Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko tvrdí, že cieľom útoku v Poltave boli vojaci a zahraniční inštruktori

Mŕtvi po útoku v Poltave boli zapojení do útokov na civilné ciele v Rusku, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Podľa ukrajinských predstaviteľov si utorkový útok na vojenský inštitút v Poltave vyžiadal najmenej 50 obetí na životoch a 271 zranených.

"Ozbrojené sily Ruskej federácie podnikli 3. septembra presný útok na 179. spojené výcvikové centrum v ukrajinskom meste Poltava," uviedol ruský rezort na sociálnej sieti Telegram. Podľa ministerstva tam prebiehala pod vedením zahraničných inštruktorov príprava špecialistov na komunikáciu a elektronický spôsob boja pre celú ukrajinskú armádu a tiež operátorov dronov zapojených do útokov na civilné objekty v Rusku.

Ruský rezort obrany v príspevku uviedol, že pri nočnom útoku na západoukrajinské mesto Ľvov použila ruská armáda aj hypersonický raketový systém Kinžal. Podľa Ukrajiny si tento útok vyžiadal najmenej sedem mŕtvych vrátane troch detí, pričom bol zameraný predovšetkým na energetickú infraštruktúru. Ruské ministerstvo v príspevku však uviedlo, že cieľom útoku boli zariadenia obranného priemyslu.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Gazprom pokračuje v dodávkach plynu do Európy, Putin plánuje rokovať so Srbskom

Ruský producent plynu v stredu oznámil, že dodá do Európy 42,3 milióna kubických metrov plynu cez čerpaciu stanicu Sudža v Kurskej oblasti a Ukrajinu.

Hovorca Gazpromu Sergej Kuprijanov zároveň uviedol, že boje v Kurskej oblasti, kde sa nachádza kompresorová stanica Sudža, mali po prekvapujúcom útoku ukrajinských jednotiek začiatkom augusta za následok prudký nárast cien zemného a skvapalneného zemného plynu (LNG).

Toto potrubie je však po sabotážach na plynovodoch Nord Stream jedinou ruskou trasou pre dodávky plynu do strednej a západnej Európy, aj keď sú dodávky od mája 2022 znížené.

Agentúra Reuters medzitým zverejnila správu, že ruský prezident Vladimir Putin plánuje rokovať so Srbskom o kontrakte na dodávky plynu, keďže doterajšia dohoda vyprší v marci 2025. Putin sa stretne s podpredsedom srbskej vlády Aleksandarom Vulinom na okraj ekonomického fóra v ruskom Vladivostoku, ktoré sa koná od 3. do 6. septembra.

(tasr, tass)

Minúta  |  

Taraba: Danko nechce vymeniť ministerstvo za post predsedu parlamentu

Predseda SNS Andrej Danko odmietol ponuku na post predsedu Národnej rady SR výmenou za niektorý z rezortov v gescii SNS. Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS).

K návrhu malo prísť na minulotýždňovej koaličnej rade. Predseda SNS však podľa Tarabu takúto možnosť jednoznačne odmietol.

"A tak ak to má byť len v tejto rovine, že post za niektorý z rezortov, kde je nominant SNS, to považujem za uzavretú tému," zdôraznil Taraba. "My sme nešli niečo bartrovať, my sme išli do toho s tým, že je potrebné zohľadniť fakt, že Peter Pellegrini sa stal prezidentom aj vďaka hlasom voličov SNS," povedal.

Ak teda nemá existovať iná možnosť ako len výmena postu za rezort, SNS sa podľa Tarabu bude sústreďovať na svoju úlohu pri rokovaní o konsolidačnom balíčku.

Raši: Stále sme sa nedohodli

To, že k dohode zatiaľ nedošlo, potvrdil pred stredajším rokovaním vlády aj minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši (Hlas), ktorý je najvážnejším adeptom na tento post.

„Som na čakačke,“ opätovne skonštatoval Raši s tým, že nevie, kedy dohoda na predsedovi parlamentu v rámci koalície nastane. Verí však, že túto tému otvoria v stredu na koaličnej rade. „Ale či príde k dohode, to vám neviem garantovať. Dnes som prišiel na vládu, možno sem ako minister prídem aj o týždeň,“ poznamenal.

Zopakoval zároveň, že Hlas trvá na napĺňaní aktuálnej koaličnej zmluvy. „Ak má vláda fungovať, musí sa koaličná zmluva dodržiavať či z hľadiska postov, alebo predkladania zákonov,“ upozornil.

Takáč v tom nateraz problém nevidí

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer) eviduje prebiehajúce rozhovory o téme personálneho obsadenia postu predsedu parlamentu, nevidí problém v tom, ak dohoda nenastane ešte pred začiatkom septembrovej schôdze Národnej rady SR.

„Vnímam to tak, že sa to v septembri má vyriešiť,“ uviedol po príchode na rokovanie vlády.

Post je neobsadený už niekoľko mesiacov

Post predsedu parlamentu po minuloročných voľbách zastával Peter Pellegrini. Po jeho zvolení do kresla hlavy štátu sa však v máji funkcie vzdal. Odvtedy je dočasne povereným šéfom NR SR Peter Žiga (Hlas).

Najvážnejším adeptom na tento post je práve Richard Raši (Hlas), koaličná Slovenská národná strana si však tiež robí zálusk na túto pozíciu. To, že by nakoniec funkcia predsedu parlamentu pripadla práve strane Andreja Danka, si vie predstaviť aj premiér Robert Fico (Smer). Zdôraznil však, že je to vyslovene na dohode medzi Hlasom a SNS.

