Preskočiť na obsah
  |  

Zmena podmienok pre referendum v Bratislave a Košiciach nie je protiústavná, rozhodol Ústavný súd

Zmena podmienok platnosti miestneho referenda v Bratislave a Košiciach, ktorú parlament schválil v máji minulého roka, je v súlade s ústavou. Vyplýva to z rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS), ktorý nevyhovel návrhu bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej.

Tá napadla zmeny v zákonoch o hlavnom meste SR Bratislave a meste Košice. ÚS rozhodol na stredajšom neverejnom zasadnutí pléna. Podľa príslušných ustanovení je pre platnosť miestneho referenda v Bratislave a Košiciach postačujúce, ak sa na ňom zúčastní rovnaký počet oprávnených voličov, ako sa zúčastnil na predchádzajúcich voľbách do mestského či miestneho zastupiteľstva. Podmienky v iných obciach pritom ostali bez zmeny.

Bývalá hlava štátu napadla novelizačný predpis s tým, že porušuje rovnosť volebného práva vo vzťahu k obyvateľom Bratislavy a Košíc, keďže ich hlasom v referende je priznávaná iná váha, ako hlasom obyvateľov iných obcí.

Cieľom zmien malo byť podľa predkladateľov posilnenie volebného práva občanov v samospráve tým, že sa uľahčí a zefektívni mestské a miestne referendum. K úprave pritom došlo v rámci novelizácie viacerých zákonov súvisiacich s novou stavebnou legislatívou, voči čomu prezidentka taktiež namietala.

(tasr)

  |  

Európska komisia prešetrí Ticketmaster pre vstupenky na koncert kapely Oasis

Ceny lístkov neboli pevne stanovené a rástli spolu so záujmom fanúšikov. To spôsobilo, že cena lístka sa mohla zdvihnúť až na trojnásobok.

Koncerty svetoznámej kapely Oasis sú naplánované iba vo Veľkej Británii a v Írsku, ale keďže predaj prebieha aj na území Európskej únie, problém sa výrazne dotkol aj jej občanov. Rieši ho preto aj Európska komisia.

"Gigantu v oblasti predaja vstupeniek bolo povedané, že mohol porušiť zákony vo Veľkej Británii a v Európe, keď zvýšil cenu niektorých vstupeniek na Oasis, čo mnoho fanúšikov nahnevalo," uviedol denník Guardian.

Celý problém spočíval v tom, že ceny lístkov rástli umelo ešte v čase, keď sa fanúšikovia pri svojich počítačoch pokúšali dostať k pokladni. Takto narástli z pôvodných 135 libier až na 337,5 libry. Podobný spôsob nakupovania vstupeniek funguje v Spojených štátoch, ale nie v Európskej únii.

(mep)

  |  

Danko žiada od Hlasu podporu pri odvolaní Šimečku

Predseda SNS Andrej Danko vyzval stranu Hlas, aby podporila odvolanie šéfa progresívcov Michala Šimečku z funkcie podpredsedu Národnej rady SR.

Vo videu na sociálnej sieti zdôraznil potrebu jednoty koalície. „Šimečka naťahoval čas rokovaní v parlamente pravdepodobne s nejakým zámerom,“ vyhlásil Danko.

Ak Hlas neodhlasuje jeho odvolanie, potvrdia sa podľa neho dohady o „slniečkarskych“ tendenciách na ministerstve školstva, ktoré vedie Tomáš Drucker (Hlas). Danko upozornil na to, že jedným z Druckerových poradcov je Daniel Bútora, bývalý minister úradníckej vlády a zároveň syn člena správnej rady Nadácie Milana Šimečku.

Danko tiež vyjadril prekvapenie nad vyhláseniami poslanca Hlasu Samuela Migaľa, ktorý vyhlásil, že odvolanie Šimečku nepodporuje. Očakáva však, že Hlas bude v otázke odvolania Šimečku postupovať jednotne a podporí koaličných partnerov. Smer a SNS už návrh na odvolanie Šimečku spísali a podpísali.

(mm)

  |  

Susko: Drobná kriminalita narástla od začiatku roka, nesúvisí s trestnou novelou

Nárast drobnej kriminality zaznamenali na Slovensku už od začiatku roka, respektíve z predchádzajúceho roka. Nesúvisí preto s novelizáciou trestných kódexov, ale skôr s infláciou či migráciou. Vyhlásil to minister spravodlivosti Boris Susko (Smer).

„Komunikujeme s jednotlivými zväzmi obchodu. Z komunikácie vyplýva, že nárast drobnej kriminality je už od začiatku roka, respektíve už z predchádzajúceho roka, čiže vôbec nesúvisí s novelizáciami trestných kódexov, súvisí skôr s infláciou, respektíve migráciou. To nám potvrdzujú aj čísla za ostatné obdobie odsúdených zahraničných páchateľov, ktorých máme, ktorý násobne stúpol oproti predchádzajúcim obdobiam," uviedol Susko novinárom po stredajšom zasadnutí vlády. Štatistiky za posledné obdobie zatiaľ ministerstvo vnútra nemá, preto presnejšie informácie nevie ani Susko.

