Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Päť ďalších podľa informácií utrpelo zranenia pri ostreľovaní trhoviska.
Obeťami útoku sú dvaja muži a jedna žena. Ostreľovanie zasiahlo aj autobus hromadnej dopravy, uviedla hlava samozvanej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin na sieti Telegram.
Na záberoch, ktoré zverejnili ruské štátne médiá, vidno spustošené trhovisko. Informácie sa nepodarilo overiť z nezávislých zdrojov.
(tasr)
Oznámil to litovský prezident Gitanas Nauséda počas dvojdňovej návštevy Poľska.
Zvýšiť vojenské výdavky svojej krajiny chce na vyše tri percentá HDP.
"Litva už tento rok dosiahla výdavky na úrovni troch percent HDP, tu sa však nezastaví," povedal Nauséda po stretnutí s poľským partnerom Andrzejom Dudom.
Litva koncom júna oznámila zvýšenie svojho rozpočtu na obranu v súvislosti so širšou iniciatívou, ktorou chce Severoatlantická aliancia (NATO) primäť svojich členov, aby vynakladali na obranu viac než dve percentá HDP.
Poľsko koncom augusta ohlásilo, že do roku 2025 zvýši svoje výdavky na obranu na 4,7 percenta HDP. Takýto vysoký vojenský rozpočet dosiaľ v NATO nemal žiaden štát.
(tasr)
Nevedno, kedy sa ukrajinskí poslanci opäť dostanú k otázke demisie ministra zahraničných vecí.
V ukrajinskom parlamente nebolo prítomných dosť poslancov, aby sa o mohlo hlasovať o demisii, uviedol poslanec Alexej Gončarenko. Z iniciatívy prezidentskej strany Sluha ľudu sa prerušilo rokovanie Najvyššej rady, dodal politik počas priameho prenosu zo schôdze parlamentu.
V stredu sa už nebude hlasovať o ďalších demisiách a nie je jasné, kedy zákonodarcovia opäť otvoria otázku Kulebu.
Ukrajinský šéf diplomacie podal v stredu (4.9.) demisiu. Na poste ministra pôsobil od marca 2020. Podľa predsedu Najvyššej rady Ruslana Stefančuka jeho rezignáciu posúdia na jednom z nadchádzajúcich zasadnutí parlamentu. Konkrétny dátum však neuviedol.
Zoznam obsahuje až 69 krstných mien. Obsahuje viacero pôvodom zahraničných mien od Ahmeta cez Mohameda, Süleymana až po Zayda.
Žiadosť adresovali poslanci z AfD Markus Wagner a Enxhi Seli-Zacharias. Vláda spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko po prvý raz zverejnila zoznam mien nemeckých podozrivých z hromadného znásilnenia.
V roku 2021 zaznamenala polícia celkovo 172 prípadov takýchto trestných činov, v roku 2022 až 246 prípadov a za minulý rok eviduje 209 hromadných znásilnení. V súvislosti s týmito trestnými činmi zatkli 155 podozrivých osôb. Z nich bolo 84 cudzincov a 71 Nemcov.
Ak mali páchatelia dvojité občianstvo, tak boli uvádzaní v zozname ako Nemci, informuje portál Junge Freiheit.
Celý zoznam má 69 rôznych mien, medzi nimi napríklad Ahmet, Burak, Hanif, Hasip, Ibrahim, Ismail, Mohamed, Yasin či Zayd.
(mep)
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov varoval tak Spojené štáty v súvislosti s možnou dodávkou amerických rakiet dlhého doletu na Ukrajinu.
Lavrov vyhlásil, že USA strácajú zo zreteľa zmysel vzájomného odstrašovania, z ktorého vychádzala bezpečnostná rovnováha medzi Moskvou a Washingtonom už v časoch studenej vojny. Reagoval na správu agentúry Reuters, podľa ktorej sú USA "blízko k dohode" o dodaní ďalekonosných striel s plochou dráhou letu typu JASSM Ukrajine. Tieto riadené rakety by mohli zasiahnuť ciele hlboko vo vnútrozemí Ruska. O dodanie ďalekonosných striel už dlho žiada ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
"Neprekvapilo by ma nič, Američania už prekročili hranice, ktoré si sami stanovili. Sú pobádaní, aby išli až na hranu, a Zelenskyj to, prirodzene, vidí a ťaží z toho," povedal Lavrov. "Z (ruských) červených čiar by si nemali robiť žarty," varoval.
Ruský prezident Vladimir Putin od invázie na Ukrajinu v roku 2022 opakovane vystríhal západné krajiny, aby sa Rusku, ktoré disponuje najväčším arzenálom jadrových zbraní na svete, nestavali do cesty. Avšak Washington spolu so svojimi spojencami zvýšil vojenskú pomoc Ukrajine, ktorá zahŕňa aj tanky či bojové stíhačky F-16. Niektorí západní politici tvrdia, že Putin svojimi vyjadreniami s odkazmi na jadrové zbrane len blafuje a Západ by sa mal plne vložiť do pomoci Ukrajine, aby vo vojne dosiahla víťazstvo, píše agentúra Reuters. Zelenskyj povedal, že vpád ukrajinskej armády do Ruska začiatkom augusta je výsmechom Putinových červených čiar.
Podľa Lavrova Spojené štáty vedia, kde sú hranice ich vmiešavania sa, avšak sú na omyle, ak si myslia, že dôsledky eskalácie vojny na Ukrajine bude znášať najmä Európa. "Majú akési genetické presvedčenie, že nikto sa neobráti proti nim," dodal šéf ruskej diplomacie.
Lavrov narážal na júnové vyhlásenia poradcu Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Johna Kirbyho, podľa ktorého by významná eskalácia vojny na Ukrajine mala "potenciálne katastrofálne dôsledky na európskom kontinente" a neprospela by americkým záujmom. Lavrov už po druhý raz za krátke časové obdobie upozornil USA, že tretia svetová vojna by sa neobmedzila na Európu.
Kremeľ v stredu vyhlásil, že Rusko upraví svoju jadrovú doktrínu, pretože Spojené štáty a ich západní spojenci ohrozujú Rusko eskaláciou vojny na Ukrajine a pošliapavajú legitímne bezpečnostné záujmy Moskvy.
(tasr)
Tragická udalosť sa stala ešte v utorok 3. septembra podvečer v areáli na Rampovej ulici, kde sídli košické okresné riaditeľstvo Policajného zboru.
