Preskočiť na obsah
  |  

Medzinárodný trestný súd upustil od vyšetrovania zabitého vodcu Hamasu

Žalobca súdu Karim Khan v minulosti požiadal o zatykač na vodcu palestínskeho hnutia Ismáíla Haníja pre obvinenia z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti páchaných v Pásme Gazy a proti Izraelu.

Medzinárodný trestný súd v piatok informoval, že ukončil trestné konanie voči Haníjovi pre jeho smrť. Zabili ho totiž 31. júla na území Iránu.

Žalobca Medzinárodného trestného súdu požiadal pred časom aj o zatykač na ďalších popredných predstaviteľov hnutia Hamas, ako aj na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a ministra obrany Joava Galanta, pripomínajú agentúry AFP a Reuters. Tými sa súd naďalej zaoberá.

Netanjahu a Galanta sú vinení z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti páchaných v Pásme Gazy vrátane "vyhladovania civilistov, vyhladzovania a zámerného smerovania útokov na civilné obyvateľstvo".

Khan už dávnejšie požiadal aj o zatykač na Jahjá Sinwára, ktorý vystriedal Haníju na čele Hamasu, a vojenského stratéga Muhammada Dajfa, ktorý podľa Izraela zahynul pri útoku 13. júla v Pásme Gazy. O zatykači na Sinwára súd ešte nerozhodol.

(tasr)

  |  

Švajčiarsko vyšetruje 11-ročného chlapca pre podozrenia z napojenia na Islamský štát

Polícia chlapca zadržala v júni po tom, ako na sociálnych sieťach uverejnil islamistické nenávistné odkazy. Tie vyhodnotili bezpečnostné zložky ako rasistické a diskriminačné.

Chlapec sa priznal, že bol v kontakte s ľuďmi v zahraničí, ktorí mali pravdepodobne blízko k extrémistickým hnutiam. Súd pre mladistvých v Sione neupresnil, o ktoré hnutia išla. Zdroje portálov RTS a SRF poukazujú na islamisticko-džihádistické.

V prípadoch islamisticky zradikalizovanej mládeže, ktoré vo Švajčiarsku zverejnili začiatkom roka, mala najmladšia osoba 14 rokov. Chlapec by tak tento míľnik prekonal.

Orgány neupresnili, aké občianstvo 11-ročný podozrivý má. Dlhodobo však odborníci poukazujú na odbobné prípady, kedy sa deti v mladom veku dostávajú do kontaktu s islamistickým obsahom na sociálnych sieťach, čím si vytvárajú väzby na extrémistov v zahraničí.

Celkovo rátajú prípady, kedy sa zjavujú grafity s hákovými krížmi na budovách škôl či znejú islamistické heslá naprieč ihriskám, v desiatkách. Aj v prípade tohto chlapca sa vynára otázka, či by sa pre ním vytvorené extrémistické príspevky mohol neskôr dopustiť násilných činov.

(max)

  |  

V kauze podplácania herečky pre dospelých si Trump rozsudok súdu vypočuje až po voľbách

Sudca Juan Merchan v piatok oznámil, že vyhlásenie rozsudku presúva o takmer dva mesiace neskôr.

Porota newyorského súdu ešte koncom mája uznala bývalého prezidenta Donalda Trumpa za vinného vo všetkých 34 bodoch obžaloby v prípade podplácania pornoherečky Stormy Daniels výmenou za jej mlčanlivosť. S prípadom súviselo aj falšovanie obchodných záznamov.

Vynesenie rozsudku proti Trumpovi v tomto prípade sa pôvodne očakávalo 18. septembra. Sudca Merchan však vyhovel žiadosti exprezidentových právnikov, aby rozsudok odložil na obdobie po voľbách. Informáciu prinieslo NBC News.

Chcú sa totiž odvolať proti prebiehajúcemu konaniu po tom, čo Najvyšší súd USA v júli rozhodol, že prezidenti a exprezidenti majú "absolútnu imunitu" v súvislosti s výkonom funkcie a "prinajmenšom predpokladanú imunitu pri skutkoch v širšom okruhu úradných povinností".

