5. septembra 2024 | 9:27

Minúta | 5. septembra 2024 | 9:27

Times: Británia by mohla rozšíriť čiastočné zbrojné embargo na Izrael

Spojené kráľovstvo by mohlo rozšíriť embargo na dodávky zbraní do Izraela, ak sa odhalí viac incidentov, ktoré by mohli byť porušením humanitárneho práva, uviedol anonymný vládny zdroj pre britský denník Times.

Vládni predstavitelia by mohli tieto obmedzenia aplikovať čoskoro, keďže Londýn prehodnocuje vývozné licencie pravidelne každých šesť týždňov. Ministerstvo obrany by tak mohlo už platné embargo rozšíriť.

„Nikto sa nepotľapkáva po pleci a nevyhlasuje koniec tejto záležitosti,“ povedal zdroj.

Minister zahraničných vecí David Lammy ešte v pondelok pozastavil 30 týchto licencií z celkových 350. Vysvetlil, že existuje „jasné riziko“, že zbrane by sa mohli použiť na závažné porušenie medzinárodného práva.

Mohlo by Vás zaujímať Británia po preskúmaní pozastavila 30 licencií na vývoz zbraní do Izraela

Deň na to Lammy uisťoval svojho izraelského rezortného kolegu Israela Katza o kladných vzťahoch Londýna a Jeruzalemu.

Zhrnutie právneho stanoviska vlády uvádzalo ako dôvod zbrojného embarga „dôveryhodné“ tvrdenia o zlom zaobchádzaní s palestínskymi vojnovými zajatcami a „nedostatočné“ dodávky pomoci do Gazy.

Kabinet podľa tohto stanoviska nebol schopný dospieť k „rozhodujúcemu úsudku“ o vedení vojenských akcií v Pásme Gazy, kde je „neprehľadné a sporné informačné prostredie“.

Na rozdiel od Gazy, kde Izrael zablokoval zahraničným novinárom prístup k spravodajstvu, zo Západného brehu Jordánu informácie plynú ďalej, pripomínajú Times.

Lammy preto odsúdil nedávne izraelské vojenské operácie v Predjordánsku a podľa vládneho zdroja by zhoršenie bezpečnostnej situácie v tejto oblasti mohlo podnietiť ďalšie kroky.

Úradník však zdôraznil, že existuje len málo zbraní vyvážaných z Británie, ktoré by sa pravdepodobne použili na Západnom brehu, na ktoré sa už nevzťahuje existujúci zákaz.

Varoval tiež, že spôsob, akým Izrael vedie svoj boj proti Hamasu „s neúprosnou krutosťou“, spôsobí, že krajina bude menej bezpečná. Kládol si otázku, ako je možné, že Izrael je „taký nenápadný“ a používa presné zbrane, keď útočí na svojich nepriateľov v zahraničí, ale keď ide o Gazu, používa „taktiku spálenej zeme“.

(sab)

5. septembra 2024 | 8:46

Minúta | 5. septembra 2024 | 8:46

EÚ, Británia a USA podpíšu prvú právne záväznú medzinárodnú zmluvu o AI

Európska únia, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty vo štvrtok zrejme podpíšu prvú právne záväznú medzinárodnú zmluvu o využívaní umelej inteligencie. Informoval o tom denník Financial Times.

Dohovor Rady Európy o umelej inteligencii táto organizácia pripravovala viac ako dva roky v spolupráci s viac ako 50 krajinami vrátane Kanady, Izraela, Japonska a Austrálie.

USA sa zaviazali zabezpečiť, aby technológie umelej inteligencie podporovali dodržiavanie ľudských práv a demokratických hodnôt. Washington videl kľúčovú pridanú hodnotu Rady Európy v tejto oblasti, povedal novinám vysokopostavený predstaviteľ Bidenovej administratívy.

Britský minister pre technológie Peter Kyle uviedol, že ide o prvú takúto dohodu na celosvetovej úrovni a spája veľmi rôznorodé krajiny.

Rámcový dohovor Rady Európy o umelej inteligencii sa zaoberá ľudskými právami, demokraciou a právnym štátom. Vypracoval ho Výbor pre umelú inteligenciu (CAI), ktorý dokončil návrh dohovoru v marci. Následne bol 17. mája prijatý Výborom ministrov Rady Európy a 5. septembra ho môžu štáty oficiálne podpísať vo Vilniuse.

Dohovor o umelej inteligencii, na ktorom sa pracovalo niekoľko rokov a ktorý bol prijatý po diskusiách medzi 57 krajinami, sa zaoberá rizikami, ktoré môže umelá inteligencia predstavovať, a zároveň podporuje zodpovedné inovácie.

Prvá právne záväzná medzinárodná zmluva o umelej inteligencii bude otvorená na podpis krajinám, ktoré o nej rokovali, vrátane členov Európskej únie, Spojených štátov a Veľkej Británie.

(tasr, reuters)

5. septembra 2024 | 8:44

Minúta | 5. septembra 2024 | 8:44

Nočnou Bratislavou sa ozval výstrel. Išiel zo zbrane partnera exprezidentky Čaputovej

V stredu vo večerných hodinách sa na Skalickej ulici v Bratislave ozval výstrel a rinčanie skla. Zbraň držal údajne partner bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej Juraj Rizman, ktorý ju podľa informácií týždenníka Plus 7 dní v tom čase čistil.

Približne o hodinu neskôr sa Juraj Rizman prihlásil na obvodnom oddelení polície, kde opísal okolnosti náhodnej streľby z pištole Glock kalibru 9 mm Luger, ktorú má v legálnej držbe. V čase incidentu sa v byte nachádzal sám, nikto preto neutrpel zranenia.

Rizman sa odmietol o incidente rozprávať s redaktorkou Plusky, najmenej traja susedia jej však potvrdili rinčanie skla. Na svojom profile na sociálnej sieti uviedol, že sa pri čistení zbrane dopustil "chyby v postupe, ktorá viedla k náhodnému výstrelu."

