Preskočiť na obsah
  |  

Minister obrany USA: Používanie západných zbraní Ukrajinou hlboko v Rusku by situáciu nezmenilo

Šéf rezortu obrany Spojených štátov Lloyd Austin tvrdenie vyslovil na záver stretnutia Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny na nemeckej leteckej základni Ramstein.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opäť vyzval západných spojencov, aby povolili ukrajinským silám útočiť dodanými zbraňami dlhého dosahu na území Ruska - napríklad na letecké základne, z ktorých štartujú ruské lietadlá zhadzujúce bomby.

Na margo žiadostí Ukrajiny Austin povedal, že Moskva už beztak presunula lietadlá, ktoré vypúšťajú kĺzavé bomby na Ukrajinu, mimo dosahu amerických rakiet ATACMS. Upresňuje agentúra Reuters.

Ukrajina má podľa neho vlastné zbrane vrátane bezpilotných lietadiel a nimi môže zasahovať ciele v Rusku, ktoré sú pre rakety ATACMS či britské Storm Shadow príliš vzdialené.

Zelenský tiež vyzval na dodanie ďalších zbraní vrátane rakiet dlhého doletu a systémov protivzdušnej obrany.

Austin uistil, že Spojené štáty a spojenci budú pokračovať v podpore Ukrajiny v jej obrane proti ruským inváznym silám. Oznámil pri tom novú vojenskú pomoc v hodnote 250 miliónov dolárov, ktorá okrem iného zahŕňa aj muníciu pre systémy protivzdušnej obrany a raketomety HIMARS, protitankové strely Javelin, obrnené vozidlá či náhradné diely a súčiastky.

Nemecko rovnako prisľúbilo dodať Ukrajine ďalších 12 samohybných húfnic v hodnote 150 miliónov eur. Kanada zase plánuje v najbližších mesiacoch poslať vyše 80-tisíc malých rakiet vzduch-zem bez hlavíc, ako aj 1 300 bojových hlavíc a inú vojenskú pomoc.

Zelenskyj tvrdí, že schopnosť zasahovať ďaleké ciele by sa nemala vzťahovať iba na okupované územie na Ukrajine, ale aj územie v Rusku, "aby bola Moskva motivovaná usilovať sa o mier". Tento jeho výrok podporilo aj Lotyšsko a Estónsko.

Niektorí spojenci Ukrajiny vrátane USA a Británie sa obávajú, že ak Ukrajine povolia útoky hlboko v Rusku, vyvolá to priamy konflikt medzi Západom a Ruskom. Moskva opakovane varuje pred dôsledkami takéhoto konania, no ukrajinský prezident hovorí, že pokusy Ruska o vytýčenie červených čiar "jednoducho nefungujú" a treba ich ignorovať.

(tasr)

  |  

Poľsko vydalo zatykač na trojicu Bielorusov, obviňuje ich z únosu novinára

Traja predstavitelia Bieloruska mali podľa poľského súdu nelegálne nariadiť v roku 2021 odklon letu spoločnosti Ryanair, aby tak zadržali bieloruského pracovníka médií Ramana Prataseviča, ktorý bol na palube.

Prataseviča spolu s jeho priateľkou zadržali 23. mája 2021 na letisku v bieloruskej metropole Minsk. Lietadlo spoločnosti Ryanair smerujúce z Atén do Vilniusu, v ktorom bol aj Pratasevič, tam totiž po odklonení muselo núdzovo pristáť pre údajnú bombovú hrozbu, ktorá sa ukázala ako falošná.

Úrad poľskej prokuratúry trojicu Bielorusov zapojených do odklonenia lietadla registrovaného v Poľsku identifikoval ako bývalého riaditeľa bieloruskej leteckej agentúry, vedúceho tímu riadenia letovej prevádzky v Minsku a pracovníka bieloruskej tajnej služby KGB. Píše o tom agentúra AFP.

Regionálny súd vo Varšave v dôsledku vyšetrovania v piatok vydal na nich zatykač. Hovorkyňa súdu Anna Ptaszeková uviedla, že hoci všetci majú pobyt mimo Poľska, nariadenie súdu umožňuje prokuratúre hľadať možnosti na ich medzinárodné stíhanie. Trojici podľa nej hrozí až 15 rokov odňatia slobody.

Ide totiž o obvinenie s priťažujúcimi okolnosťami, ktoré ho kvalifikujú ako "teroristický" čin.

Zadržanie novinára a jeho priateľky spoločne s odklonom lietadla vyvolalo vo svete pobúrenie. USA, Kanada, EÚ aj Británia uvalili na Minsk pre tento incident sankcie. Medzinárodná organizácia civilného letectva OSN taktiež označila odklon za "nezákonný".

Prataseviča začiatkom mája 2023 v Bielorusku odsúdili na osemročné väzenie za podnecovanie terorizmu, organizovanie masových nepokojov, hanobenie bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka a ďalšie trestné činy. O niekoľko týždňov neskôr ho omilostili po nahratí videa, v ktorom sa k svojim údajným trestným činom priznal. Kritici však tvrdia, že tieto priznania boli urobené pod nátlakom.

(tasr)

  |  

Zdravotník na západe Moravy znásilnil pacientku po narkóze

Polícia muža obvinila z obzvlášť závažného zločinu znásilnenia.

Prípad sa v třebíčskej nemocnici stal minulý rok. Znásilnenie pacientky ležiacej na izbe zdravotníkom nahlásila polícii zdravotná sestra, ktorá incident videla.

Obeť utrpela následkom konania sanitára posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá je posudzovaná ako ťažká ujma na zdraví, píše Echo24 s odvolaním sa na Třebíčský deník.

