Vláda aj Hlas podporujú Izrael. Progresívci ho kritizujú, hovoria o nacionalizme

Nové strety medzi Izraelom a palestínskymi militantmi sa začali druhý májový týždeň. Doposiaľ si vyžiadali dovedna takmer 200 mŕtvych. Ide o najhoršie boje v regióne od roku 2014, kedy Izraelské obranné sily (IDF) zasiahli v pásme Gazy ovládanom hnutím Hamas.

Súčasné boje rozdúchalo napätie počas posvätného moslimského mesiaca ramadán. Obeťami ani tentokrát nie sú iba militanti, ale aj vyše 60 detí či takmer 40 žien. Zranených bolo doposiaľ viac ako 1 200 ľudí. O život prišlo viac ako 200. Izrael tvrdí, že medzi obeťami odvetných útokov IDF je vyše 130 militantov vrátane vysokopostavených veliteľov. Hamas to však nepotvrdil. Väčšinu obetí tvoria Palestínčania z pásma Gazy.

Rakety, ktorých islamskí radikáli z palestínskych území vyslali na židovský štát za druhý májový týždeň viac ako 3-tisíc, pripravili o život desať Izraelčanov vrátane dieťaťa.

Obetí je na izraelskej strane pomerne málo, keďže židovský štát chráni systém protivzdušnej obrany (PVO) známy ako „Iron Dome“, teda Železná kupola. Tá má údajne až 90-percentnú úspešnosť, i keď jej prevádzka je mimoriadne nákladná. Jedna protivzdušná strela stojí až 50-tisíc dolárov. Tel Aviv však nezostáva len pri obrane a pokračuje v odvetných útokoch.

Izrael zdôvodňuje masívne bombardovanie pásma Gazy ako odpoveď na útoky islamských radikálov z Hamasu. Pre svoj postup je však terčom kritiky medzinárodného spoločenstva a ľudskoprávnych organizácií. OSN vyzýva na okamžité ukončenie násilia.

Americký prezident Joe Biden po rozhovore s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom uviedol, že USA v izraelsko-palestínskom konflikte „podporuje pokoj zbraní“. Zároveň však zopakoval, že podporuje aj právo Izraela na sebaobranu a povzbudil židovský štát v snahe „zabezpečiť ochranu nevinných civilistov“.

Komisia na ochranu žurnalistov so sídlom v New Yorku požaduje od Izraela, aby umožnil médiám pracovať bezpečne a bez strachu. Jeden z útokov izraelskej armády totiž zasiahol aj budovu, v ktorej sídlila tlačová agentúra AP, televízia al-Džazíra a ďalšie médiá. Novinárska organizácia Reportéri bez hraníc označila útok na sídlo viacerých médií v Gaze za možný vojnový zločin. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu uviedol, že v budove sídlili aj kancelárie spravodajskej služby hnutia Hamas.

Stupňovanie napätia

K opätovnému rozhoreniu konfliktu medzi militantmi a židovským štátom došlo po násilných potýčkach medzi palestínskymi demonštrantmi a izraelskou políciou, ktoré vypukli začiatkom mája v okolí mešity al-Aksá v Jeruzaleme, posvätnom mieste Židov i moslimov. Napätie medzi Palestínčanmi a Izraelom však eskalovalo už od polovice apríla, keď sa začal posvätný moslimský mesiac ramadán.

Hneď prvú noc ramadánu (13. apríla) sa objavili strety medzi izraelskou políciou a Palestínčanmi. Rozhnevalo ich, že pred Damašskú bránu, ktorá je vstupom do starej časti Jeruzalema, úrady umiestnili bariéry, čo znemožnilo moslimom, aby sa tam stretávali po modlitbách v chráme al-Aksá. Neskôr Izrael zhromaždenia pred bránou do jeruzalemského starého mesta povolili, ale ani to napätie neznížilo. Zásadným faktorom pre vyhrotenie situácie bola aj snaha o vysťahovanie desiatok palestínskych rodín zo štvrte vo východnom Jeruzaleme, do ktorých domov sa mali nasťahovať židovskí osadníci.