Rozhodnutie súdu vo veci imunity sa očakávalo 16. septembra, teda len dva dni pred vynesením rozsudku s výškou trestu, proti čomu obhajcovia tiež namietali.

Sudca podľa odôvodnenia odložil vynesenie rozsudku, "aby sa predišlo akémukoľvek dojmu - hoci neopodstatnenému - že konanie bolo ovplyvnené alebo sa snaží ovplyvniť blížiace sa prezidentské voľby, v ktorých je obžalovaný kandidátom".

Následkom tiež je, že rozhodnutie v otázke imunity sa odročilo na 12. novembra. Trumpovi právnici podľa agentúry AP presadzovali odročenie na viacerých frontoch, okrem iného žiadali o intervenciu aj federálny súd.

Argumentovali tým, že potrestanie exprezidenta a súčasného republikánskeho kandidáta v čase jeho kampane by znamenalo zasahovanie do volieb. Americké prezidentské voľby sa budú konať 5. novembra.

(tasr)

  |  

Šesťročnú dcéru natlačili do hniezda záchrany, na rozlúčku jej zorganizovali oslavu

K rozhodnutiu poľských rodičov opustiť maloletú Elizu za mimoriadne zarážajúcich okolností malo dôjsť pre zlú rodinnú situáciu.

Štvrtok, ktorý si obyvatelia mesta Nasielsk neďaleko Varšavy budú dlho pamätať. Po desiatej hodine večer totiž otec šesťročnú Elizu natlačil do malého priestoru hniezda záchrany a odišiel. Okamžite sa jej ujali františkánske sestry a zalarmovali políciu.

Tej dievča povedalo, ako sa do boxu dostalo. Uviedlo im tiež osobné údaje vrátane miesta bydliska. Po preverení správnosti údajov muži zákona zistili, že otec Elizy bol dokonca predmetom pátrania pre neplatenie výživného. Predtým si odsedel aj viac ako dva mesiace vo väzení. Podrobnosti priniesol portál Fakt.

Redaktor citovaného portálu sa zhováral s príbuznými dievčaťa, ktorí potvrdili, že rodičia neplnoletej boli zadlžení. "Otec Radek šiel zarábať do Holandska, mama Wiola sa starala o dom aj dcéru. Radek sa však začal báť, že pre neplatenie výživného pôjde do väzenia a Wiola ostane na všetko sama a nebude to zvládať. Tak dcéru odložili v deň jej šiestych narodenín," opísal rodinný blízky.

Dievča nebolo zranené a nevyžadovalo si ani hospitalizáciu. Umiestnili ju do detského domova a o jej osude rozhodne súd.

"Keby sme vedeli, že Elizu nechajú v hniezde záchrany, určite by sme to nedovolili a niekto by sa o ňu postaral. Teraz to nemusí byť také ľahké získať ju späť," dodal príbuzný rodiny.

Portál Fakt sa rozprával aj s riaditeľom iných hniezd záchrany, ktorý popísal, že priestory na odloženie dieťaťa doteraz neboli vekovo obmedzené, nakoľko sa podobná situácia ešte nestala. Zdôraznil však, že sa tam maximálne zmestí detská autosedačka, nie školopovinné dieťa.

(max)

  |  

Minister obrany USA: Používanie západných zbraní Ukrajinou hlboko v Rusku by situáciu nezmenilo

Šéf rezortu obrany Spojených štátov Lloyd Austin tvrdenie vyslovil na záver stretnutia Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny na nemeckej leteckej základni Ramstein.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opäť vyzval západných spojencov, aby povolili ukrajinským silám útočiť dodanými zbraňami dlhého dosahu na území Ruska - napríklad na letecké základne, z ktorých štartujú ruské lietadlá zhadzujúce bomby.

Na margo žiadostí Ukrajiny Austin povedal, že Moskva už beztak presunula lietadlá, ktoré vypúšťajú kĺzavé bomby na Ukrajinu, mimo dosahu amerických rakiet ATACMS. Upresňuje agentúra Reuters.

Ukrajina má podľa neho vlastné zbrane vrátane bezpilotných lietadiel a nimi môže zasahovať ciele v Rusku, ktoré sú pre rakety ATACMS či britské Storm Shadow príliš vzdialené.

