri ktorej dôjde k vypusteniu radiácie.

Na základe snímok z 26. júla, ktoré urobila komerčná satelitná spoločnosť Planet Labs, dvaja výskumníci identifikovali ako potenciálne miesto rozmiestnenia novej rakety stavebný projekt susediaci so skladom jadrových hlavíc, ktorý je známy pod dvoma názvami – Vologda-20 a Čebsara. Zariadenie sa nachádza 475 kilometrov severne od Moskvy.

Decker Eveleth, analytik výskumnej a analytickej organizácie CNA, našiel satelitné snímky a identifikoval podľa jeho odhadu deväť horizontálnych odpaľovacích plôch vo výstavbe. Sú umiestnené v troch skupinách vo vnútri vysokých násypov, aby boli chránené pred útokom alebo aby náhodný výbuch v jednej z nich zabránil odpáleniu rakiet v ostatných, povedal pre agentúru Reuters.

Násypy sú prepojené cestami s budovami, ktoré by podľa Evelethovho názoru mohli slúžiť na údržbu rakiet a ich komponentov, a s existujúcim komplexom piatich zásobníkov na uskladnenie jadrových hlavíc.

Toto miesto je „určené pre veľký statický raketový systém a jediný veľký statický raketový systém, ktorý (Rusko) v súčasnosti vyvíja, je Skyfall,“ povedal.

Ruské ministerstvo obrany aj veľvyslanectvo vo Washingtone mlčia

Hovorca Kremľa uviedol, že ide o otázky pre ministerstvo obrany a odmietol sa k nim bližšie vyjadriť. Ministerstvo zahraničných vecí USA, CIA, Úrad riaditeľa národnej spravodajskej služby a Národné centrum vzdušného a vesmírneho spravodajstva amerických vzdušných síl sa tiež odmietli vyjadriť.

Identifikácia pravdepodobného miesta odpálenia rakety naznačuje, že Rusko pokračuje v jej nasadení po sérii testov v posledných rokoch, ktoré boli poznačené problémami, uviedli Eveleth a druhý výskumník Jeffery Lewis z Middlebury Institute of International Studies v Monterey.

Lewis súhlasil s Evelethovým hodnotením po preskúmaní snímok na jeho žiadosť. „Naznačujú niečo veľmi jedinečné, veľmi odlišné. A, samozrejme, vieme, že Rusko vyvíja túto raketu s jadrovým pohonom,“ povedal.

Hans Kristensen z Federácie amerických vedcov, ktorý na žiadosť Eveletha tiež študoval snímky z Vologdy, uviedol, že sa zdá, že zobrazujú odpaľovacie rampy a iné prvky „pravdepodobne“ súvisiace s Burevestnikom. Povedal však, že nemôže urobiť definitívne hodnotenie, pretože Moskva zvyčajne neumiestňuje odpaľovacie zariadenia vedľa skladov jadrových hlavíc.

Eveleth, Lewis, Kristensen a traja ďalší experti tvrdia, že bežnou praxou Moskvy je skladovanie jadrových náloží pre pozemné rakety ďaleko od odpaľovacích miest – s výnimkou tých, ktoré sú na jej nasadených medzikontinentálnych balistických raketách.

Rozmiestnenie Burevestnika vo Vologde by však ruskej armáde umožnilo skladovať jadrové rakety vo svojich bunkroch, čím by boli k dispozícii na rýchle odpálenie, myslia si Lewis a Eveleth.

Námestník ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov predtým povedal, že Rusko vykoná zmeny vo svojich usmerneniach o použití jadrových zbraní v reakcii na to, čo považuje za eskaláciu vojny na Ukrajine zo strany Západu, informovala v nedeľu štátna tlačová agentúra TASS.

Bývalí predstavitelia ministerstva zahraničia USA považujú túto raketu za „hlúpu zbraň“, ktorá v dôsledku jadrového pohonu „rozsieva“ rádioaktivitu počas celého letu, niektorí ju dokonca prirovnali k „lietajúcemu Černobyľu“.

(sab)

  |  

Kňaz Halík: Trump, Orbán a Fico sú populisti a demagógovia. Zneužívajú náboženskú rétoriku

Český kňaz a sociológ využil minulotýždňovú príležitosť, keď sa prihovoril európskym účastníkom trojdňového synodálneho seminára v rakúskom Linzi, a politickým lídrom adresoval drsné slová.

"Princíp synodality by mohol byť inšpiráciou k obnove politickej demokracie, k starostlivosti o to, čo dnešnej demokracii chýba a prečo je tak zraniteľná populizmom a atraktivitou autoritatívnych systémov, úspechmi diktátorov ako Putin či populistov a demagógov ako Orbán a Fico, ale aj Trump a americká i západoeurópska krajná nacionalistická pravica, často zneužívajúcich náboženskú rétoriku," uviedol Tomáš Halík v príhovore k 43 zástupcom miestnych európskych cirkví.

Ako píše denník Postoj, medzi zástupcami boli napríklad kardinál Matteo Zuppi, predseda Talianskej biskupskej konferencie, litovský arcibiskup Gintaras Grusas, ktorý je predsedom Rady biskupských konferencií Európy (CCEE) či teologička Klara Csiszarová, dekanka Katolíckej univerzity v Linzi.     

"Politickou úlohou kresťanstva nie je ponúkať či dokonca vnucovať kresťanstvo v podobe ideológie, ale svojou synodálnou reformou byť inšpiráciou k úsiliu o novú kvalitu vzťahu medzi ľuďmi, kultúrami, náboženstvami a štátmi," dodal Halík.

(max)