Informácie priniesol košický Korzár. Informoval tiež, že išlo o príslušníka pohotovostného policajného útvaru.
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Korzáru informácie vo veci neposkytlo, vo veci však koná Úrad inšpekčnej služby. Jeho vyšetrovateľ začal vo veci trestné stíhanie pre trestný čin usmrtenia. Momentálne by mali prebiehať procesné úkony.
(sita)
O požiari v okrese Senica informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Trnave Lena Košťálová.
„Na mieste požiaru je 25 dobrovoľných hasičov a sedem profesionálnych hasičov zo Senice," zhrnula Košťálová. Na pomoc aktuálne idú aj hasiči z Trnavy s čerpadlom.
(tasr)
Vyhlásil tiež, že Srbsko je spojencom Ruska, pričom ešte pár dní dozadu Srbsko podpísalo dohodu s Francúzskom o dodávke 12 stíhačiek.
Alexandar Vulin, podpredseda srbskej vlády, Putinovi taktiež povedal, že Srbsko nikdy neuvalí sankcie na Ruskú federáciu a "nikdy nedovolí, aby sa z jeho územia podnikali akékoľvek protiruské kroky".
Agentúra AP pripomenula, že Vulin sa stretol s Putinom iba niekoľko dní po tom, čo Belehrad navštívil francúzsky prezident Emmanuel Macron a podpísal so srbskou vládou dohodu o dodávke 12 francúzskych stíhačiek Dassault Rafale. Pozorovatelia to vtedy hodnotili ako možný znak odklonu Belehradu od Moskvy.
Vulin po podpise zmluvy však pre ruskú tlačovú agentúru TASS zdôraznil, že dohoda "bola uzavretá z vojenských a praktických dôvodov a v žiadnom prípade nebude mať negatívny vplyv na vzťahy medzi Srbskom a Ruskou federáciou".
Vulin je vo všeobecnosti vnímaný ako jeden z najväčších spojencov Kremľa v srbskej vláde. Washington naňho uvalil sankcie ešte vlani, a to pre podozrenie z korupcie počas pôsobenia na poste šéfa tajnej služby. Z tejto pozície odstúpil v novembri 2023, dôvodom bol údajne tlak Západu. Začiatkom mája 2024 sa však stal podpredsedom vlády.
(tasr)
Zmena podmienok platnosti miestneho referenda v Bratislave a Košiciach, ktorú parlament schválil v máji minulého roka, je v súlade s ústavou. Vyplýva to z rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS), ktorý nevyhovel návrhu bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej.
Tá napadla zmeny v zákonoch o hlavnom meste SR Bratislave a meste Košice. ÚS rozhodol na stredajšom neverejnom zasadnutí pléna. Podľa príslušných ustanovení je pre platnosť miestneho referenda v Bratislave a Košiciach postačujúce, ak sa na ňom zúčastní rovnaký počet oprávnených voličov, ako sa zúčastnil na predchádzajúcich voľbách do mestského či miestneho zastupiteľstva. Podmienky v iných obciach pritom ostali bez zmeny.
Bývalá hlava štátu napadla novelizačný predpis s tým, že porušuje rovnosť volebného práva vo vzťahu k obyvateľom Bratislavy a Košíc, keďže ich hlasom v referende je priznávaná iná váha, ako hlasom obyvateľov iných obcí.
Cieľom zmien malo byť podľa predkladateľov posilnenie volebného práva občanov v samospráve tým, že sa uľahčí a zefektívni mestské a miestne referendum. K úprave pritom došlo v rámci novelizácie viacerých zákonov súvisiacich s novou stavebnou legislatívou, voči čomu prezidentka taktiež namietala.
(tasr)
Ceny lístkov neboli pevne stanovené a rástli spolu so záujmom fanúšikov. To spôsobilo, že cena lístka sa mohla zdvihnúť až na trojnásobok.
Koncerty svetoznámej kapely Oasis sú naplánované iba vo Veľkej Británii a v Írsku, ale keďže predaj prebieha aj na území Európskej únie, problém sa výrazne dotkol aj jej občanov. Rieši ho preto aj Európska komisia.
"Gigantu v oblasti predaja vstupeniek bolo povedané, že mohol porušiť zákony vo Veľkej Británii a v Európe, keď zvýšil cenu niektorých vstupeniek na Oasis, čo mnoho fanúšikov nahnevalo," uviedol denník Guardian.
Celý problém spočíval v tom, že ceny lístkov rástli umelo ešte v čase, keď sa fanúšikovia pri svojich počítačoch pokúšali dostať k pokladni. Takto narástli z pôvodných 135 libier až na 337,5 libry. Podobný spôsob nakupovania vstupeniek funguje v Spojených štátoch, ale nie v Európskej únii.
(mep)
Predseda SNS Andrej Danko vyzval stranu Hlas, aby podporila odvolanie šéfa progresívcov Michala Šimečku z funkcie podpredsedu Národnej rady SR.
Vo videu na sociálnej sieti zdôraznil potrebu jednoty koalície. „Šimečka naťahoval čas rokovaní v parlamente pravdepodobne s nejakým zámerom,“ vyhlásil Danko.
Ak Hlas neodhlasuje jeho odvolanie, potvrdia sa podľa neho dohady o „slniečkarskych“ tendenciách na ministerstve školstva, ktoré vedie Tomáš Drucker (Hlas). Danko upozornil na to, že jedným z Druckerových poradcov je Daniel Bútora, bývalý minister úradníckej vlády a zároveň syn člena správnej rady Nadácie Milana Šimečku.
Danko tiež vyjadril prekvapenie nad vyhláseniami poslanca Hlasu Samuela Migaľa, ktorý vyhlásil, že odvolanie Šimečku nepodporuje. Očakáva však, že Hlas bude v otázke odvolania Šimečku postupovať jednotne a podporí koaličných partnerov. Smer a SNS už návrh na odvolanie Šimečku spísali a podpísali.
(mm)
Nárast drobnej kriminality zaznamenali na Slovensku už od začiatku roka, respektíve z predchádzajúceho roka. Nesúvisí preto s novelizáciou trestných kódexov, ale skôr s infláciou či migráciou. Vyhlásil to minister spravodlivosti Boris Susko (Smer).