Obvinený muž už v nemocnici nepracuje, krajská polícia však okrem tohto prípadu nedokázala zdravotníkovi preukázať aj iné, obdobné skutky.

Prokuratúra v Brne upresnila, že po dokázaní viny mu hrozí väzenie na päť až dvanásť rokov.

(max)

  |  

Trump žiada zrušiť verdikt poroty, ktorým ho uznali za vinného zo znásilnenia novinárky

Žiadosť o zrušenie podal federálnemu odvolaciemu súdu advokát prezidentského kandidáta John Sauer. Sudcovia vymenovaní demokratickými prezidentmi nepovedali, kedy mienia o odvolaní rozhodnúť.

Bývalý prezident sa odvolal proti občianskoprávnemu verdiktu, ktorý sa týkal jeho údajného stretnutia s novinárkou Jeanou Carrollovou v kabínke obchodného domu na Mannhatane v 90. rokoch minulého storočia a príspevku na sociálnej sieti Truth, kde Carrollovej tvrdenie, že ju znásilnil, označil za hoax.

O kauze rozhodovali dve poroty, obe nariadili Trumpovi zaplatiť novinárke odškodné. Aktuálny prezidentský kandidát sa samostatne odvolal aj proti rozhodnutiu druhej poroty, upresnil Reuters.

Donald Trump sa v piatok zúčastnil na prednesení právnych argumentov pred trojicou sudcov na federálnom odvolacom súde na newyorskom Manhattane.

Väčšina argumentov sa zaoberala otázkou, či okresný sudca Lewis Kaplan, ktorý na oba súdne procesy dozeral, pochybil v tom, že pripustil svedectvá ďalších žien, ktoré Trumpa obvinili zo sexuálnych deliktov.

Trumpov advokát John Sauer nazval kauzu "kvintesenciou prípadu typu 'jedna pani povedala'", ktorý financovali Trumpovi nepriatelia s politickým motívom poškodiť ho. Proti Trumpovi sa zároveň vedú aj ďalšie trestnoprávne konania.

(tasr)

  |  

Do Prahy budú z Vilniusu lietať lietadlá s menami, na ktorých sa zabávajú Česi

Spoločnosť airBaltic pomenuje lietadlá lietajúce do Prahy Kunda a Püssi. Anketa, v ktorej mohli ľudia hlasovať aj za tieto dve litovské mestá, týždne bavila internet.

"Všetky lietadlá A220-300 spoločnosti airBaltic budú nasadené podľa prevádzkových potrieb a budú lietať na všetkých linkách v sieti leteckej spoločnosti," uviedla aerolinka pre český portál Novinky.cz.Tomu taktiež potvrdila, že čo sa týka pomenovania lietadiel českými občanmi, "plán ostáva rovnaký".

Spoločnosť totiž nedávno ohlásila, že hľadajú 48 nových mien pre svoje lietadlá. V Česku sa anketa okamžite rozšírila a na prvom mieste dominovalo meno "Kunda" s viac ako 265-tisíc hlasmi. Na druhom mieste skončilo "Püssi" so zhruba 17-tisíc hlasmi. Dvojicu doplnil na treťom mieste aj "Tallinn" s deväťtisíc hlasujúcimi.

Lietadlá aj s týmito menami by mali od jari roka 2025 lietať okrem všetkých trás spoločnosti aj na novej linke medzi Vilniusom a Prahou, a to dvakrát do týždňa. Cena leteniek je stanovená na 65 eur v ekonomickej, a 299 eur v business triede.

"Sme nadšení, že môžeme rozšíriť prítomnosť airBalticu v Českej republike. Ďakujeme našim partnerom na Letisku Václava Havla za dlhoročnú spoluprácu a tešíme sa, že budeme môcť miestnym cestujúcim ponúknuť ešte širšiu škálu možností pohodlného cestovania po Pobaltí," uviedol podľa českého letiska Thomas Ramdahl, viceprezident lotyšskej leteckej spoločnosti.

(max)

  |  

Americko-tureckú aktivistku údajne zastrelila izraelská armáda

Aysenur Eygiová mala 26 rokov. Svedkovia a palestínske média uviedli, že izraelské jednotky ženu postrelili v čase incidentu na propalestínskom proteste v meste Nábulus na Západnom brehu Jordánu.

Ženu podľa agentúr AP a Reuters postrelili do hlavy. Zomrela po prevoze do nemocnice. Izraelská armáda podľa CNN priznala, že strieľala na demonštrantov. Vo svojom vyhlásení uviedla, že ich jednotky "reagovali paľbou na hlavného podnecovateľa násilných aktivít, ktorý na jednotky hádzal kamene a ohrozoval ich".

Dodala, že "preveruje správy, že v dôsledku streľby v oblasti bol zabitý cudzí štátny príslušník".

Podľa jedného z účastníkov zhromaždenia izraelská armáda na konci protestu použila na dav aj slzný plyn. Počas toho, ako ľudia utekali, vojaci zasiahli americkú aktivistku. Eygiová sa údajne v čase streľby schovávala za kontajnerom.

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan označil incident za "vraždu vykonanú Netanjahuovou vládou".

"Izrael sa snaží zastrašiť všetkých, ktorí prichádzajú na pomoc palestínskemu ľudu a pokojne bojujú proti genocíde. Táto politika násilia nebude fungovať," uviedlo turecké ministerstvo vo svojom vyhlásení.

Hovorca ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov Matthew Miller taktiež potvrdil smrť ženy, avšak neuviedol, či je za jej smrť zodpovedná izraelská armáda. Oznámil, že USA zisťujú podrobnosti ohľadom úmrtia Eygiovej.

(tasr)