Minister pred dvomi týždňami avizoval, že rezort spravodlivosti požiadal ministerstvo vnútra o dáta z hľadiska policajnej štatistiky. Povedal tiež, že nárast drobnej kriminality sa nemôže spájať s novelou trestných kódexov, pretože zatiaľ neexistujú dáta, ktoré by mohli potvrdiť súvis.

Opozičné strany v auguste upozorňovali na nárast kriminality po zmene v trestných kódexoch. Úprava podľa nich zvyšuje motiváciu kradnúť. Tvrdenia o náraste krádeží šéf rezortu spravodlivosti odmietol. Poukázal na to, že efekt novej legislatívy na mieru kriminality ešte nie je možné vyhodnocovať.

(tasr)

  |  

Maďarsko a Rumunsko budú dovážať elektrinu z Kaukazu

Z Kaukazu chce Maďarsko dovážať predovšetkým zelenú elektrickú energiu.

Maďarsko, Rumunsko, Gruzínsko a Azerbajdžan zakladajú spoločný podnik na export „zelenej“ elektriny z Kaukazu do Maďarska a Rumunska. Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó uviedol, že dodávky elektriny do Maďarský budú týmto krokom diverzifikované a zaistené.

Maďarsko chystá vytvorenie takzvaného zeleného koridoru a bude dovážať veternú energiu z Azerbajdžanu a vodnú z Gruzínska. Dovoz tejto elektrickej energie bude smerovať aj do Rumunska a maďarský minister zahraničia dúfa v to, že sa pridá aj Bulharsko. "Nič nemôže byť zelenšie ako azerbajdžanská veterná energia a gruzínska vodná energia," vyhlásil. "Ide o vynikajúcu príležitosť aj pre Bulharsko," dodal Szijjártó.

Z Kaukazu sa bude elektrická energia dostávať do Rumunska po dne Čierneho mora, ktoré už začína budovať nové vysokonapäťové vedenie. Maďarské hranice má dosiahnuť v do roku 2029.

Podľa Szijjártóa svet vstúpil do "doby neistoty", kde bude energetická bezpečnosť nutná a zásadná. Maďarsko sa v súčasnosti snaží zvýšiť výrobu elektrickej energie. V jadrovej elektrárni Paks stavbou dvoch nových reaktorov zdvojnásobí výkon. Tiež hodlá rozvíjať svoje kapacity v otázke solárnej energie.

(mep)

  |  

V EÚ pracuje lobistická skupina pre najväčšie finančné korporácie, píše Politico

Spoločnosť Eurofi ponúka prístup k politikom a regulačným orgánom Európskej únie. Má len troch zamestnancov a príjmy vo výške takmer šesť miliónov eur.

Hlavnou činnosťou spoločnosti Eurofi je organizovanie stretnutí pred schôdzkami ministrov financií EÚ. Tieto schôdze sa uskutočňujú za zatvorenými dverami dvakrát ročne. Na stretnutiach sú prítomní vysokopostavení európski úradníci, centrálni bankári a ďalší finančníci. Viacerí z nich priznali, že Eurofi im platila pobyty v luxusných hoteloch a niektoré cesty, uvádza portál Politico.

https://twitter.com/edvin_kornelius/status/1830936501632540841

Vďaka poplatkom od členov mala spoločnosť vlani rozpočet až vo výške 5,7 milióna eur. Medzi jej členov patria významné banky a tiež aj viaceré technologické firmy ako BlackRock, Goldman Sachs alebo American Express.

Situácia postupne vyvoláva obavy ohľadom lobingu v Bruseli. Vplyv finančného sektora sa napríklad v poslednom období prejavil hlavne v tom, že finančníci si vydobyli miernejšie pravidlá pre banky a poisťovne. Lobistická spoločnosť Eurofi uvádza, že nezastupuje záujmy finančného sektoru, ale len poskytuje platformu pre diskusie a poradenstvo.

V súčasnosti ju však jej finančná sila zaraďuje medzi najväčšie lobistické organizácie v Bruseli. Medzi jej členov patrí viac ako sto finančných hráčov a jej rozpočet sa od roku 2020 zvýšil o polovicu.

Firma účtuje svojim členom poplatky vo výške 50-tisíc eur. Eurofi má viac finančných prostriedkov ako Európska federácia farmaceutického priemyslu a asociácií a podnikateľská skupina BusinessEurope, čo sú dve silné lobistické organizácie v Bruseli.

Podľa Kennetha Haara, výskumného pracovníka neziskovej organizácie Corporate Europe Observatory, ide o jednu z najnetransparentnejších skupín. „Má veľmi ľahký prístup k štátnym úradníkom a rozhodujúcim činiteľom, a keď zvýši svoj rozpočet, získa ešte väčší prístup,“ povedal Haar.

Jean-Marie Andres, vedúci pracovník Eurofi pre portál Politico uviedol, že Eurofi by nemala byť vnímaná ako lobistická spoločnosť, ale ako organizátor diskusií. Eurofi podľa neho „nezastupuje komerčné záujmy“ a koná „vo všeobecnom záujme na zlepšenie celkového finančného trhu.“

Spoločnosť Eurofi založil bývalý guvernér francúzskej centrálnej banky Jacques de Larosière. Na čele firmy stojí David Wright, bývalý britský úradník EÚ a pravidelne firmu vedie Francúz Didier Cahen.

(mep)