„Komunikujeme s jednotlivými zväzmi obchodu. Z komunikácie vyplýva, že nárast drobnej kriminality je už od začiatku roka, respektíve už z predchádzajúceho roka, čiže vôbec nesúvisí s novelizáciami trestných kódexov, súvisí skôr s infláciou, respektíve migráciou. To nám potvrdzujú aj čísla za ostatné obdobie odsúdených zahraničných páchateľov, ktorých máme, ktorý násobne stúpol oproti predchádzajúcim obdobiam," uviedol Susko novinárom po stredajšom zasadnutí vlády. Štatistiky za posledné obdobie zatiaľ ministerstvo vnútra nemá, preto presnejšie informácie nevie ani Susko.
Minister pred dvomi týždňami avizoval, že rezort spravodlivosti požiadal ministerstvo vnútra o dáta z hľadiska policajnej štatistiky. Povedal tiež, že nárast drobnej kriminality sa nemôže spájať s novelou trestných kódexov, pretože zatiaľ neexistujú dáta, ktoré by mohli potvrdiť súvis.
Opozičné strany v auguste upozorňovali na nárast kriminality po zmene v trestných kódexoch. Úprava podľa nich zvyšuje motiváciu kradnúť. Tvrdenia o náraste krádeží šéf rezortu spravodlivosti odmietol. Poukázal na to, že efekt novej legislatívy na mieru kriminality ešte nie je možné vyhodnocovať.
(tasr)
Z Kaukazu chce Maďarsko dovážať predovšetkým zelenú elektrickú energiu.
Maďarsko, Rumunsko, Gruzínsko a Azerbajdžan zakladajú spoločný podnik na export „zelenej“ elektriny z Kaukazu do Maďarska a Rumunska. Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó uviedol, že dodávky elektriny do Maďarský budú týmto krokom diverzifikované a zaistené.
Maďarsko chystá vytvorenie takzvaného zeleného koridoru a bude dovážať veternú energiu z Azerbajdžanu a vodnú z Gruzínska. Dovoz tejto elektrickej energie bude smerovať aj do Rumunska a maďarský minister zahraničia dúfa v to, že sa pridá aj Bulharsko. "Nič nemôže byť zelenšie ako azerbajdžanská veterná energia a gruzínska vodná energia," vyhlásil. "Ide o vynikajúcu príležitosť aj pre Bulharsko," dodal Szijjártó.
Z Kaukazu sa bude elektrická energia dostávať do Rumunska po dne Čierneho mora, ktoré už začína budovať nové vysokonapäťové vedenie. Maďarské hranice má dosiahnuť v do roku 2029.
Podľa Szijjártóa svet vstúpil do "doby neistoty", kde bude energetická bezpečnosť nutná a zásadná. Maďarsko sa v súčasnosti snaží zvýšiť výrobu elektrickej energie. V jadrovej elektrárni Paks stavbou dvoch nových reaktorov zdvojnásobí výkon. Tiež hodlá rozvíjať svoje kapacity v otázke solárnej energie.
(mep)
Spoločnosť Eurofi ponúka prístup k politikom a regulačným orgánom Európskej únie. Má len troch zamestnancov a príjmy vo výške takmer šesť miliónov eur.
Hlavnou činnosťou spoločnosti Eurofi je organizovanie stretnutí pred schôdzkami ministrov financií EÚ. Tieto schôdze sa uskutočňujú za zatvorenými dverami dvakrát ročne. Na stretnutiach sú prítomní vysokopostavení európski úradníci, centrálni bankári a ďalší finančníci. Viacerí z nich priznali, že Eurofi im platila pobyty v luxusných hoteloch a niektoré cesty, uvádza portál Politico.
Vďaka poplatkom od členov mala spoločnosť vlani rozpočet až vo výške 5,7 milióna eur. Medzi jej členov patria významné banky a tiež aj viaceré technologické firmy ako BlackRock, Goldman Sachs alebo American Express.
Situácia postupne vyvoláva obavy ohľadom lobingu v Bruseli. Vplyv finančného sektora sa napríklad v poslednom období prejavil hlavne v tom, že finančníci si vydobyli miernejšie pravidlá pre banky a poisťovne. Lobistická spoločnosť Eurofi uvádza, že nezastupuje záujmy finančného sektoru, ale len poskytuje platformu pre diskusie a poradenstvo.
V súčasnosti ju však jej finančná sila zaraďuje medzi najväčšie lobistické organizácie v Bruseli. Medzi jej členov patrí viac ako sto finančných hráčov a jej rozpočet sa od roku 2020 zvýšil o polovicu.
Firma účtuje svojim členom poplatky vo výške 50-tisíc eur. Eurofi má viac finančných prostriedkov ako Európska federácia farmaceutického priemyslu a asociácií a podnikateľská skupina BusinessEurope, čo sú dve silné lobistické organizácie v Bruseli.
Podľa Kennetha Haara, výskumného pracovníka neziskovej organizácie Corporate Europe Observatory, ide o jednu z najnetransparentnejších skupín. „Má veľmi ľahký prístup k štátnym úradníkom a rozhodujúcim činiteľom, a keď zvýši svoj rozpočet, získa ešte väčší prístup,“ povedal Haar.
Jean-Marie Andres, vedúci pracovník Eurofi pre portál Politico uviedol, že Eurofi by nemala byť vnímaná ako lobistická spoločnosť, ale ako organizátor diskusií. Eurofi podľa neho „nezastupuje komerčné záujmy“ a koná „vo všeobecnom záujme na zlepšenie celkového finančného trhu.“
Spoločnosť Eurofi založil bývalý guvernér francúzskej centrálnej banky Jacques de Larosière. Na čele firmy stojí David Wright, bývalý britský úradník EÚ a pravidelne firmu vedie Francúz Didier Cahen.
(mep)
"Je september, no vo vzduchu už cítiť Vianoce. Tento rok preto na znak vďaky vám všetkým oficiálne vyhlasujem, že Vianoce sa začnú 1. októbra," vyhlásil Maduro v televízii.
Nie je to prvý raz, čo súčasný venezuelský prezident ohlásil skorší príchod Vianoc, urobil to aj počas pandémie ochorenia COVID-19. Ich dátum však doteraz nikdy neposunul takto výrazne. Politická nálada je tento rok výrazne napätá aj napriek Madurovmu vyhláseniu, že sviatky bude sprevádzať atmosféra "pokoja, šťastia a bezpečia".
Dôvodom napätia sú výsledky tohtoročných prezidentských volieb z 28. júla. Maduro bol vyhlásený za ich víťaza bez zverejnenia podrobných výsledkov. Opozícia zverejnila elektronické kópie záznamov volebných komisií, podľa ktorých sa víťazom volieb stal kandidát opozície Edmundo González.