Na vyriešenie tejto situácie vyzval predstaviteľov vládnej koalície koncom augusta aj samotný Pellegrini. „Ak v tejto otázke pretrváva politické napätie, treba hľadať rozuzlenie a neodkladať to. Vládna koalícia musí nájsť spôsob riešenia tohto problému, aby sme v nasledujúcich náročných časoch fungovali v plnohodnotnom režime,“ zdôraznila slovenská hlava štátu.

(gko, tasr)

Minúta  |  

V Bielorusku prepustili ďalších 30 ľudí odsúdených za protesty

Medzi omilostenými je 23 mužov a 7 žien. Predošlý mesiac prepustili tiež 30 ľudí, išlo predovšetkým o chorých a starších.

„Všetky tieto osoby splnili povinné podmienky na udelenie milosti, podali žiadosť o milosť, priznali vinu, úprimne oľutovali svoje činy a prisľúbili, že budú viesť život v súlade so zákonom," uviedol prezidentský úrad. Kontrolu plnenia týchto záväzkov bude podľa agentúry zabezpečovať bieloruské ministerstvo vnútra.

Ľudskoprávni aktivisti tvrdia, že v Bielorusku väznia naďalej približne 1 400 ľudí za vyjadrenie nesúhlasu s Alexandrom Lukašenkom, ktorý krajinu vedie od roku 1994. Predošlý mesiac omilostil bieloruský prezident 30 väzňov vrátane chorých a starších ľudí. Ďalších 18 omilostili a prepustili začiatkom júla.

Vlna zatýkania otriasla Bieloruskom počas masívnych protestov po sporných prezidentských voľbách v roku 2020. Za ich víťaza vyhlásili Lukašenka, ktorý si tak zabezpečil šieste po sebe idúce funkčné obdobie. Prezident použil políciu a bezpečnostné zložky, aby hromadné protesty potlačili, píše agentúra Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Raši: K dohode na predsedovi parlamentu zatiaľ nedošlo

Pred stredajším rokovaním vlády SR to uviedol minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši (Hlas). Strana Hlas však trvá na znení koaličnej zmluvy.

Raši pripúšťa, že ako kandidát na pozíciu šéfa parlamentu ešte nejaký čas zotrvá v pozícii člena vlády „Som na čakačke," opätovne skonštatoval s tým, že nevie, kedy k dohode na predsedovi parlamentu v rámci koalície príde.

Verí, že túto tému otvoria v stredu na koaličnej rade. „Ale či príde k dohode, to vám neviem garantovať. Dnes som prišiel na vládu, možno sem ako minister prídem aj o týždeň," poznamenal. Zopakoval zároveň, že Hlas trvá na napĺňaní aktuálnej koaličnej zmluvy. „Ak má vláda fungovať, musí sa koaličná zmluva dodržiavať či z hľadiska postov, alebo predkladania zákonov," upozornil.

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer) eviduje prebiehajúce rozhovory o téme personálneho obsadenia postu predsedu parlamentu, nevidí problém v tom, ak k dohode nedôjde ešte pred začiatkom septembrovej schôdze Národnej rady SR. „Vnímam to tak, že sa to v septembri má vyriešiť," uviedol po príchode na rokovanie vlády.

Raši informoval, že v rámci koalície zatiaľ nepadla ani dohoda na podobe konsolidačných opatrení. „Definitívna dohoda nie je, rieši to prioritne minister financií Ladislav Kamenický (Smer)," uviedol Raši.

Samotný financmajster pred rokovaním potvrdil, že vláda musí pristúpiť k bezprecedentnej konsolidácii verejných financií, presná podoba opatrení však ešte v rámci koalície dohodnutá nie je. „Čas sa nám však kráti, toto budem dnes tlmočiť aj koaličným partnerom," oznámil Kamenický.

(tasr)

Minúta  |  

U. S. Steel zostane naďalej americkou spoločnosťou, ubezpečuje Nippon Steel

Nippon Steel sa snaží o zmiernenie odporu voči navrhovaného prevzatiu jej amerického konkurenta. Japonská oceliarska spoločnosť ponúkla za U. S. Steel ešte v decembri minulého roka sumu vo výške 14,9 miliardy dolárov.

To však vyvolalo odmietavé reakcie v USA a americké ministerstvo spravodlivosti začalo kontrakt skúmať. Nippon Steel, ktorý pôvodne plánoval dokončiť transakciu už v septembri, následne termín posunul na koniec tohto roka.

Proti prevzatiu americkej firmy Japoncami v USA protestujú odbory a vplyvní politici vrátane úradujúceho prezidenta Joea Bidena, viceprezidentky a kandidátky demokratov do novembrových prezidentských volieb Kamaly Harrisovej, ako aj republikánskeho exprezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa uchádza o znovuzvolenie.

U. S. Steel „zostane americkou spoločnosťou vo vlastníctve Nippon Steel North America“ a bude mať sídlo v Pittsburghu v Pensylvánii, uviedol Nippon Steel vo vyhlásení. Američania budú podľa spoločnosti tvoriť väčšinu predstavenstva firmy a ďalší členovia vrcholového manažmentu budú tiež občania USA.

Dohoda „posilní U. S. Steel a jej domáce výrobné kapacity, prinesie do Spojených štátov špičkové technológie a v konečnom dôsledku zvýši odolnosť americkej priemyselnej základne a dodávateľského reťazca a zlepší ich postavenie v boji proti tlaku zo strany štátom podporovaných čínskych konkurentov,“ dodala spoločnosť.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.