Incident portálu potvrdila aj polícia. "Môžeme potvrdiť, že policajti Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III prijali dnes krátko po polnoci oznámenie o tejto udalosti. Vec je evidovaná ako priestupok," spresnil Michal Szeiff, hovorca bratislavskej krajskej polície s tým, že vecou sa zaoberajú.

Ako uviedol Rizman na sociálnej sieti, „s políciou plne spolupracuje a je pripravený niesť za svoje pochybenie následky.“

S exprezidentkou Čaputovou sa Rizman pozná ešte z čias, keď nebola vo funkcii hlavy štátu. Po nástupe do prezidentského úradu si ho zvolila za jedného z poradcov.

Neskôr sa však ich vzťah začal uberať aj iným ako pracovným smerom a Rizman sa rozhodol z Prezidentského paláca odísť. Stal sa poradcom vtedajšieho podpredsedu parlamentu Juraja Šeligu. Neskôr si to namieril do neziskovej organizácie Post Bellum.

V jeho pracovnom portfóliu figuruje aj členstvo v Rade vlády pre mimovládne neziskové organizácie, považovaný je za občianskeho aktivistu predovšetkým v oblasti ochrany životného prostredia a ľudských práv.

Štandard sa obrátil s otázkami k incidentu na hovorcu bratislavskej krajskej polície Michala Szeiffa. Zaujímalo nás, či sa Juraj Rizman podrobil dychovej skúške alebo testu na alkohol alebo inú návykovú látku, a s akým výsledkom. Či mu bol zadržaný zbrojný preukaz, poprípade zbraň, s ktorou sa manipulovalo, alebo aké ďalšie úkony v danej veci prebehli.

V zaslanom stanovisku hovorcu bratislavskej krajskej polície sa uvádza, že "informácie ku konkrétnym fyzickým alebo právnickým osobám polícia neposkytuje, môžeme však potvrdiť že policajti Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III vykonávajú v súvislosti s Vami uvedeným prípadom všetky potrebné úkony v zmysle zákona. Bližšie informácie k prípadu nie je možné v súčasnosti poskytnúť".

(sab)

5. septembra 2024 | 7:46

Minúta | 5. septembra 2024 | 7:46

Tatranskí záchranári pomáhali trom Poliakom a zranenému Čechovi

Horskí i leteckí záchranári pomáhali v stredu trojici Poliakov, ktorá uviazla v masíve Gerlachovského štítu, a tiež 59-ročnému horolezcovi, ktorý potreboval pomoc pod Malým Pyšným štítom. Horská záchranná služba (HZS) o tom informovala na svojej webo

Prostredníctvom poľských kolegov HZS požiadala najprv o pomoc pre troch Poliakov vo veku 32, 34 a 38 rokov, ktorí prechádzali Martinovou cestou od Poľského hrebeňa smerom na Gerlachovský štít.

„V oblasti Lučivianskej veže však skupina zišla z plánovanej trasy a v náročnom exponovanom teréne uviazla. O technický zásah bola požiadaná posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby (VZZS) z Popradu, ktorá na heliporte v Starom Smokovci vyzdvihla dvoch záchranárov z Oblastného strediska HZS Vysoké Tatry,“ uviedla HZS.

Troch mužov z miesta postupne evakuovali a letecky transportovali k Sliezskemu domu. Keďže boli bez zranení, ďalej už pokračovali samostatne.

Následne HZS prijala prostredníctvom tiesňovej linky 112 žiadosť o pomoc aj pre 59-ročného Čecha, ktorý sa nachádzal na južnej strane Malého Pyšného štítu.

„Uvoľnený kameň spôsobil mužovi na hlave tržnú ranu a poranený bol aj v oblasti krčnej chrbtice. O súčinnosť bola opäť požiadaná posádka VZZS z Popradu, ktorá na heliporte v Starom Smokovci pribrala na palubu záchranárov z Oblastného strediska HZS Vysoké Tatry,“ dodáva HZS.

Pacienta po dosiahnutí vyšetrili, poskytli mu neodkladnú zdravotnú starostlivosť a lanovou technikou ho následne pozemne transportovali na miesto, odkiaľ by bola možná jeho letecká evakuácia z terénu.

Situáciu však komplikovali nevyhovujúce poveternostné podmienky v podobe silného nárazového vetra. Záchrannú akciu sa napokon podarilo dokončiť v súčinnosti s posádkou poľskej TOPR (Tatrzańskie Ochotnicze Pogotowie Ratunkowe), ktorá pacienta z terénu vyslobodila a previezla do nemocnice.

(tasr)

5. septembra 2024 | 7:33

Minúta | 5. septembra 2024 | 7:33

Hamas zverejnil video s rukojemníčkou, ktorej telo sa našlo v Rafahu

Palestínske militantné hnutie Hamas v stredu zverejnilo video, ktoré zachytáva jednu z dvojice žien zo skupiny izraelských rukojemníkov zabitých v tuneli v meste Rafah na juhu palestínskeho Pásma Gazy.

Ako informoval izraelský spravodajský web Ynet, videozáznam zachytáva 40-ročnú ergoterapeutku Karmel Gatovú, ktorá bola 7. októbra 2023 unesená palestínskymi teroristami z domu svojich rodičov v kibuci Be‘eri na juhu Izraela.

Vo videu sa Gatová prihovára svojim blízkym, pričom vyjadruje nádej, že sú nažive a že sa má zo zajatia kam vrátiť. Ubezpečila ich, že len kvôli nim „zostane silná, kým sa tento zlý sen neskončí“.

Portál Ynet dodal, že video bolo v Izraeli zverejnené so súhlasom Gatovej rodiny.

Karmelina matka Kineret bola 7. októbra zabitá pri masakre v ich kibuci. Jej bratovi Alonovi sa podarilo utiecť aj so svojou trojročnou dcérou Gefen po tom, čo sa ozbrojenci z Hamasu pokúsili uniesť celú rodinu. Jeho manželka Jarden bola prepustená po 54 dňoch strávených v palestínskom zajatí.