Venezuelský súd vydal na opozičného kandidáta iba niekoľko hodín pred Madurovým televíznym vyhlásením zatykač pre rôzne zločiny vrátane sprisahania, falšovania dokumentov a uzurpovania moci.
Nedostatok transparentnosti pri sčítavaní hlasov zožal ostrú kritiku zo strany medzinárodného spoločenstva. V krajine tiež vypukli protesty, počas ktorých bolo zadržaných niekoľko osôb, ich počet však odvtedy presiahol 2-tisíc. Medzi zadržanými sú tiež novinári, politici a pracovníci humanitárnych organizácií.
(tasr)
Šéf rezortu spravodlivosti Boris Susko (Smer) chce pre výsledky auditu pri dotáciách v oblasti ľudských práv zvolať Radu vlády SR pre ľudské práva. Urobiť tak plánuje po ukončení celého procesu.
Poukázal na to, že audit odhalil manipulácie a porušenie zákona pri prideľovaní dotácií. Uviedol to po stredajšom rokovaní vlády.
„Tento systém bol netransparentný," povedal s tým, že niektoré mimovládne organizácie boli uprednostňované. Medzi nimi sa mali podľa jeho slov nachádzať aj organizácie prepojené na rodinu lídra opozičného Michala Šimečku. Upozornil na podozrenia z manipulácie.
V súvislosti s dotačnou výzvu, za ktorou stál rezort spravodlivosti, skritizoval Susko aj exministerku Máriu Kolíkovú. „Ja vyzývam pána Šimečku a pani Kolíkovú, aby sa k tomu vyjadrili a aby sa ospravedlnili subjektom, ktoré na ich úkor nemuseli byť úspešné," dodal.
Výsledky auditu plánuje rezort spravodlivosti po ukončení celého procesu zverejniť. Susko zdôraznil nezávislosť auditu. „Proces a výsledky auditu bol nezávislý, nerobil ho ani Robert Fico, ani Boris Susko," dodal.
Ministerstvo spravodlivosti SR vo februári informovalo o zrušení dotačnej výzvy na podávanie žiadostí o poskytnutie dotácie v programe Ľudské práva 2024 s alokáciou 769.500 eur. Rezort mal podozrenia z manipulácie pri výbere úspešných žiadateľov o dotácie. Dotačný mechanizmus preto podrobil auditu. Opozícia zrušenie výzvy kritizovala. Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková odmietla tvrdenia o manipulácii pri prideľovaní dotácií. Vyzvala na zverejnenie výsledkov auditu.
(tasr)
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) považuje informácie Denníka N o získaní odpočúvacieho systému Pegasus za neseriózne, ktoré navyše ich autorov usvedčujú z neznalosti problematiky.
Poukázal pri tom na to, že prevádzkovanie tohto systému by bolo v rozpore s platnou slovenskou legislatívou.
„Navyše tento systém sa nekupuje jednoducho, je extrémne drahý a aj jeho prevádzkovanie je drahé," upozornil Kaliňák po rokovaní vlády. Zverejnené informácie označil za snahu vyvolať ďalšiu politickú tému.
Vierohodnosť informácií spochybnil ešte pred rokovaním vlády aj minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas). O nákupe nemá žiadne informácie.
Predstavitelia opozície reagovali na zverejnené informácie obavou z bezprecedentného zásahu do súkromia a bezpečnosti občanov. Žiadajú tiež o sfunkčnenie Osobitného kontrolného výboru Národnej rady SR na kontrolu Slovenskej informačnej služby (SIS).
„Ak tajná služba naozaj disponuje týmto potenciálne nebezpečným a veľmi kontroverzným nástrojom, znamená to ohrozenie súkromia každého občana. A keď pri tom nemá žiadnu kontrolu, je to zásadné ohrozenie demokratických princípov," tvrdí poslankyňa NR SR Zuzana Števulová (PS).
„Už v júni som upozorňoval na to, že vláda chce viac sledovať svojich občanov. Teraz sa dozvedáme, že tajné služby môžu mať k dispozícii sledovací systém, ktorý dokáže sledovať takmer všetko z vášho telefónu," poznamenal poslanec KDH František Majerský. Žiada, aby riaditeľ SIS predstúpil pred poslancov a dal jasné vysvetlenie, či daný systém Pegasus tajná služba má a či ho plánuje používať.
Hovorkyňa SIS Zuzana Morávková pre TASR uviedla, že metódy, formy a prostriedky spravodajskej činnosti vrátane informačno-technických prostriedkov sú utajovanou skutočnosťou. „Z uvedeného dôvodu nie je možné, vzhľadom na existenciu zákonnej prekážky, poskytovať v tejto veci akékoľvek informácie," doplnila.
Podľa zdrojov Denníka N zrejme SIS získala nástroj na sledovanie mikrofónov, kamier aj displejov mobilných telefónov a na sťahovanie obsahu všetkých komunikačných aplikácií vrátane šifrovaných. Ako informoval, malo by ísť o systém Pegasus.
(tasr)
Cieľom pochodu, ktorý sa uskutoční 22. septembra, je dosiahnuť ochranu života od počatia po prirodzenú smrť, povedal spoluorganizátor pochodu Patrik Daniška.
Pre tohtoročný pochod v metropole východného Slovenska vybrali organizátori motto: Láska je pro-life. „Ak niekoho milujeme, chceme, aby bol chránený. Vnímame to tak, že pri ochrane života sme motivovaní láskou, tak k nenarodenému dieťaťu, ako aj k matke,“ priblížila hovorkyňa pochodu Rebeka Lukáčová.
Cieľom pochodu je ochrániť dieťa i matku pred hrôzou potratu či iného nešťastného riešenia, ktoré nerešpektuje ľudskú dôstojnosť a práva. „Láska k dieťaťu aj k matke nás vedie k tomu, aby sme hľadali riešenia, ktoré sú dobré pre oboch,“ povedala Lukáčová.
Spoluorganizátor pochodu Patrik Daniška sa na tému pozerá aj z ľudskoprávneho hľadiska. „Naším cieľom je dosiahnuť ochranu života každého človeka od počatia po prirodzenú smrť. V dnešnej dobe ide zvlášť o nenarodené deti, ktorým je právo na život odopierané.“
Preto zhromaždenie žiada zrušenie nespravodlivého potratového zákona, ktorý podľa Danišku tieto práva odopiera tým najmenším.