Zelenský tiež vyzval na dodanie ďalších zbraní vrátane rakiet dlhého doletu a systémov protivzdušnej obrany.

Austin uistil, že Spojené štáty a spojenci budú pokračovať v podpore Ukrajiny v jej obrane proti ruským inváznym silám. Oznámil pri tom novú vojenskú pomoc v hodnote 250 miliónov dolárov, ktorá okrem iného zahŕňa aj muníciu pre systémy protivzdušnej obrany a raketomety HIMARS, protitankové strely Javelin, obrnené vozidlá či náhradné diely a súčiastky.

Nemecko rovnako prisľúbilo dodať Ukrajine ďalších 12 samohybných húfnic v hodnote 150 miliónov eur. Kanada zase plánuje v najbližších mesiacoch poslať vyše 80-tisíc malých rakiet vzduch-zem bez hlavíc, ako aj 1 300 bojových hlavíc a inú vojenskú pomoc.

Zelenskyj tvrdí, že schopnosť zasahovať ďaleké ciele by sa nemala vzťahovať iba na okupované územie na Ukrajine, ale aj územie v Rusku, "aby bola Moskva motivovaná usilovať sa o mier". Tento jeho výrok podporilo aj Lotyšsko a Estónsko.

Niektorí spojenci Ukrajiny vrátane USA a Británie sa obávajú, že ak Ukrajine povolia útoky hlboko v Rusku, vyvolá to priamy konflikt medzi Západom a Ruskom. Moskva opakovane varuje pred dôsledkami takéhoto konania, no ukrajinský prezident hovorí, že pokusy Ruska o vytýčenie červených čiar "jednoducho nefungujú" a treba ich ignorovať.

(tasr)

  |  

Poľsko vydalo zatykač na trojicu Bielorusov, obviňuje ich z únosu novinára

Traja predstavitelia Bieloruska mali podľa poľského súdu nelegálne nariadiť v roku 2021 odklon letu spoločnosti Ryanair, aby tak zadržali bieloruského pracovníka médií Ramana Prataseviča, ktorý bol na palube.

Prataseviča spolu s jeho priateľkou zadržali 23. mája 2021 na letisku v bieloruskej metropole Minsk. Lietadlo spoločnosti Ryanair smerujúce z Atén do Vilniusu, v ktorom bol aj Pratasevič, tam totiž po odklonení muselo núdzovo pristáť pre údajnú bombovú hrozbu, ktorá sa ukázala ako falošná.

Úrad poľskej prokuratúry trojicu Bielorusov zapojených do odklonenia lietadla registrovaného v Poľsku identifikoval ako bývalého riaditeľa bieloruskej leteckej agentúry, vedúceho tímu riadenia letovej prevádzky v Minsku a pracovníka bieloruskej tajnej služby KGB. Píše o tom agentúra AFP.

Regionálny súd vo Varšave v dôsledku vyšetrovania v piatok vydal na nich zatykač. Hovorkyňa súdu Anna Ptaszeková uviedla, že hoci všetci majú pobyt mimo Poľska, nariadenie súdu umožňuje prokuratúre hľadať možnosti na ich medzinárodné stíhanie. Trojici podľa nej hrozí až 15 rokov odňatia slobody.

Ide totiž o obvinenie s priťažujúcimi okolnosťami, ktoré ho kvalifikujú ako "teroristický" čin.

Zadržanie novinára a jeho priateľky spoločne s odklonom lietadla vyvolalo vo svete pobúrenie. USA, Kanada, EÚ aj Británia uvalili na Minsk pre tento incident sankcie. Medzinárodná organizácia civilného letectva OSN taktiež označila odklon za "nezákonný".

Prataseviča začiatkom mája 2023 v Bielorusku odsúdili na osemročné väzenie za podnecovanie terorizmu, organizovanie masových nepokojov, hanobenie bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka a ďalšie trestné činy. O niekoľko týždňov neskôr ho omilostili po nahratí videa, v ktorom sa k svojim údajným trestným činom priznal. Kritici však tvrdia, že tieto priznania boli urobené pod nátlakom.

(tasr)