Izraelskí vojaci našli telo Gatovej v sobotu spolu s pozostatkami Eden Jerushalmiovej, Hersha Goldberga-Polina, Alexandra Lobanova, Oriho Danina a Almoga Sarusiho, ktorých ich väznitelia zabili. Predpokladá sa, že ich zavraždili počas úteku pred blížiacou sa izraelskou armádou.

Gatovej bratranec Gil Dikman vyjadril smútok, keď počul Karmelin hlas vo videu. „Trhá mi srdce, že nevedela, že jej otec, brat a neter prežili, a že jej švagriná Jarden bola prepustená na základe dohody. Dohodu (o prímerí v Pásme Gazy a prepustení rukojemníkov) potrebujeme hneď, kým nebude príliš neskoro,“ zdôraznil Dikman.

Izraelská armáda uviedla, že spomínaná šestica rukojemníkov prišla o život krátko pred tým, ako sa k nej izraelskí vojaci dostali. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu povedal, že ich „popravili guľkou do hlavy“.

Od zajatia rukojemníkov zverejnil Hamas už niekoľko propagandistických videí, ktoré vyvolali pobúrenie a hnev izraelskej verejnosti. Rukojemníci v nich žiadajú izraelskú vládu, aby ukončila vojnu v Pásme Gazy a urobila významné ústupky v záujme ich prepustenia.

V mnohých prípadoch sa neskôr ukázalo, že títo rukojemníci sú už medzičasom mŕtvi.

Naposledy Hamas začiatkom týždňa zverejnil videozáznam, v ktorom neskôr zavraždená Eden Jerushalmiová nalieha na izraelskú vládu, aby sa zasadila za prepustenie všetkých rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy.

(tasr)

5. septembra 2024 | 7:05

Minúta | 5. septembra 2024 | 7:05

Čína navrhuje africkým lídrom strategické partnerstvo

Desiatky lídrov afrických štátov sa zišli v Pekingu na africko-čínsky samit, ktorý vo štvrtok otvoril čínsky prezident Si Ťin-pching. Vo svojom prejave Si navrhol, aby africké štáty svoje diplomatické styky s Čínou povýšili na strategickú úroveň.

Informovala o tom agentúra AP, podľa ktorej samit Čína-Afrika signalizuje vplyv a snahy Pekingu na africkom kontinente: Čína od Afriky očakáva, že bude jej kľúčovým spojencom pri potlačovaní globálneho poriadku pod vedením USA, uviedla AP.

„Vždy sme si rozumeli a podporovali sme sa, čím sme boli príkladom pre nový typ medzinárodných vzťahov,“ pripomenul Si na slávnostnom otvorení Fóra o čínsko-africkej spolupráci.

Si uviedol, že Čína je ochotná prehĺbiť spoluprácu v priemysle, poľnohospodárstve, infraštruktúre a ďalších oblastiach a ďalej otvárať svoj trh – čiastočne odstránením ciel na produkty z väčšiny najchudobnejších krajín sveta vrátane 33 v Afrike.

Viac ako 50 africkým lídrom sa prihovoril aj generálny tajomník OSN António Guterres, ktorý povedal, že rozširovanie vzťahov medzi Čínou a africkým kontinentom by mohlo „poháňať revolúciu v oblasti obnoviteľnej energie“.

Guterres tiež poukázal na výsledky Číny napríklad pri odstraňovaní chudoby, ktoré by pre africké štáty mohli poslúžiť ako inšpirácia. Dodal, že Afrika „ako domov niektorých z najdynamickejších ekonomík sveta môže maximalizovať potenciál podpory Číny v rôznych oblastiach – od obchodu po správu údajov, financie a technológie“.

Generálny tajomník OSN v prejave k africkým lídrom vyhlásil, že je čas napraviť „historické nespravodlivosti“ voči kontinentu. Podľa neho je „poburujúce..., že africký kontinent nemá stále miesto v Bezpečnostnej rade“ OSN.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na čínske médiá uviedla, že na okraj Fóra o čínsko-africkej spolupráci sa vo štvrtok uskutočnilo aj Gutteresovo stretnutie so Si Ťin-pchingom.

Čína sa stala hlavným hráčom v Afrike od založenia Fóra o čínsko-africkej spolupráci v roku 2000. Spoločnosti z Číny v Afrike značne investovali do ťažby prírodných zdrojov, ktoré čínsky priemysel potrebuje, a čínske rozvojové banky poskytli africkým štátom pôžičky na výstavbu železníc, ciest a inej infraštruktúry.

AP konštatuje, že Čína sa stala najväčším bilaterálnym obchodným partnerom subsaharskej Afriky, no z kontinentu oveľa viac vyváža, ako tam dováža.

(tasr)

5. septembra 2024 | 7:01

Minúta | 5. septembra 2024 | 7:01

Rodiny amerických rukojemníkov naliehajú na Biely dom, aby uzavrel dohodu s Hamasom bez Izraela

Príbuzní rukojemníkov, ktorých palestínski militanti uniesli 7. októbra 2023, naliehajú na vládu prezidenta Joea Bidena, aby „vážne zvážili“ uzavretie jednostrannej dohody s hnutím Hamas.

Ako uviedlo päť informovaných zdrojov pre americkú televíziu NBC News, na nedeľňajšom stretnutí s poradcom pre národnú bezpečnosť Jakeom Sullivanom príbuzní americko-izraelských dvojitých občanov naliehali, aby vláda posúdila možnosti ich prepustenia, ktoré by nezahŕňali Izrael.

Témou rozhovorov bolo podľa týchto zdrojov zabitie americko-izraelského rukojemníka Hersha Goldberga-Polina, ktorého militanti Hamasu podľa informácií armád Izraela a USA zabili len krátko pred tým, ako izraelskí vojaci získali kontrolu nad tunelom pri meste Rafah v Pásme Gazy.