„Chceme tiež, aby sa poskytovala pomoc tehotným mamičkám a ich rodinám v ťažkej životnej situácii. Ide nám o zachovanie ľudskej dôstojnosti úplne každého človeka,“ dopĺňa Daniška.
Účastníkov pochodu bude čakať bohatý program. „Program sme zostavili tak, aby si každý našiel to svoje. Hlavný program začína v nedeľu o 13:30 na Hlavnej ulici, kde odznejú príhovory pro-life osobností, silné príbehy ľudí a odohrá sa koncert. Po hodine začne samotný pochod ulicami mesta.
Pripravený je program pre deti aj duchovný program, ktorý začne už v sobotu popoludní. Zaujímavosťou je, že nedeľné omše v košických kostoloch bude slúžiť sedemnásť biskupov Slovenska, čo je naozaj silná duchovná podpora,“ uviedli organizátori na stredajšom brífingu.
Viac informácií sa účastníci pochodu dozvedia na webovej stránke www.pochodzazivot.sk
Známa je už aj cesta pochodu. V nedeľu 22. septembra od 9:00 budú účastníci smerovaní, aby na Hlavnú ulicu vstúpili primárne zo severu a z juhu. Samotný pochod vyštartuje od katedrály cez Alžbetinu, Šrobárovu, Kuzmányho a Hviezdoslavovu ulicu. Po skončení zhromaždenia, približne o 16:30, budú všetky ulice spriechodnené pre odchádzajúcich účastníkov.
Národný pochod za život organizujú pro-life organizácie pod záštitou Konferencie biskupov Slovenska. Doposiaľ sa konali tri pochody, a to v roku 2013 v Košiciach a v rokoch 2015 a 2019 v Bratislave. Pochody za život sú najmasovejšie občianske verejné podujatia od novembra 1989.
(lh)
Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas) chce najneskôr do konca septembra priniesť na rokovanie vlády materiál o Národnom projekte kamerového systému pre základné a stredné školy.
O kroku, ktorý by mal preventívne pomáhať pri možnom vzniku hybridných hrozieb v budúcnosti, informoval Šutaj Eštok po stredajšom rokovaní kabinetu.
Upozornil, že návrh sa stretol s jednoznačným súhlasom celej vlády. Kamerový systém by mal monitorovať vstup do areálu škôl a informovať o podozrivých osobách v ich areáli, keďže kamery by mali byť schopné identifikovať osoby podľa tváre. „Celková investícia sa odhaduje na 60 miliónov eur, rozvrhnuté postupne v priebehu maximálne troch rokov," informoval minister.
Systém bude fungovať pod ministerstvom vnútra, školy sa k nemu budú môcť pridať. Preventívne opatrenie by podľa ministra malo uľahčiť identifikovanie reálnej hrozby, umožní jednoduchšiu reakciu a prijatie adekvátnych opatrení v prípade hybridných hrozieb.
Ako ministra vnútra doplnil jeho kolega z exekutívy, minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker (Hlas), nechcú súčasný problém bagatelizovať tým, že ide o opakujúci sa jav, pri ktorom sa nepotvrdzuje reálne nebezpečenstvo. „Nechceme túto situáciu určite podceňovať," zdôraznil Drucker. Potvrdil, že rezort školstva a jeho úrady komunikujú so školami a konajú v súlade s existujúcimi usmerneniami o tom, ako postupovať v podobných situáciách, rovnako uistil o intenzívnej kooperácii s políciou.
Podobne ako v utorok (3. 9.), aj v stredu prišli školám výhražné maily hroziace bombovým výbuchom. Poľa predstaviteľov rezortu vnútra malo ísť o podobne rozsiahlu hybridnú hrozbu. K podobnému incidentu prišlo v stredu aj v Českej republike.
(tasr)
Ukrajina potrebuje "novú energiu", vyhlásil v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v súvislosti s rozsiahlou reštrukturalizáciou vlády.
"Potrebujeme novú energiu a tieto kroky súvisia len s posilnením našej krajiny v rôznych smeroch," povedal Zelenskyj pre médiá.
Demisie podali v utorok podpredsedníčka vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľha Stefanišynová, minister strategického priemyslu Olexandr Kamyšin, minister spravodlivosti Denis Maľuska, minister ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov Ruslan Strilec a šéf Fondu štátneho majetku Vitalij Kovaľ. V stredu sa k nim pridal aj šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba.
Ukrajinský parlament v stredu schválil demisiu podpredsedníčky vlády a troch ministrov, informovala agentúra Reuters s odvolaním na ukrajinských poslancov. Tí dodali, že zasadnutie parlamentu sa skončilo a o demisii Kulebu zatiaľ nerokovali.
(tasr, reuters)
Hudobník náhle nemohol ovládať svoju ľavú ruku, čo označil za „desivé“.
Rocková legenda, ktorá má 77 rokov, vo videu na svojom oficiálnom webe povedala, že už je v poriadku a môže znovu hrať na gitare.
„Ten malý zdravotný problém sa stal asi pred týždňom a nazývali to menšou mozgovou príhodou. Z ničoho nič som nemal žiadnu kontrolu nad svojou rukou. Takže to bolo trochu desivé," konštatoval slávny gitarista.
May uviedol, že v čase zdravotných komplikácií o svojom stave nič verejne nepublikoval, pretože „naozaj nechcel súcit“. „Prosím, nerobte to, pretože to zaplní moju doručenú poštu, a to neznášam," dodal.
(mep)
Mŕtvi po útoku v Poltave boli zapojení do útokov na civilné ciele v Rusku, uviedlo ruské ministerstvo obrany.
Podľa ukrajinských predstaviteľov si utorkový útok na vojenský inštitút v Poltave vyžiadal najmenej 50 obetí na životoch a 271 zranených.
"Ozbrojené sily Ruskej federácie podnikli 3. septembra presný útok na 179. spojené výcvikové centrum v ukrajinskom meste Poltava," uviedol ruský rezort na sociálnej sieti Telegram. Podľa ministerstva tam prebiehala pod vedením zahraničných inštruktorov príprava špecialistov na komunikáciu a elektronický spôsob boja pre celú ukrajinskú armádu a tiež operátorov dronov zapojených do útokov na civilné objekty v Rusku.