Dva dni po začiatku posvätného moslimského mesiaca boli na Izrael z pásma Gazy vystrelené rakety a židovský štát po čase relatívneho pokoja opäť použil letecké útoky na palestínske územie.

Protesty Palestínčanov sa v druhej polovici apríla objavili aj v Tel Avive či prístavnom meste Jaffa a koncom mesiaca bolo na Izrael za jediný deň vystrelených niekoľko desiatok rakiet odpálených z pásma Gazy. Poslednú, najposvätnejšiu noc ramadánu zvanú tiež Laylat al-Qadr, ktorá tento rok pripadla na 8. mája, rozháňala polícia v Jeruzaleme pred Damašskou bránou davy moslimov vodnými delami a gumovými projektilmi. Vyše stovka ľudí utrpela zranenia.

Už 10. mája bola odvetná akcia IDF v plnom prúde a Izrael pristúpil v pásme Gazy k masívnym leteckým útokom. Proti reakcii Tel Avivu sa ozvali protesty aj na Západnom Brehu a za hranicami. Podporu Palestínčanom vyjadrili napríklad aj ľudia v Berlíne. Európska únia označila za neprijateľné, aby z Gazy na Izrael dopadali rakety a aby dochádzalo k obetiam na životoch civilistov.

Postoj slovenských politikov

Slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS) vo svojom vyjadrení podporil Izrael. „Odsudzujem masívne raketové útoky radikálneho hnutia Hamas a ďalších militantných organizácií z pásma Gazy na južný a centrálny Izrael, ktoré ohrozujú civilné obyvateľstvo izraelských miest,“ povedal Korčok s tým, že zároveň Izrael vyzval na zdržanlivosť a primerané použitie policajných a vojenských prostriedkov pri zabezpečovaní zákonnosti a poriadku východného Jeruzalema, Izraela a tiež s ohľadom na civilné obyvateľstvo pásma Gazy.

O reakciu na aktuálne udalosti na Blízkom východe požiadal Štandard všetky strany vládnej koalície. Peter Dojčan z mediálneho tímu OĽaNO len v krátkosti uviedol, že postoj hnutia je v tejto veci totožný so stanoviskom ministerstva zahraničných vecí.

Aj hovorca SaS Ondrej Šprlák bol stručný. Tiež uviedol, že strana sa stotožňuje s reakciou šéfa slovenskej diplomacie.

O niečo zhovorčivejšia bola poslankyňa a predsedníčka Kresťanskej únie Anna Záborská a poslanec Richard Vašečka, ktorí sa do parlamentu dostali na spoločnej kandidátke hnutia OĽaNO.

„Vojna a násilie nie sú nikdy dobrou správou. Žiaľ, bolestivá história vzťahov medzi Izraelom a Palestínou je plná násilia, bojov a obojstrannej neznášanlivosti. Aktuálne správy o nových bojoch sú o to znepokojujúcejšie, že prichádzajú o život desiatky civilistov, mužov, žien aj detí,“ uviedla Záborská pre Štandard s tým, že v tejto situácii je ťažko hľadať jednoznačného vinníka a obeť.

Na druhej strane šéfka KÚ dodala, že prvotná masívna raketová ofenzíva išla podľa jej informácií zo strany radikálneho hnutia Hamas. Preto politička podľa vlastných slov považuje odpoveď Izraela minimálne sčasti za opodstatnenú. „Nadovšetko sa však pripájam k hlasu medzinárodného spoločenstva, ktoré volá po opätovnom zasadnutí k rokovaciemu stolu a mierovom riešení,“ dodala.

Záborskej stranícky kolega Richard Vašečka konštatoval, že raketové ostreľovanie izraelského územia zo strany Hamasu ako reakcia na potlačenie nepokojov v Jeruzaleme je neospravedlniteľné. „Obyvatelia každého suverénneho štátu si zaslúžia žiť v mieri bez neustálych obáv o svoje životy a životy svojich rodín. Preto uznávam plné právo Izraela chrániť svoje územie, hranice a civilistov a primerane zasiahnuť proti ostreľovaniu svojho územia,“ povedal Vašečka pre Štandard. V súlade s predsedníčkou KÚ však dodal, že za najlepšie riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu považuje dialóg.