Predstavitelia administratívy rodinám oznámili, že „preskúmajú všetky možnosti“, najlepšou nich je však stále potenciálna dohoda, na ktorej by sa podieľal aj Izrael, informovali zdroje.

Napriek tomu Biely dom zostavil zoznam väzňov v Spojených štátoch, ktorých prepustenie by lídrov Hamasu zaujalo.

Anonymní predstavitelia administratívy tiež vyjadrili názor rozšírený medzi rodinami rukojemníkov, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu nemá záujem zaviazať sa k dohode s Hamasom, ktorá by výmenou za rukojemníkov vyžadovala prímerie v Pásme Gazy.

Hamas zadržiava ešte štyroch amerických rukojemníkov, o ktorých sa USA domnievajú, že sú nažive, a administratíva sa usiluje o návrat pozostatkov ďalších troch, o ktorých sa predpokladá, že sú mŕtvi, doplnila NBC News.

Televízia ešte v júni informovala, že Bidenova administratíva interne diskutovala o možných rokovaniach s Hamasom o jednostrannej dohode o prepustení amerických rukojemníkov v Gaze, ak by sa rozhovory o prímerí s Izraelom „rozpadli“.

Táto myšlienka sa nepresadila, niektorí najvyšší predstavitelia administratívy boli dôrazne proti nej a prezident Joe Biden sa rozhodol pokračovať v snahe dosiahnuť širšiu dohodu, ktorá by zahŕňala Izrael a v konečnom dôsledku načrtla cestu k ukončeniu konfliktu.

(sab)

5. septembra 2024 | 6:57

Minúta | 5. septembra 2024 | 6:57

Kulebovým nástupcom na ministerstve zahraničia by mohol byť jeho doterajší námestník

Poslanecký klub vládnej strany Sluha ľudu v ukrajinskej Verchovnej rade navrhuje na post ministra zahraničných vecí Ukrajiny Andrija Sybihu, ktorý doteraz zastával funkciu prvého námestníka odstupujúceho šéfa diplomacie Dmytra Kulebu.

Vyhlásenie predsedu klubu Davyda Arachamiju na sociálnych sieťach citovala britská televízia BBC.

Arachamija dodal, že na post ministerky spravodlivosti bola frakciou navrhnutá odstupujúca podpredsedníčka vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľha Stefanišynová.

Ministerstvo pre záležitosti veteránov Ukrajiny by mohla viesť Natalija Kalmykovová, ktorá nateraz pôsobí na poste námestníčky ministra obrany.

Na ministerstvo kultúry a informačnej politiky bol vládnou stranou Sluha ľudu nominovaný Mykola Točyckyj. Arachamija v súvislosti s ním objasnil, že „v tejto fáze musíme posilniť boj proti dezinformáciám. Na túto úlohu potrebujeme kandidáta s medzinárodnými skúsenosťami“.

Očakáva sa, že podpredsedníčka vlády a ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková prejde do kancelárie prezidenta Ukrajiny, kde sa bude venovať sociálnej politike.

Arachamija dodal, že na zasadnutí frakcie, konanom v prítomnosti prezidenta Volodymyra Zelenského, sa diskutovalo aj o vytvorení novej inštitúcie s pracovným názvom ministerstvo pre návrat Ukrajincov. „Diskutujeme o kandidátoch, ktorí by ju mohli viesť,“ informoval Arachamija.

Do Najvyššej rady boli v utorok doručené demisie viacerých členov vlády – okrem Stefanišynovej a Vereščukovej požiadali o uvoľnenie z funkcie aj minister strategického priemyslu Olexandr Kamyšin, minister spravodlivosti Denis Maľuska, minister ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov Ruslan Striľec a šéf Fondu štátneho majetku Vitalij Kovaľ.

V utorok prezident Zelenskyj odvolal Rostyslava Šurmu z postu zástupcu vedúceho prezidentskej kancelárie.

Poslanci parlamentu v stredu schválili demisie Maľusku, Stefanišynovej, Kamyšina a Ruslana Striľca. Zároveň chýbalo niekoľko hlasov na prijatie demisie ministerky Vereščukovej a Kovaľa. Žiadosťou ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu o uvoľnenie z postu sa budú poslanci zaoberať vo štvrtok.

(tasr)

5. septembra 2024 | 4:44

Minúta | 5. septembra 2024 | 4:44

KĽDR opäť vypustila balóny so smetím, tvrdí Južná Kórea

Severná Kórea vo štvrtok vypustila smerom k územiu Južnej Kórey ďalšie balóny s odpadkami. Od predošlého večera ide o približne 420 balónov, uviedli predstavitelia Zboru náčelníkov štábov juhokórejských ozbrojených síl podľa agentúry AP.

Asi 20 z nich bolo už objavených v Soule a v neďalekej provincii Kjonggi. Balóny, ktoré medzičasom pristáli, priniesli odpad ako papier či plastové fľaše, ale neobsahovali žiadne nebezpečné materiály.

Napriek tomu predstavitelia armády vyzvali obyvateľov dotknutých oblastí Južnej Kórey, aby pristátie balónov nahlásili polícii alebo armáde a nedotýkali sa na zem spadnutých predmetov.

Aj radnica v Soule rozposlala v stredu večer varovné textové správy, v ktorých ľuďom odporúča, aby zostali vnútri a dávali si pozor na predmety padajúce z oblohy.

Od mája Severná Kórea vypustila smerom na Južnú Kóreu tisícky balónov s odpadkami: papiermi, zvyškami látok, ohorkami cigariet a dokonca aj hnojom. Svoje konanie označila za odvetu proti juhokórejským občianskym aktivistom, ktorí cez hranicu vypúšťajú propagandistické letáky proti KĽDR.

Ako pripomenula AP, Severná Kórea je mimoriadne citlivá na akúkoľvek vonkajšiu kritiku svojho autoritárskeho vedenia a svojho vládcu Kim Čong-una z tretej generácie Kimovcov.