Ruský rezort obrany v príspevku uviedol, že pri nočnom útoku na západoukrajinské mesto Ľvov použila ruská armáda aj hypersonický raketový systém Kinžal. Podľa Ukrajiny si tento útok vyžiadal najmenej sedem mŕtvych vrátane troch detí, pričom bol zameraný predovšetkým na energetickú infraštruktúru. Ruské ministerstvo v príspevku však uviedlo, že cieľom útoku boli zariadenia obranného priemyslu.
(tasr, reuters)
Ruský producent plynu v stredu oznámil, že dodá do Európy 42,3 milióna kubických metrov plynu cez čerpaciu stanicu Sudža v Kurskej oblasti a Ukrajinu.
Hovorca Gazpromu Sergej Kuprijanov zároveň uviedol, že boje v Kurskej oblasti, kde sa nachádza kompresorová stanica Sudža, mali po prekvapujúcom útoku ukrajinských jednotiek začiatkom augusta za následok prudký nárast cien zemného a skvapalneného zemného plynu (LNG).
Toto potrubie je však po sabotážach na plynovodoch Nord Stream jedinou ruskou trasou pre dodávky plynu do strednej a západnej Európy, aj keď sú dodávky od mája 2022 znížené.
Agentúra Reuters medzitým zverejnila správu, že ruský prezident Vladimir Putin plánuje rokovať so Srbskom o kontrakte na dodávky plynu, keďže doterajšia dohoda vyprší v marci 2025. Putin sa stretne s podpredsedom srbskej vlády Aleksandarom Vulinom na okraj ekonomického fóra v ruskom Vladivostoku, ktoré sa koná od 3. do 6. septembra.
(tasr, tass)
Predseda SNS Andrej Danko odmietol ponuku na post predsedu Národnej rady SR výmenou za niektorý z rezortov v gescii SNS. Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS).
K návrhu malo prísť na minulotýždňovej koaličnej rade. Predseda SNS však podľa Tarabu takúto možnosť jednoznačne odmietol.
"A tak ak to má byť len v tejto rovine, že post za niektorý z rezortov, kde je nominant SNS, to považujem za uzavretú tému," zdôraznil Taraba. "My sme nešli niečo bartrovať, my sme išli do toho s tým, že je potrebné zohľadniť fakt, že Peter Pellegrini sa stal prezidentom aj vďaka hlasom voličov SNS," povedal.
Ak teda nemá existovať iná možnosť ako len výmena postu za rezort, SNS sa podľa Tarabu bude sústreďovať na svoju úlohu pri rokovaní o konsolidačnom balíčku.
To, že k dohode zatiaľ nedošlo, potvrdil pred stredajším rokovaním vlády aj minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši (Hlas), ktorý je najvážnejším adeptom na tento post.
„Som na čakačke,“ opätovne skonštatoval Raši s tým, že nevie, kedy dohoda na predsedovi parlamentu v rámci koalície nastane. Verí však, že túto tému otvoria v stredu na koaličnej rade. „Ale či príde k dohode, to vám neviem garantovať. Dnes som prišiel na vládu, možno sem ako minister prídem aj o týždeň,“ poznamenal.
Zopakoval zároveň, že Hlas trvá na napĺňaní aktuálnej koaličnej zmluvy. „Ak má vláda fungovať, musí sa koaličná zmluva dodržiavať či z hľadiska postov, alebo predkladania zákonov,“ upozornil.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer) eviduje prebiehajúce rozhovory o téme personálneho obsadenia postu predsedu parlamentu, nevidí problém v tom, ak dohoda nenastane ešte pred začiatkom septembrovej schôdze Národnej rady SR.
„Vnímam to tak, že sa to v septembri má vyriešiť,“ uviedol po príchode na rokovanie vlády.
Post predsedu parlamentu po minuloročných voľbách zastával Peter Pellegrini. Po jeho zvolení do kresla hlavy štátu sa však v máji funkcie vzdal. Odvtedy je dočasne povereným šéfom NR SR Peter Žiga (Hlas).
Najvážnejším adeptom na tento post je práve Richard Raši (Hlas), koaličná Slovenská národná strana si však tiež robí zálusk na túto pozíciu. To, že by nakoniec funkcia predsedu parlamentu pripadla práve strane Andreja Danka, si vie predstaviť aj premiér Robert Fico (Smer). Zdôraznil však, že je to vyslovene na dohode medzi Hlasom a SNS.
Na vyriešenie tejto situácie vyzval predstaviteľov vládnej koalície koncom augusta aj samotný Pellegrini. „Ak v tejto otázke pretrváva politické napätie, treba hľadať rozuzlenie a neodkladať to. Vládna koalícia musí nájsť spôsob riešenia tohto problému, aby sme v nasledujúcich náročných časoch fungovali v plnohodnotnom režime,“ zdôraznila slovenská hlava štátu.
(gko, tasr)
Medzi omilostenými je 23 mužov a 7 žien. Predošlý mesiac prepustili tiež 30 ľudí, išlo predovšetkým o chorých a starších.
„Všetky tieto osoby splnili povinné podmienky na udelenie milosti, podali žiadosť o milosť, priznali vinu, úprimne oľutovali svoje činy a prisľúbili, že budú viesť život v súlade so zákonom," uviedol prezidentský úrad. Kontrolu plnenia týchto záväzkov bude podľa agentúry zabezpečovať bieloruské ministerstvo vnútra.
Ľudskoprávni aktivisti tvrdia, že v Bielorusku väznia naďalej približne 1 400 ľudí za vyjadrenie nesúhlasu s Alexandrom Lukašenkom, ktorý krajinu vedie od roku 1994. Predošlý mesiac omilostil bieloruský prezident 30 väzňov vrátane chorých a starších ľudí. Ďalších 18 omilostili a prepustili začiatkom júla.
Vlna zatýkania otriasla Bieloruskom počas masívnych protestov po sporných prezidentských voľbách v roku 2020. Za ich víťaza vyhlásili Lukašenka, ktorý si tak zabezpečil šieste po sebe idúce funkčné obdobie. Prezident použil políciu a bezpečnostné zložky, aby hromadné protesty potlačili, píše agentúra Reuters.
(tasr)
Pred stredajším rokovaním vlády SR to uviedol minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši (Hlas). Strana Hlas však trvá na znení koaličnej zmluvy.
Raši pripúšťa, že ako kandidát na pozíciu šéfa parlamentu ešte nejaký čas zotrvá v pozícii člena vlády „Som na čakačke," opätovne skonštatoval s tým, že nevie, kedy k dohode na predsedovi parlamentu v rámci koalície príde.
