Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stoltenberg vyhlásil, že zvýšenie vojenskej pomoci Ukrajine je kľúčom k ukončeniu vojny.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg zdôraznil, že hoci najrýchlejší spôsob, ako vojnu ukončiť, by bola kapitulácia Ukrajiny, takýto krok by neznamenal mier, ale ruskú okupáciu.

Stoltenberg uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin stále verí, že môže dosiahnuť svoje ciele vojenskou silou a spolieha sa na to, že Západ postupne prestane podporovať Ukrajinu, informuje Ukrajinska Pravda.

Tvrdí, že zvýšenie a dlhodobá vojenská podpora Ukrajine môže prinútiť Putina prehodnotiť svoje plány na ovládnutie ukrajinských území silou. „Čím viac zbraní dokážeme Ukrajine poskytnúť, tým väčšia je šanca na dosiahnutie mieru a skoré ukončenie vojny," povedal generálny tajomník.

Stoltenberg tiež kritizoval Putinove varovania o „červených líniách“ a pripomenul, ako Rusi údajne zavádzali zástupcov NATO ešte pred začiatkom rozsiahlej invázie na Ukrajinu.

(mm)

Minúta  |  

Na západe Slovenska platia výstrahy tretieho a druhého stupňa pred povodňami

Na západe Slovenska platia vo štvrtok večer hydrologického výstrahy tretieho a druhého stupňa pred povodňami z trvalého dažďa. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informuje na svojom webe.

Výstraha tretieho stupňa naďalej platí pre okresy Senica, Malacky, Bratislava, Senec, Dunajská Streda, Komárno a Nové Zámky - juh. Druhý stupeň výstrahy vydali meteorológovia v okrese Skalica.

(tasr)

Minúta  |  

Venezuelský generálny prokurátor vydal zatykač na prezidenta Argentíny

Tarek William Saab oznámil vydanie zatykača na Javiera Mileia, jeho sestru Karin Mileiovú a ministerku vnútra Patriciu Bullrichovú.

Dôvodom je odoslanie venezuelského Boeingu 747, ktorý zadržali v Argentíne v roku 2022, do Spojených štátov. Saab označil tento krok za „krádež lietadla“ a prezidenta Mileia nazval „neonacistickým fašistom“ a „zlodejom lietadiel“. 

Zadržanie venezuelského lietadla v Buenos Aires bolo spojené s podozrením z terorizmu pre prepojenia na iránsku spoločnosť Mahan Air, ktorá čelí sankciám USA pre väzby na Iránske Revolučné gardy.

Napriek tomu argentínsky súd v roku 2022 rozhodol o prepustení posádky zadržaného stroja a v januári 2023 bolo lietadlo odovzdané Spojeným štátom, informuje portál Buenos Aires Herald.

Vzťahy medzi Venezuelou a Argentinou sú dlhodobo napäté. Javier Milei, ktorý nastúpil do úradu v decembri 2023, patrí k ostrým kritikom prezidenta Nicolasa Madura a posledné venezuelské voľby označil za podvodné. Argentínska vláda uznala za víťaza volieb opozičného kandidáta Edmunda Gonzáleza, zatiaľ čo venezuelská volebná komisia vyhlásila za víťaza Madura.

Argentínska vláda venezuelské obvinenia odmietla a pripomenula, že v Argentíne sú výkonná a súdna moc oddelené, čo podľa nich vo Venezuele neplatí.

Argentína tento mesiac vyzvala Medzinárodný trestný súd (ICC), aby vydal zatykač na Madura pre zločiny proti ľudskosti.

(mm)

Minúta  |  

Vedci odporúčili britskej vláde zmenšiť pintové pivné poháre. Má to znížiť konzumáciu alkoholu

Akademici z Cambridgeskej univerzity vyzvali britskú vládu, aby prehodnotila používanie tradičných pintových pohárov (568 ml) v britských baroch a navrhla ich výmenu za menšie, približne dvojtretinové poháre.

Výskum ukázal, že táto zmena by mohla znížiť spotrebu alkoholu v baroch a reštauráciách až o 10 percent, čo by malo pozitívny vplyv na zlepšenie verejného zdravia a boj proti chorobám spojeným s nadmerným pitím, informuje stanica BBC.

Zistenia naznačujú, že zákazníci majú tendenciu udržiavať rovnaký počet nápojov bez ohľadu na veľkosť pohára, čo v praxi znamená, že menšie poháre vedú k nižšej celkovej spotrebe alkoholu. Tento efekt bol potvrdený v experimentoch, kde došlo k poklesu konzumácie piva o 8 percent.

Labouristická vláda však zatiaľ neplánuje žiadne zmeny v tejto oblasti. Minister zdravotníctva Wes Streeting zdôraznil, že vláda síce podporuje zdravší životný štýl, no nechce obmedzovať zábavu verejnosti, a všetky zmeny chce realizovať v spolupráci s občanmi, nie proti nim.

(mm)

Minúta  |  

Hlavná americká odborová organizácia odmietla podporiť Harrisovú aj Trumpa

Jeden z najvplyvnejších amerických odborových zväzov, International Brotherhood of Teamsters (IBT), prvýkrát od roku 1996 odmietol vyjadriť podporu jednému z kandidátov na post prezidenta Spojených štátov.