Balóny prispeli k vystupňovaniu psychologického boja medzi znepriatelenými Kóreami, čím sa zvýšilo celkové napätie na Kórejskom polostrove. Soul na severokórejskú balónovú operáciu zareagoval vysielaním propagandy či K-popových skladieb z reproduktorov pri hranici smerom na sever.

(tasr)

5. septembra 2024 | 2:51

Minúta | 5. septembra 2024 | 2:51

Harrisovej štáb prijal podmienky debaty s Trumpom vrátane vypnutia mikrofónov

Štáb demokratickej kandidátky prezidentských volieb v USA Kamaly Harrisovej akceptoval pravidlá jej televíznej debaty s republikánskym protikandidátom Donaldom Trumpom.

Ako v noci na štvrtok informovala agentúra Reuters, Harrisovej tím súhlasil aj s vypnutím mikrofónov toho kandidáta, ktorému práve nie je moderátorom udelené slovo.

Táto debata sa uskutoční 10. septembra a odvysiela ju televízia ABC News.

Bude to prvý debatný duel medzi Trumpom a Harrisovou, ktorá sa ako kandidátka Demokratickej strany uchádza o prezidentský úrad po tom, čo sa Joe Biden 21. júla vzdal boja o znovuzvolenie po svojom nepresvedčivom výkone v júnovej televíznej debate s Trumpom.

Zdroj z Harrisovej tímu, ktorý odmietol byť identifikovaný, doplnil, že Harrisovej ľudia stále dúfali v dohodu o tom, že ABC News počas debaty nechá mikrofóny stále zapnuté a umožní tak kandidátom, aby na oponenta reagovali bezprostredne.

Harrisová svojím doterajším vystupovaním počas svojej predvolebnej kampane oživila v tábore demokratov nádej vo volebné víťazstvo, ktorú strácali v dôsledku Bidenových verejných vystúpení, píše Reuters. Aj vďaka nim si Trump v prieskumoch verejnej mienky vybudoval náskok, ktorý sa však Harrisovej darí sťahovať, pričom v niektorých štátoch sa dostala aj do vedenia.

Cez víkend Harrisová vyzvala Trumpa, aby v televízii debatovali so zapnutými mikrofónmi. „Kandidujeme na post prezidenta Spojených štátov. Poďme debatovať transparentným spôsobom – s mikrofónmi zapnutými po celý čas,“ argumentovala.

Ako konštatoval Reuters, táto taktika môže kandidujúcim politikom pomôcť, ale aj ublížiť, ak mikrofóny zachytia ich komentár, ktorý niekedy nie je určený pre verejnosť. Vypnutý mikrofón však súčasne zabráni tomu, aby si diskutéri skákali do reči.

Trump nedávno uviedol, že by mal radšej mikrofón zapnutý po celý čas. Dodal, že sa mu nepáčilo vypínanie mikrofónov počas poslednej debaty s Bidenom.

Trumpov volebný tím však deklaroval, že už bolo dohodnuté, že budú počas septembrovej debaty platiť rovnaké pravidlá ako počas predošlej debaty prezidentov, keď boli mikrofóny vypnuté.

Aj kandidát Demokratickej strany na post viceprezidenta USA Tim Walz súhlasil s účasťou v televíznej debate s republikánskym kandidátom na viceprezidenta Jamesom Davidom Vanceom. Naplánovaná je na 1. októbra a odvysiela ju televízia CBS News.

(tasr)

5. septembra 2024 | 2:12

Minúta | 5. septembra 2024 | 2:12

Kanadský menšinový liberálny kabinet prišiel o podporu ľavicovej strany

Kanadský premiér Justin Trudeau utrpel v stredu nečakanú ranu, keď jeho menšinovú liberálnu vládu prestala v parlamente podporovať malá ľavicová Nová demokratická strana (NDP).

Trudeau odmietol špekulácie o predčasných voľbách a sľúbil, že bude pokračovať v presadzovaní svojej sociálnej politiky, píše agentúra Reuters.

Pre stratu podpory NDP však bude teraz Trudeauov kabinet závislý od iných opozičných zákonodarcov, na ktorých sa tak musí spoliehať pri schvaľovaní rozpočtu či hlasovaní o dôvere.

„Na budúci rok budú voľby, snáď nie skôr ako na budúcu jeseň, a dovtedy budeme pracovať pre Kanaďanov,“ povedal Trudeau novinárom v reakcii na stratu podpory NDP. „Skutočne pritom dúfam, že NDP sa bude ďalej sústreďovať na to, ako môžeme Kanaďanom priniesť výsledky, čo sme to robili v uplynulých rokoch, a nie na politikárčenie,“ dodal.

Líder NDP Jagmeet Singh rozhodnutie svojej strany oznámil prostredníctvom videozáznamu – uviedol v ňom, že „trhá na kusy“ dohodu, ktorú s Trudeauom uzavrel v roku 2022. Premiéra pritom obvinil, že nie je schopný vzoprieť sa opozičným konzervatívcom.

Najnovšie prieskumy verejnej mienky naznačujú, že konzervatívci by ľahko zvíťazili nad Trudeauovými liberálmi vo voľbách, ktoré sa musia konať do konca októbra 2025.

„Liberáli sú príliš slabí, príliš sebeckí a príliš oddaní korporátnym záujmom, aby bojovali za ľudí,“ povedal vo videu Singh, ktorý by sa mal vo štvrtok vyjadriť aj pre médiá.

V súlade so zmienenou dohodou z roku 2022 súhlasila NDP s tým, že Trudeauovi pomôže zostať pri moci do volieb v roku 2025 výmenou za väčšie sociálne výdavky.

NDP sa podľa Singha bude odteraz rozhodovať ad hoc, či vládnucich liberálov pri hlasovaniach podporí alebo nie.

Koncom roka má vláda predstaviť aktualizáciu fiškálnej politiky. Ak parlament tento vládny návrh odmietne, budú sa musieť konať predčasné voľby.