Verí, že túto tému otvoria v stredu na koaličnej rade. „Ale či príde k dohode, to vám neviem garantovať. Dnes som prišiel na vládu, možno sem ako minister prídem aj o týždeň," poznamenal. Zopakoval zároveň, že Hlas trvá na napĺňaní aktuálnej koaličnej zmluvy. „Ak má vláda fungovať, musí sa koaličná zmluva dodržiavať či z hľadiska postov, alebo predkladania zákonov," upozornil.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer) eviduje prebiehajúce rozhovory o téme personálneho obsadenia postu predsedu parlamentu, nevidí problém v tom, ak k dohode nedôjde ešte pred začiatkom septembrovej schôdze Národnej rady SR. „Vnímam to tak, že sa to v septembri má vyriešiť," uviedol po príchode na rokovanie vlády.
Raši informoval, že v rámci koalície zatiaľ nepadla ani dohoda na podobe konsolidačných opatrení. „Definitívna dohoda nie je, rieši to prioritne minister financií Ladislav Kamenický (Smer)," uviedol Raši.
Samotný financmajster pred rokovaním potvrdil, že vláda musí pristúpiť k bezprecedentnej konsolidácii verejných financií, presná podoba opatrení však ešte v rámci koalície dohodnutá nie je. „Čas sa nám však kráti, toto budem dnes tlmočiť aj koaličným partnerom," oznámil Kamenický.
(tasr)
Nippon Steel sa snaží o zmiernenie odporu voči navrhovaného prevzatiu jej amerického konkurenta. Japonská oceliarska spoločnosť ponúkla za U. S. Steel ešte v decembri minulého roka sumu vo výške 14,9 miliardy dolárov.
To však vyvolalo odmietavé reakcie v USA a americké ministerstvo spravodlivosti začalo kontrakt skúmať. Nippon Steel, ktorý pôvodne plánoval dokončiť transakciu už v septembri, následne termín posunul na koniec tohto roka.
Proti prevzatiu americkej firmy Japoncami v USA protestujú odbory a vplyvní politici vrátane úradujúceho prezidenta Joea Bidena, viceprezidentky a kandidátky demokratov do novembrových prezidentských volieb Kamaly Harrisovej, ako aj republikánskeho exprezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa uchádza o znovuzvolenie.
U. S. Steel „zostane americkou spoločnosťou vo vlastníctve Nippon Steel North America“ a bude mať sídlo v Pittsburghu v Pensylvánii, uviedol Nippon Steel vo vyhlásení. Američania budú podľa spoločnosti tvoriť väčšinu predstavenstva firmy a ďalší členovia vrcholového manažmentu budú tiež občania USA.
Dohoda „posilní U. S. Steel a jej domáce výrobné kapacity, prinesie do Spojených štátov špičkové technológie a v konečnom dôsledku zvýši odolnosť americkej priemyselnej základne a dodávateľského reťazca a zlepší ich postavenie v boji proti tlaku zo strany štátom podporovaných čínskych konkurentov,“ dodala spoločnosť.
(tasr)
Progresívne Slovensko (PS) ohlásilo príchod Petra Bátora, ktorý ešte nedávno pôsobil ako veľvyslanec Slovenska pri NATO. Predtým zastával aj pozíciu poradcu bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej pre zahraničnú politiku.
V rámci strany bude Bátor spolu s Tomášom Valáškom pôsobiť ako expert na bezpečnosť a zahraničnú politiku. Zároveň bude výkonným riaditeľom analytického tímu a think tanku, ktorý PS aktuálne buduje. Predsedom správnej rady think tanku sa stane Ľudovít Ódor, ktorý viedol kandidátku strany do júnových eurovolieb.
Hnutie predstavilo nový angažmán na stredajšej tlačovej konferencii. „Peter Bátor je špičkový odborník na obranu, bezpečnosť a zahraničnú politiku,” vyhlásil na adresu novej posily predseda PS Michal Šimečka.
Podľa Bátora je PS strana, „ktorá má kultúru, jasnú hodnotovú orientáciu a je odborná,” a preto sa do nej rozhodol vstúpiť. „Prichádzam, budem sa angažovať odborne, chcem sa angažovať aj politicky," dodal.
K novému analytickému tímu sa vyjadril aj expremiér a progresívny europoslanec Ľudovít Ódor, ktorý mu zároveň bude šéfovať. „Ideme pripraviť taký program pre ľudí, ktorý pomôže Slovensku dostať sa na tú trajektóriu, kedy sme boli tatranským tigrom,” uviedol Ódor.
Šimečka dodal, že ambíciou progresívcov je poraziť Smer, odstaviť od moci premiéra Roberta Fica a ponúknuť Slovensku alternatívu. Preto podľa neho strana angažuje „špičkových odborníkov”.
„Fico zlyháva, dnes je už len zatrpknutým politikom. Našou ambíciou je ho poraziť. Porazili sme ho v európskych voľbách. Porazíme ho aj v župných a národných voľbách,” vyhlásil a dodal, že premiéra vládnutie už nebaví, lebo je unavený a zatrpknutý.
(mm)
Spojené štáty sú najdôležitejším dodávateľom zbraní pre Taiwan aj napriek tomu, že s ním nemajú žiadne formálne diplomatické vzťahy.
„USA v súčasnosti spolupracujú s viacerými partnermi, ktorí hľadajú možnosti rozšírenia našej spoločnej výroby vojenských dodávok. Nevylučujem, že jedným z týchto partnerov bude v budúcnosti aj Taiwan," povedal Raymond Greene, riaditeľ Amerického inštitútu na Taiwane (AIT), ktorý sa funkcie ujal v júli. Predtým bol zástupcom šéfa misie na americkej ambasáde v Tokiu.
Spojené štáty sú najdôležitejším medzinárodným podporovateľom a dodávateľom zbraní Taiwanu. A to aj napriek tomu, že s východoázijským samosprávnym ostrovom nemajú formálne diplomatické vzťahy.
Spolupráca s Taiwanom je podľa Greeneho dôležitá aj s ohľadom na udržiavanie strategickej rovnováhy v regióne. Komunistická Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia napriek tomu, že ostrov má od roku 1949 nezávislú vládu.
Peking opakovane deklaruje, že jedného dňa demokratický Taiwan ovládne, a na dosiahnutie tohto cieľa nevylúčil ani použitie vojenskej sily. V posledných rokoch zvýšil tlak na Tchaj-pej a k ostrovu takmer denne vysiela vojenské lietadlá a lode. Peking tvrdí, že Taiwan je čínskym územím od staroveku.
