Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéf európskej diplmocie odsúdil útoky v Libanone

Tieto útoky, ktoré sa uskutočnili prostredníctvom výbuchov komunikačných zariadení v Bejrúte a ďalších častiach Libanonu, mali podľa Josepa Borrella za cieľ šíriť strach a teror medzi civilným obyvateľstvom.

Upozornil na neprijateľné metódy, ktoré spôsobili vážne vedľajšie škody, vrátane veľkých strát na civilných životoch a destabilizácie zdravotníctva v krajine, informuje denník Jerusalem Post.

Španielska diplomacia odsúdila útoky ako porušenie medzinárodného humanitárneho práva a vyzvala na zdržanlivosť, aby sa zabránilo eskalácii násilia.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron tiež vyzval všetky strany konfliktu, aby predišli vojne a vyjadril znepokojenie nad eskaláciou napätia v regióne.

Útoky si doposiaľ vyžiadali 37 mŕtvych a viac ako 3-tisíc zranených, z ktorých je vyše 200 vo vážnom stave. Hoci Libanon a Hizballáh pripisujú útoky Izraelu - rovnako ako mnohé renomované zahraničné médiá - ten sa k nim neprihlásil.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varovala, že výbuchy ešte viac zhoršili už aj tak krehký stav libanonského zdravotníctva, ktoré je pod obrovským tlakom.

(mm)

Minúta  |  

Zelenskyj budúci týždeň navštívi USA, stretne sa s Bidenom, Harrisovou a Trumpom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj budúci štvrtok navštívi Biely dom, kde sa stretne s americkým prezidentom Joeom Bidenom a viceprezidentkou Kamalou Harrisovou. Vo štvrtok to oznámil Biely dom.

Počas návštevy USA sa Zelenskyj stretne aj s exprezidentom a kandidátom Republikánskej strany na prezidenta Donaldom Trumpom. TASR informuje podľa správ agentúr Reuters, AFP, AP a vyhlásenia Bieleho domu.

Stretnutie v Bielom dome sa uskutoční po vystúpení ukrajinského prezidenta na Valnom zhromaždení OSN, ktoré je naplánované na utorok. Pôjde o celkovo štvrtú návštevu Zelenského v Bielom dome od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

„Lídri budú diskutovať o vývoji vojny medzi Ruskom a Ukrajinou," uvádza Biely dom. Zaoberať sa budú aj strategickým plánovaním a americkou podporou pre Ukrajinu. „Prezident a viceprezidentka zdôraznia svoj neochvejný záväzok stáť pri Ukrajine, až kým v tejto vojne nezvíťazí," zdôrazňuje úrad amerického prezidenta.

Stretnutie s Bidenom sa uskutoční v čase, keď Kyjev čoraz častejšie apeluje na USA a ostatné západné štáty, aby zrušili obmedzenia, ktoré Ukrajine bránia používať západné zbraňové systémy proti vojenským cieľom na ruskom území.

Zelenskyj zároveň v stredu vyhlásil, že má pripravený „víťazný plán" na ukončenie vojny s Ruskom. O tomto pláne sa chystá rokovať s americkým prezidentom. Zatiaľ však podrobnosti plánu bližšie nešpecifikoval.

S Donaldom Trumpom sa ukrajinský líder osobne stretne prvýkrát od začiatku invázie. Zelenskyj s exprezidentom naposledy telefonoval v júli tohto roka.

Trump opakovane vyhlasuje, že v prípade víťazstva v nasledujúcich voľbách bude presadzovať rýchle ukončenie vojny na Ukrajine. Jeho kandidát na viceprezidenta JD Vance v nedávnom rozhovore vyhlásil, že Trumpov plán na ukončenie vojny by zahŕňal vytvorenie demilitarizovanej zóny. Ukrajina by v takomto prípade nezískala späť územie, ktoré okupuje Rusko, a taktiež by musela súhlasiť s tým, že nikdy nevstúpi do NATO.

(tasr)

Minúta  |  

Na Jaroveckom ramene Dunaja našli vo štvrtok telo utopeného muža

Na Jaroveckom ramene Dunaja našli vo štvrtok telo utopeného muža. Potvrdila to bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková. Udalosť je podľa nej v štádiu vyšetrovania.

„Poverený príslušník Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave začal trestné stíhanie vo veci trestného činu usmrtenia. Privolaný obhliadajúci lekár na mieste vylúčil cudzie zavinenie," uviedla hovorkyňa. Na prípad upozornili noviny.sk.

(tasr)

Minúta  |  

Stredná Európa dostane pre povodne z EÚ vyše desať miliárd, tvrdí Leyenová. Fico je nadšený

Krajiny strednej Európy vrátane Slovenska, ktoré v posledných dňoch postihli povodne, budú môcť čerpať peniaze na odstraňovanie ich následkov z Fondu solidarity EÚ aj kohézneho fondu. Z kohézneho fondu je na tento účel možné využiť desať miliárd eur.

Vo štvrtok to uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po stretnutí so šéfmi vlád Poľska, SR, ČR a Rakúska v poľskom meste Vroclav.

Slovenský premiér Robert Fico v piatok upresnil, že z 10 miliárd eur kohéznych fondov EÚ na povodne pre Slovensko pripadne jedna miliarda eur. Poľsku pôjde päť miliárd eur, Českej republike dve miliardy eur, Rakúsku 500 miliónov eur a Rumunsku 1,5 miliardy eur.

Na schôdzke sa rokovalo o spôsoboch, ako čo najrýchlejšie a najflexibilnejšie podporiť ľudí a oblasti zasiahnuté ničivými povodňami. Von der Leyenová spomenula, že pri kríze sa využíval aj program diaľkového prieskumu Zeme Copernicus a satelity, vďaka čomu bolo možné sledovať vývoj záplav.