(tasr, sab)

5. septembra 2024 | 1:05

Minúta | 5. septembra 2024 | 1:05

Nastal čas vyvinúť tlak na Izrael, tvrdí Hamas

Palestínske militantné hnutie Hamas vo svojom vyhlásení vo štvrtok uviedlo, že nové návrhy na prímerie v Pásme Gazy už nie sú potrebné, nastal však čas „vyvinúť tlak na Izrael“.

Ako informovala agentúra AFP, izraelský premiér Benjamin Netanjahu už v stredu – pár hodín pred zverejnením vyhlásenia Hamasu – vyhlásil, že palestínske hnutie odmietlo všetky časti návrhu na prímerie v Pásme Gaze, ktoré by umožnili prepustenie izraelských rukojemníkov.

„Snažíme sa nájsť nejaký priestor na začatie rokovaní,“ uviedol Netanjahu, pričom však dodal, že Hamas tvrdí, že nie je o čom rokovať.

Na izraelského premiéra je podľa AFP vyvíjaný domáci, ale aj medzinárodný tlak, aby uzavrel dohodu o oslobodení rukojemníkov po tom, čo armáda v nedeľu oznámila smrť šiestich osôb, ktorých telá našli v tuneli na juhu palestínskej enklávy.

V pondelok Netanjahu povedal, že bude trvať na požiadavke, ktorá sa podľa AFP stala sporným bodom v rozhovoroch o prímerí, a to pokračovaní izraelskej kontroly nad Filadelfským koridorom – cestou pozdĺž hranice Pásma Gazy s Egyptom.

Hamas požaduje, aby sa Izrael stiahol z oblasti koridoru. Vo svojom vyhlásení z noci na štvrtok Hamas obvinil Netanjahua, že jeho postoj v otázke Filadelfského koridoru má za cieľ zmariť dohodu o prímerí v Pásme Gazy.

Netanjahu v stredu potvrdil svoje stanovisko v tejto veci, ale zároveň zdôraznil, že to nie je jediný sporný bod v rokovaniach o prímerí. Podľa neho totiž ostávajú nezodpovedané aj otázky, koľko palestínskych väzňov bude prepustených výmenou za izraelských rukojemníkov, aj to, či Izrael môže vetovať prepustenie niektorých väzňov a kam by mali prepustení väzni ísť.

V zajatí v Pásme Gazy je stále 97 izraelských rukojemníkov – vrátane 33, ktorí sú podľa predpokladov izraelskej armády mŕtvi. Celkovo bolo počas útoku palestínskych kománd na Izrael zo 7. októbra 2023 unesených 251 osôb.

Ďalších 1 205 ľudí, väčšinou civilistov, prišlo v dôsledku vpádu palestínskych kománd o život – AFP do tejto bilancie zahrnula aj rukojemníkov zabitých v zajatí.

Izraelská odvetná vojenská ofenzíva v Pásme Gazy pripravila o život najmenej 40 819 ľudí, uviedlo ministerstvo zdravotníctva tejto palestínskej enklávy spravovanej Hamasom. Úrad OSN pre ľudské práva tvrdí, že väčšinu mŕtvych tvoria ženy a deti.

(tasr)

4. septembra 2024 | 22:53

Minúta | 4. septembra 2024 | 22:53

USA uvalili sankcie na prokremeľskú stanicu RT a obvinili dvoch zamestnancov

Dôvodom sú údajné snahy stanice ovplyvniť nadchádzajúce prezidentské voľby v USA.

Medzi desiatimi fyzickými a dvoma právnickými osobami, na ktoré ministerstvo financií uvalilo sankcie, je šéfredaktorka RT Margarita Simoňjanová a jej zástupkyňa Jelizaveta Brodská.

Americké ministerstvo financií uviedlo, že si tajne najímali vplyvné osobnosti na sociálnych sieťach, aby ovplyvňovali verejnú mienku v USA v prospech Ruska.

Minister spravodlivosti USA Merrick Garland oznámil, že voči dvom zamestnancom RT vzniesli v New Yorku obvinenia z prania špinavých peňazí a porušenia zákona o registrácii zahraničných agentov. Obvinenými osobami sú 31-ročný Konstantin Kalašnikov a 27-ročná Jelena Afanasievová.

Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) samostatne požiadal súd o povolenie zabaviť 32 internetových domén, ktoré sa podľa americkej vlády podieľali na "škodlivých zásahoch zo zahraničia" vrátane pokusov oslabiť podporu verejnosti pre americkú pomoc Ukrajine, ktorú vo februári 2022 napadla ruská armáda.

Podľa poslankyne ruskej Štátnej dumy Marije Butinovej sú obvinenia USA "čistý nezmysel" a Moskve nezáleží na tom, či v novembrových prezidentských voľbách v USA zvíťazí demokratická kandidátka Kamala Harrisová alebo republikán Donald Trump. "Jediným víťazom amerických volieb je americký súkromný vojensko-priemyselný komplex," povedala Butinová.

Moskva opakovane vyhlásila, že do amerických volieb nezasahuje. Televízna stanica RT podľa agentúry Reuters na situáciu reagovala výsmešne. "V živote sú isté tri veci: smrť, dane a zasahovanie RT do volieb v USA," komentovala svoj prípad televízia.

(tasr, afp, reuters)

4. septembra 2024 | 22:43

Minúta | 4. septembra 2024 | 22:43

Údajnú „ruskú špionážnu“ veľrybu zastrelili, tvrdia nórski ochranári

Organizácie na ochranu zvierat Noe a One Whale podali sťažnosť nórskej polícii. Chcú, aby začala trestné vyšetrovanie.

Bieluha dostala prezývku Hvaldimir, čo je slovná hračka z nórskeho slova pre veľrybu, hval, a krstného mena ruského prezidenta Vladimira Putina. Prvýkrát sa objavila pri pobreží na severe Nórska v roku 2019.

V sobotu ju našli mŕtvu v zátoke na juhozápadnom pobreží Nórska. Pozostatky v pondelok previezli do miestnej pobočky Nórskeho veterinárneho inštitútu na pitvu. Výsledná správa sa očakáva „do troch týždňov“, uviedol hovorca inštitútu.