(tasr)
Vyhlásila to v stredu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová s tým, že Rusko bude reagovať „veľmi bolestivým spôsobom“.
„Chceli by sme varovať nezodpovedných politikov v EÚ, NATO a v zámorí, že v prípade náležitých agresívnych krokoch Kyjeva, bude Rusko okamžite reagovať," povedala Zacharovová.
Podľa hovorkyne pritom západní politici „strácajú zmysel pre realitu, vôbec nemyslia na riziká spojené s ďalšou nebezpečnou eskaláciou konfliktu, a to ani v kontexte vlastných záujmov“.
Ukrajina opakovane žiada od Západu povolenie, aby mohla použiť zbrane s dlhým dosahom, ktoré jej dodali práve západné krajiny, na útoky cielené hlboko na územie Ruska.
Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova je očividné, že Ukrajina pristúpi k podnikaniu útokov so západnými zbraňami hlboko na území Ruska. Peskov zároveň v stredu vyhlásil, že Rusko musí prehodnotiť svoju jadrovú doktrínu, pretože Spojené štáty a ich západní spojenci podľa neho ohrozujú Rusko eskaláciou vojny na Ukrajine.
(tasr)
V júli zasiahli Severnú Kóreu silné povodne, ktoré zaplavili viac ako 4-tisíc domov a približne 3-tisíc hektárov pôdy. Líder krajiny nariadil potrestať úradníkov, pretože nezabránili veľkým stratám na životoch.
Denník Times of India informuje, že až 30 vládnych úradníkov z provincie Čagangdo popravili za to, že nezabránili povodniam a následným zosuvom pôdy, ktoré si vyžiadali približne tisíc obetí.
Severokórejské úrady ešte pred tým vyhlásili, že prísne zakročia voči úradníkom, ktorí mohli urobiť oveľa viac, aby zabránili obetiam.
Severokórejská tlačová agentúra KCNA uviedla, že Kim Čong-un nariadil na mimoriadnom zasadnutí v meste Sinuidžu potrestať úradníkov po ničivých povodniach.
(mep)
Bomby v budovách súdov na Slovensku oznámil telefonát na číslo tiesňového volania 112. Následne hrozbu začali preverovať.
Informáciu potvrdila pre TASR hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Jana Šinková. „V Nitrianskom kraji sa kontrolujú všetky súdne budovy. Na miesta boli vyslané policajné hliadky, pyrotechnici aj psovodi," doplnila nitrianska krajská policajná hovorkyňa Viktória Borloková.
(tasr)
Útočníkom je 30-ročný Rhanni Davis z Chicaga. Podľa zástupcu náčelníka miestneho policajného oddelenia išlo o „náhodný trestný čin“.
Medzi obeťami boli 28-ročný Simeon Bihesi, 60-ročný Adrian Collins a 64-ročná Margaret Millerová, štvrtú obeť zatiaľ neidentifikovali, informuje BBC.
Prípad sa stal ešte v pondelok pred šiestou ráno, keď vlak stál na konečnej zastávke na predmestí Forest Park. Zástupca náčelníka policajného oddelenia Forest Park Christopher Chin uviedol, že išlo o „náhodný násilný čin“, pri ktorom útočník „zastrelil štyri osoby, keď spali vo vlaku“.
Na záberoch z vlaku je vidieť, ako útočník prechádza medzi vagónmi a strieľa po štyroch samostatne sediacich cestujúcich. „Toto nebola lúpež. Nezdá sa, že by sa s kýmkoľvek hádal,“ dodal Chin.
(mep)
Nemecký automobilový koncern Volkswagen ešte v pondelok uviedol, že nie je vylúčené zatvorenie niektorých závodov na domácom trhu.
Predstavenstvo, zamestnanecké rady a odbory musia nájsť rozumné riešenia, povedal nemecký minister práce Hubertus Heil.
Úlohou všetkých zúčastnených strán je zabezpečiť, aby závody pokračovali, uviedol minister. Problémy je podľa neho možné vyriešiť prostredníctvom sociálneho partnerstva, ktoré má vo Volkswagene dlhú tradíciu.
Vláda môže automobilku podporiť, napríklad prostredníctvom stimulačných opatrení na rozvoj elektromobility. "Nemecko musí zostať silnou automobilovou krajinou," zdôraznil.
Najväčší európsky výrobca automobilov Volkswagen v pondelok (2. 9.) oznámil, že v rámci programu znižovania nákladov vo svojej rovnomennej hlavnej značke už nie je vylúčené zatváranie závodov v Nemecku.
Skupina má takisto v úmysle vypovedať dohodu o garancii pracovných miest, ktorá platí od roku 1994 a do roku 2029 vylučuje prepúšťanie nariadené zamestnávateľom.
(tasr)
Okrem známej aktivistky skončilo v rukách kodanskej polície aj ďalších päť demonštrantov.
Informoval o tom hovorca skupiny Študenti proti okupácii, ktorá demonštráciu organizovala.
Polícia na Kodanskej univerzite zadržala šesť demonštrantov po tom, čo tri osoby vstúpili do budovy a 20 ľudí zablokovalo vchod.
Polícia odmietla potvrdiť totožnosť zadržaných, no hovorca skupiny uviedol pre agentúru Reuters, že medzi nimi bola aj Thunbergová. Na fotografii dánskeho denníka Ekstra Bladet mala aktivistka na rukách putá.
(tasr)
Anglická polícia zadržala päť mladistvých, ktorí v nedeľu zaútočili na 80-ročného seniora. Ten na následky zranení zomrel.
Medzi útočníkmi boli dvaja chlapci a tri dievčatá vo veku od 12 do 14 rokov. Incident sa stal v nedeľu vo Franklinovom parku v meste Leicester, ktoré sa nachádza východne od Birminghamu, informuje denník Echo24.
Polícia na základe vyšetrovania zadržala päť podozrivých detí, ktoré z miesta ušli pred príchodom záchranárov. Seniora našli v parku s vážnym poranením krku a chrbtice, na následky zranení podľahol v nemocnici v noci na utorok.
Park je uzavretý a prípad naďalej vyšetrujú, miestna polícia zároveň žiada o prípadné svedectvá.
(mep)
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…
Môžeme sa rozprávať so zvieratami? Doktor Dolittle to dokázal. Teraz vedci využívajú jazykové modely, aby napodobnili túto fiktívn…