Fond solidarity podľa nej možno použiť na obnovu ciest, železničných tratí či mostov. Tieto peniaze však podľa nej nebudú stačiť, takže na schôdzke sa hovorilo aj o možnosti flexibilného použitia prostriedkov z kohézneho fondu. Postup bude podľa nej taký, že krajina najprv dostane peniaze a následne ich bude môcť použiť na stopercentné financovanie projektov na odstránenie škôd.

Fico neskrýval nadšenie

Fico vo štvrtok pripomenul, že "Slovensko pri týchto povodniach má to šťastie, že nemá obete na ľudských životoch". Vyjadril ľútosť, že vo zvyšných troch krajinách pri záplavách zahynuli ľudia.

"Ľudia, ktorí žijú v Európskej únii, chcú vidieť, že orgány EÚ prejavujú rovnakú mieru starostlivosti o občanov EÚ, ako často prejavujeme o ľudí v iných krajinách, kde majú takisto rôzne tragédie a kde čelia obrovským nešťastiam," vyhlásil Fico. Podľa neho táto pomoc zo strany EÚ zvýši dôveryhodnosť európskych inštitúcií v očiach občanov.

Fico vyčlenené zdroje označil za "obrovskú pomoc". "Nepamätám si, od momentu, keď som prvýkrát navštívil mítingy na úrovni EÚ, že by taká krátka schôdzka priniesla také dobré výsledky," skonštatoval slovenský premiér.

S miliardami rátajú aj iní lídri

Hostiteľ schôdzky, poľský premiér Donald Tusk, sa poďakoval von der Leyenovej za promptnú reakciu. "Potrebovali sme len 45 minút na to, aby sme sa zhodli na našich očakávaniach a dostali prísľub zo strany Európskej komisie, s ktorým sme spokojní," povedal.

Český premiér Petr Fiala pripomenul, že najviac zasiahnuté kraje v ČR sú Olomoucký a Moravsko-sliezsky, pričom vláda plánuje vyčleniť na pomoc zasiahnutým oblastiam 40 miliárd korún (1,5 miliardy eur).

Rakúsky kancelár Karl Nehammer informoval, že jeho vláda vynaloží na riešenie následkov povodní miliardu eur a ďalšiu polmiliardu bude môcť čerpať z EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecká vláda zvažuje možnosti na pomoc automobilke Volkswagen

Nemecká vláda zvažuje možnosti na podporu automobilky Volkswagen. Uviedol to vo štvrtok minister hospodárstva Robert Habeck. Reagoval tak na otázky médií o možnom rozsiahlom prepúšťaní v najväčšej automobilke v krajine.

Vedenie Volkswagenu pred takmer dvomi týždňami upozornilo na vážnu situáciu v rovnomennej značke automobilky a uviedlo, že firma sa škrtom pravdepodobne nevyhne. Šéf VW Oliver Blume pre denník Bild povedal, že ak má automobilka prežiť, potrebuje urobiť radikálne zmeny. Poukázal na fakt, že v Európe sa kupuje menej áut, zatiaľ čo v rovnakom období prichádzajú na trh noví konkurenti z Ázie. „Koláč je stále menší, zatiaľ čo počet hostí pri stole rastie," uviedol vtedy Blume.

V reakcii na najnovšiu situáciu však minister hospodárstva poukázal na význam automobilky pre nemeckú ekonomiku. „Volkswagen je pre Nemecko mimoriadne dôležitý," povedal Habeck novinárom. V piatok (20. 9.) plánuje navštíviť závod VW v meste Emden v Dolnom Sasku.

Minister sa odmietol vyjadriť k článku v ekonomickom časopise Manager Magazin, ktorý bez udania zdrojov uviedol, že niektorí vo firme počítajú s prípadnou redukciou pracovných miest vo VW v Nemecku v strednodobom horizonte až o 30-tisíc. To je zhruba 10 percent z celkového počtu zamestnancov automobilky na domácom trhu.

Najväčší nemecký odborový zväz IG Metall a vedenie automobilky by mali na budúci týždeň začať nové kolo rokovaní o kolektívnej zmluve. To je zhruba mesiac pred pôvodne plánovaným termínom. Okrem štandardného vyjednávania o mzdách sa rokovania budú týkať aj budúcnosti nemeckých závodov a dohody o garancii pracovných miest, ktorú Volkswagen tento mesiac vypovedal.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Stoltenberg vyhlásil, že zvýšenie vojenskej pomoci Ukrajine je kľúčom k ukončeniu vojny.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg zdôraznil, že hoci najrýchlejší spôsob, ako vojnu ukončiť, by bola kapitulácia Ukrajiny, takýto krok by neznamenal mier, ale ruskú okupáciu.

Stoltenberg uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin stále verí, že môže dosiahnuť svoje ciele vojenskou silou a spolieha sa na to, že Západ postupne prestane podporovať Ukrajinu, informuje Ukrajinska Pravda.

Tvrdí, že zvýšenie a dlhodobá vojenská podpora Ukrajine môže prinútiť Putina prehodnotiť svoje plány na ovládnutie ukrajinských území silou. „Čím viac zbraní dokážeme Ukrajine poskytnúť, tým väčšia je šanca na dosiahnutie mieru a skoré ukončenie vojny," povedal generálny tajomník.

Stoltenberg tiež kritizoval Putinove varovania o „červených líniách“ a pripomenul, ako Rusi údajne zavádzali zástupcov NATO ešte pred začiatkom rozsiahlej invázie na Ukrajinu.

(mm)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.