Ochranári však už tvrdia, že poznajú presnú príčinu úmrtia. „Po celom tele mala viacero strelných rán,“ povedala pre agentúru AFP Regina Crosby Haugová, šéfka organizácie One Whale, ktorá uviedla, že si v pondelok prezrela Hvaldimirovo telo.

„Zranenia na veľrybe sú alarmujúce a sú takého charakteru, že nemožno vylúčiť trestný čin - je to šokujúce,“ povedala riaditeľka organizácie Noah Siri Martinsenová.

Tretia organizácia Marine Mind, ktorá tiež sledovala pohyb veľryby, uviedla, že v sobotu našla Hvaldimirovo telo plávajúce vo vode. „Nebolo nič, čo by bezprostredne odhalilo príčinu smrti,“ povedal riaditeľ Sebastian Strand agentúre AFP. „Videli sme stopy, ale je príliš skoro na to, aby sme mohli povedať, čo to bolo.“

Vek Hvaldimira odborníci odhadli na 15 až 20 rokov. Bol teda pomerne mladý, keďže bieluha sa môže dožiť 40 až 60 rokov.

Keď sa prvýkrát objavil pri nórskom pobreží, mal na sebe zvláštny tesný postroj, ktorý sa zdal byť prispôsobený pre kameru alebo zbraň, čo vyvolalo u nórskych odborníkov domnienku, že zviera prešlo v susednom Rusku špeciálnym výcvikom. Vo vnútri postroja, ktorý z veľryby sňali, sa navyše našiel nápis "Zariadenie Petrohradu".

Veľryba bola aj zjavne zvyknutá na prítomnosť ľudí, čo len posilnilo špekulácie, že bola vycvičená pre špionáž, a zrejme ušla z výbehu. Moskva sa však k týmto dohadom nikdy oficiálne nevyjadrila.

(tasr, est, guardian)

4. septembra 2024 | 18:33

Minúta | 4. septembra 2024 | 18:33

V Taliansku sa potopila loď s 28 migrantmi, siedmich zachránili

Najmenej 21 ľudí je nezvestných po tom, čo sa ich loď prevrátila neďaleko ostrova Lampedusa.

Príslušníci talianskej pobrežnej stráže zachránili siedmich Sýrčanov, ktorých previezli do záchytného centra na ostrove. Tí tvrdia, že 1. septembra vyrazili v člne z Líbye, pričom v ňom bolo 28 ľudí, no na druhý deň plavby došlo k nehode. Zachránení Sýrčania tiež uviedli, že medzi nezvestnými sú tri deti.

Chiara Cardolettiová, predstaviteľka Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) pre Taliansko, na sieti X napísala, že stav preživších Sýrčanov je vážny a viacerí z nich pri katastrofe prišli o svojich blízkych.

(tasr)

4. septembra 2024 | 18:30

Minúta | 4. septembra 2024 | 18:30

Opozícia podľa Šutaja Eštoka zneužíva situáciu s vyhrážkami školám

Minister zároveň obhajoval zámer zaviesť na školách kamerové systémy, ktoré by podľa neho zvýšili ochranu žiakov aj školského personálu.

Minister to vyhlásil vo videu na sociálnej sieti.

"Podobnú situáciu zažívajú aj v susednej Českej republike. No tam som nezaregistroval, že by tamojšia opozícia vytĺkala politický kapitál a vyzývala kohokoľvek na odstúpenie," vyhlásil minister. Slovenskú opozíciu vyzval, aby sa "prestala priživovať na ľudskom nešťastí".

Minister by chcel najneskôr do konca septembra priniesť na rokovanie vlády materiál o Národnom projekte kamerového systému pre základné a stredné školy. Projekt by mal podľa Šutaja Eštoka pomôcť pri odhaľovaní hybridných hrozieb. Bývalý štátny tajomník rezortu vnútra Martin Královič zámer kritizoval a označil ho za placebo.

(tasr)

4. septembra 2024 | 18:22

Minúta | 4. septembra 2024 | 18:22

Pri ostreľovaní v Doneckej oblasti zahynuli podľa Moskvy najmenej traja ľudia

Päť ďalších podľa informácií utrpelo zranenia pri ostreľovaní trhoviska.

Obeťami útoku sú dvaja muži a jedna žena. Ostreľovanie zasiahlo aj autobus hromadnej dopravy, uviedla hlava samozvanej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin na sieti Telegram.

Na záberoch, ktoré zverejnili ruské štátne médiá, vidno spustošené trhovisko. Informácie sa nepodarilo overiť z nezávislých zdrojov.

(tasr)

4. septembra 2024 | 18:01

Minúta | 4. septembra 2024 | 18:01

Litva sa chce inšpirovať Poľskom a zvýšiť rozpočet na obranu

Oznámil to litovský prezident Gitanas Nauséda počas dvojdňovej návštevy Poľska.

Zvýšiť vojenské výdavky svojej krajiny chce na vyše tri percentá HDP.

"Litva už tento rok dosiahla výdavky na úrovni troch percent HDP, tu sa však nezastaví," povedal Nauséda po stretnutí s poľským partnerom Andrzejom Dudom.

Litva koncom júna oznámila zvýšenie svojho rozpočtu na obranu v súvislosti so širšou iniciatívou, ktorou chce Severoatlantická aliancia (NATO) primäť svojich členov, aby vynakladali na obranu viac než dve percentá HDP.

Poľsko koncom augusta ohlásilo, že do roku 2025 zvýši svoje výdavky na obranu na 4,7 percenta HDP. Takýto vysoký vojenský rozpočet dosiaľ v NATO nemal žiaden štát.

(tasr)

4. septembra 2024 | 17:50

Minúta | 4. septembra 2024 | 17:50

Najvyššia rada nehlasovala o rezignácii Kulebu

Nevedno, kedy sa ukrajinskí poslanci opäť dostanú k otázke demisie ministra zahraničných vecí.