Vzácna zhoda s opozíciou

Preferenčne najsilnejšia opozičná strana Hlas-SD prostredníctvom hovorkyne Patrície Medveď Macíkovej taktiež podporila Izrael.

„Je odsúdeniahodné, že nepokoje počas náboženského sviatku ramadán vo východnom Jeruzaleme boli zneužité radikálnym hnutím Hamas na spustenie teroristických útokov na civilné ciele Izraela. Je pochopiteľné, že Izrael využíva svoje právo na sebaobranu a útočí na vojenské ciele Hamasu, ktoré sú často umiestňované v civilných štvrtiach pásma Gazy,“ konštatuje strana expremiéra Petra Pellegriniho v stanovisku, ktoré poskytla pre Štandard.

Hlas dodáva, že je neprijateľné, aby Hamas zneužíval vlastné civilné obyvateľstvo ako obranný štít pred izraelskými útokmi. Podľa Pellegriniho strany pre Izrael naďalej platí výzva medzinárodného spoločenstva, aby prejavil maximálnu zdržanlivosť pri využívaní vojenskej sily. Jedinou cestou z napätej situácie je podľa Hlasu obnovenie izraelsko-palestínskych rokovaní a nájdenie spoločného rámca pre dvojštátne usporiadanie.

Progresívci na opačnej strane barikády

Celkom iný názor ako vládne strany či najsilnejšia opozičná partaj má však mimoparlamentné Progresívne Slovensko. Jeho predsedníčka Irena Bihariová označila konflikt medzi Izraelom a Palestínčanmi za „skúšku našej úprimnosti o ľudských právach a rovných metroch“.

Bihariová argumentuje, že v Izraeli a na okupovaných územiach žijú milióny Palestínčanov, ktorí podľa nej nie sú z hľadiska legislatívy a konania Izraela uznaní za rovnoprávnych ľudí. „Západný svet roky toleruje stav bezprávia Palestínčanov a prehliada fakt, že sú len na základe etnického kľúča pozbavení ľudských práv,“ napísala šéfka progresívcov na Facebooku.

Podľa Bihariovej sa vynára otázka, či nás, Európu a USA, potom treba brať vážne, keď ochranou ľudských práv operujeme pri výčitkách voči iným krajinám, no zároveň sa mlčky, bez vyvodzovania medzinárodnoprávnych dôsledkov, prizeráme na to, ako sú Palestínčania pozbavení statusu ľudskej bytosti.

„Tento konflikt sa preto stáva konfliktom aj nášho svedomia. A je evidentné, čo pri ňom zatiaľ prehrávame: jednak dôveryhodnosť, že skutočne podporujeme deklarované demokratické a ľudskoprávne hodnoty, ak ostávame pri ich presadzovaní selektívni. A za druhé, prehrávame a budeme prehrávať boj s domácim (európskym) pravicovo-extrémistickým populizmom, ktorým našou selektívnou spravodlivosťou nabíjame muníciu,“ uzavrela Biháriová.

Samotná strana sa ku konfliktu obsiahlo vyjadrila na svojom facebookovom profile. Progresívci uviedli, že plne podporujú právo Izraelu na sebaobranu pred terorizmom, ak je realizovaná v súlade s medzinárodným právom, princípom proporcionality a snahami minimalizovať civilné obete. Veľmi kriticky však progresívci vnímajú súčasnú izraelskú politiku.

„Nesmieme si zakrývať oči pred faktom, že v izraelskej politike už dlhšiu dobu prevládajú nacionalistické, ultrakonzervatívne a populistické sily – zosobnené v premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi –, ktorého kroky vedome zúžili priestor pre zmierenie, čo opäť len posilnilo vplyv radikálov na palestínskej strane. V prvom rade ide o strategické rozširovanie izraelských sídiel na územiach, vrátane východného Jeruzalema, ktoré by mali v budúcnosti tvoriť palestínsky štát,“ tvrdí strana.