Odborová organizácia má približne 1,3 milióna členov v USA a Kanade. IBT tvrdí, že prieskum medzi jej radovými členmi nezistil „jednoznačnú podporu" voči žiadnemu z kandidátov, hoci dva z jej nedávnych prieskumov naznačili jednoznačnú podporu republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa.

Tento krok je veľkou ranou pre úsilie demokratickej kandidátky Kamaly Harrisovej získať voličov z robotníckej triedy mesiac a pol pred voľbami novej hlavy štátu. Podpora odborov mala podľa BBC potenciál zmobilizovať tisíce ich členov, ktorí žijú, pracujú a volia v rozhodujúcich štátoch - Pensylvánia, Michigan a Wisconsin.

Krátko po tomto oznámení niektoré regionálne rady IBT, ktoré zastupujú viac ako pol milióna členov v štátoch Michigan, Wisconsin, Nevada a Kalifornia, oznámili, že podporujú Harrisovú.

„Zatiaľ čo Donald Trump hovorí, že štrajkujúci pracovníci by mali byť prepustení, viceprezidentka Harrisová počas celej svojej kariéry stála pevne na strane organizovaných zamestnancov," uviedla hovorkyňa demokratickej kampane Lauren Hittová.

Odborová organizácia - koalícia členov, ktorá zahŕňa vodičov nákladnej dopravy, skladníkov a pilotov leteckých spoločností - sa už dlho považuje za politicky rôznorodú. Predseda IBT Sean O'Brien, ktorý je na čele organizácie od roku 2022, sa snaží nadviazať kontakty s republikánmi.

Rada IBT sa však stretla aj s prezidentom USA Joeom Bidenom ešte predtým, než sa vzdal kandidatúry, ako aj s ďalšími kandidátmi Robertom F. Kennedym ml. a Cornelom Westom.

O'Brien sa stal prvým šéfom IBT, ktorý vystúpil na republikánskom národnom zhromaždení. Trumpa pochválil ako „tvrdého chlapa", avšak priamu podporu mu nevyslovil. O'Brien a ďalší vedúci predstavitelia odborov zároveň pri viacerých príležitostiach uznali, že Biden je „skvelý pre odbory".

(tasr)

Minúta  |  

Šéf ruskej Dumy: Útoky západnými raketami na nás povedú k svetovej jadrovej vojne

Predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin vo štvrtok vyhlásil, že ukrajinské údery na ruské územie prostredníctvom Západom dodaných rakiet by viedli k svetovej jadrovej vojne.

Reagoval tak na štvrtkové uznesenie Európskeho parlamentu (EP), v ktorom europoslanci vyzvali na zrušenie obmedzení, ktoré Ukrajine bránia používať západné zbraňové systémy proti vojenským cieľom v Rusku.

„Rusko odpovie tvrdo a použije silnejšie zbrane," uviedol Volodin, ktorý je blízkym spolupracovníkom prezidenta Vladimira Putina. Podľa Volodina sa zdá, že Západ zabudol na obrovské obete, ktoré Sovietsky zväz vynaložil v druhej svetovej vojne.

Varoval tiež, že Európania by si mali uvedomiť, že ruskej medzikontinentálnej balistickej rakete RS-28 Sarmat, v kódovaní Severoatlantickej aliancie nazývanej Satan II, by trvalo len tri minúty a 20 sekúnd, kým by zasiahla Štrasburg.

Ruskí predstavitelia sa nukleárnym úderom voči Európe vyhrážajú pravidelne od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Tieto vyhrážky sa objavujú najmä počas diskusií o dodávkach nových západných zbraňových systémov Ukrajine.

Storm Shadow, najhorúcejší adept

Pripomeňme, že v súčasnosti sa najviac hovorí o uvoľnení pravidiel pre britské riadené strely dlhého doletu Storm Shadow, ktoré pre svoje navádzanie potrebujú aj americké dáta. Prezident USA Joe Biden a britský premiér Keir Starmer však po nedávnom stretnutí vo Washingtone svoje rozhodnutie vo veci odložili.

Líder britských labouristov po stretnutí vyhlásil, že on a Biden budú teraz o pláne rokovať „so širšou skupinou jednotlivcov“ na Valnom zhromaždení OSN, ktoré sa bude konať koncom septembra v New Yorku.

V čom je problém podľa Putina

Viacerí ruskí predstavitelia vrátane prezidenta Putina už skôr varovali, že ak Západ pre Ukrajinu uvoľní obmedzenia spojené s používaním ďalekonosných zbraní, bude to znamenať, že NATO vstúpi do priamej vojny s Ruskom.

Šéf Kremľa vysvetlil, že problémom z ruského pohľadu nie sú samotné zásahy hlboko do ruského územia, čo Kyjev vykonáva už v súčasnosti, ale skutočnosť, že tieto zbrane nie je možné použiť bez spravodajských údajov zo západných satelitov a bez priamej obsluhy západným vojenským personálom.

(tasr/tod)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.