V ukrajinskom parlamente nebolo prítomných dosť poslancov, aby sa o mohlo hlasovať o demisii, uviedol poslanec Alexej Gončarenko. Z iniciatívy prezidentskej strany Sluha ľudu sa prerušilo rokovanie Najvyššej rady, dodal politik počas priameho prenosu zo schôdze parlamentu.

V stredu sa už nebude hlasovať o ďalších demisiách a nie je jasné, kedy zákonodarcovia opäť otvoria otázku Kulebu.

Ukrajinský šéf diplomacie podal v stredu (4.9.) demisiu. Na poste ministra pôsobil od marca 2020. Podľa predsedu Najvyššej rady Ruslana Stefančuka jeho rezignáciu posúdia na jednom z nadchádzajúcich zasadnutí parlamentu. Konkrétny dátum však neuviedol.

Mohlo by Vás zaujímať Ukrajinský minister zahraničia Kuleba podal demisiu

4. septembra 2024 | 17:00

Minúta | 4. septembra 2024 | 17:00

Na žiadosť poslancov z AfD zverejnili mená páchateľov hromadných znásilnení v Nemecku

Zoznam obsahuje až 69 krstných mien. Obsahuje viacero pôvodom zahraničných mien od Ahmeta cez Mohameda, Süleymana až po Zayda.

Žiadosť adresovali poslanci z AfD Markus Wagner a Enxhi Seli-Zacharias. Vláda spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko po prvý raz zverejnila zoznam mien nemeckých podozrivých z hromadného znásilnenia.

V roku 2021 zaznamenala polícia celkovo 172 prípadov takýchto trestných činov, v roku 2022 až 246 prípadov a za minulý rok eviduje 209 hromadných znásilnení. V súvislosti s týmito trestnými činmi zatkli 155 podozrivých osôb. Z nich bolo 84 cudzincov a 71 Nemcov.

Ak mali páchatelia dvojité občianstvo, tak boli uvádzaní v zozname ako Nemci, informuje portál Junge Freiheit.

Celý zoznam má 69 rôznych mien, medzi nimi napríklad Ahmet, Burak, Hanif, Hasip, Ibrahim, Ismail, Mohamed, Yasin či Zayd.

(mep)

Najčítanejšie

Ekonomika|Hospodárstvo

Poskytnite prosím svoj súhlas

Podmienky používania osobných údajov

Streľba v Berlíne si vyžiadala jedného mŕtveho a dvoch zranených

Britská vláda predstavila návrh zákona na odstránenie dedičných lordov z Hornej snemovne

Slovensko bude mať nového stáleho predstaviteľa pri Európskej únii v Bruseli

Times: Británia by mohla rozšíriť čiastočné zbrojné embargo na Izrael

Na školách už tretí deň po sebe nahlásili bomby

EÚ, Británia a USA podpíšu prvú právne záväznú medzinárodnú zmluvu o AI

Nočnou Bratislavou sa ozval výstrel. Išiel zo zbrane partnera exprezidentky Čaputovej

Tatranskí záchranári pomáhali trom Poliakom a zranenému Čechovi

Vo Veľkom Slavkove horia tri domy, oheň stále nie je lokalizovaný

Hamas zverejnil video s rukojemníčkou, ktorej telo sa našlo v Rafahu

Čína navrhuje africkým lídrom strategické partnerstvo

Rodiny amerických rukojemníkov naliehajú na Biely dom, aby uzavrel dohodu s Hamasom bez Izraela

Kulebovým nástupcom na ministerstve zahraničia by mohol byť jeho doterajší námestník

KĽDR opäť vypustila balóny so smetím, tvrdí Južná Kórea

Harrisovej štáb prijal podmienky debaty s Trumpom vrátane vypnutia mikrofónov

Kanadský menšinový liberálny kabinet prišiel o podporu ľavicovej strany

Nastal čas vyvinúť tlak na Izrael, tvrdí Hamas

Páchateľom streľby na strednej škole v Georgii je jej 14-ročný žiak

USA uvalili sankcie na prokremeľskú stanicu RT a obvinili dvoch zamestnancov

Údajnú „ruskú špionážnu“ veľrybu zastrelili, tvrdia nórski ochranári

Trumpa podporuje viacero rodinných príslušníkov viceprezidentského kandidáta Tima Walza

Z boja o post lídra konzervatívcov v Británii vypadla ministerka vnútra Patelová

Úlomky z Konštantínovho oblúka v Ríme, ktorý trafil blesk, zbierali aj turisti

Počet obetí streľby na strednej škole v Georgii stúpol na štyri

V uzavretej rádioaktívnej zóne pri Černobyľskej jadrovej elektrárni vyčíňa lesný požiar

Putinovi domnelí maloletí synovia majú vraj svoju stráž a s otcom sa vidia len zriedka

Spevák Elton John vidí na jedno oko len čiastočne. Zotavuje sa z ťažkej očnej infekcie

Kapela Oasis ohlásila ďalšie dva extra koncerty vo Wembley. Lístky sa budú žrebovať

Poľsko ponúka pomoc Ľvovu, ktorého časť v noci poškodil ruský útok

Švédsky minister zahraničných vecí oznámil odchod z funkcie aj z politiky

V Taliansku sa potopila loď s 28 migrantmi, siedmich zachránili

Opozícia podľa Šutaja Eštoka zneužíva situáciu s vyhrážkami školám

Pri ostreľovaní v Doneckej oblasti zahynuli podľa Moskvy najmenej traja ľudia

Litva sa chce inšpirovať Poľskom a zvýšiť rozpočet na obranu

Najvyššia rada nehlasovala o rezignácii Kulebu

Na žiadosť poslancov z AfD zverejnili mená páchateľov hromadných znásilnení v Nemecku

Najčítanejšie

Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku

Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy

Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu

Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii

Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky

Berlín padol a Merz padá spolu s ním

Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?

Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí

Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť

Budeme sa raz rozprávať so zvieratami? Umelá inteligencia robí prvé kroky