Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinci vraj zastavili ruskú protiofenzívu v Kursku

Ukrajinské sily hlásia úspech pri zastavení ruskej protiofenzívy v Kurskej oblasti, na západe Ruska, oznámil hovorca regionálneho velenia ukrajinských síl Oleksij Dmytraškivskyj. 

Ukrajina začala prekvapivý útok do tejto oblasti začiatkom augusta a podľa médií ruské sily nedosiahli významné výsledky, aj napriek snahám o protiofenzívu.

„Rusi sa pokúšali útočiť po krídlach, ale boli zastavení. Situácia je stabilizovaná a dnes máme všetko pod kontrolou,“ povedal Dmytraškivskyj. Podľa neho sa na území kontrolovanom Ukrajinou nachádza niekoľko tisíc civilistov, pričom najmenej 23 z nich prišlo o život počas ruského bombardovania, referuje portál France24.

Rusko vo svojom komuniké uviedlo, že jeho sily pokračujú v niektorých častiach Kurskej oblasti v ofenzíve, zatiaľ čo v iných odrazili ukrajinské útoky. 

(mm)

Minúta  |  

Izraelské útoky zasiahli 30 odpaľovacích zariadení Hizballáhu, tvrdí Libanon

Izraelská armáda obnovila útoky na Libanon v čase vyhrotenej situácie v dôsledku dvoch vĺn koordinovaných výbuchov osobných komunikačných zariadení v tejto krajine, ktoré sa pripisujú Izraelu.

Izraelská armáda vo štvrtok večer uviedla, že zasiahla približne 30 zariadení na odpaľovanie rakiet používaných libanonským hnutím Hizballáh. Izraelské vzdušné sily okrem toho zaútočili na "teroristickú infraštruktúru" a úkryt s muníciou na juhu Libanonu, pričom delostrelectvo ostreľovalo oblasť Nakúra.

Vo štvrtok pritom išlo o druhú sériu izraelských útokov zo vzduchu.

Libanonské zdroje z prostredia bezpečnosti hlásili intenzívne útoky zo vzduchu. V rámci 20-minútového intervalu zaznamenali útoky na približne 70 cieľov.

Situácia po výbuchoch komunikačných zariadení v Libanone vyvolala obavy z možnej pozemnej ofenzívy Izraela na juh susednej krajiny, keďže Izrael vyjadril zámer vytlačiť Hizballáh z pohraničných oblastí a zaistiť bezpečnosť svojich občanov na severe svojho územia.

(tasr)

Minúta  |  

Odchádzajúci šéf NATO varuje Spojené štáty a Európu pred izolacionizmom

Odchádzajúci generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo svojom štvrtkovom rozlúčkovom prejave varoval Spojené štáty a Európu pred „izolacionizmom".      

„Počúvame hlasy na oboch stranách Atlantického oceánu, ktoré vyzývajú Ameriku a Európu, aby išli vlastnou cestou," povedal Stoltenberg, ktorý 1. októbra po desiatich rokoch skončí na čele Severoatlantickej aliancie. „Zamerať sa na krátkozraké štátne záujmy pred dlhodobou spoluprácou nám nebude na prospech. Izolacionizmus nikomu nezaistí bezpečie," zdôraznil.

Stoltenbergovo varovanie podľa AFP prichádza v čase, keď sa spojenci Washingtonu obávajú, že prípadné víťazstvo republikána Donalda Trumpa v novembrových amerických prezidentských voľbách by mohlo oslabiť záväzky tejto kľúčovej mocnosti vo vzťahu k NATO. Trump totiž v minulosti vyhlásil, že USA by mohli prestať chrániť členské štáty NATO, ktoré nevynakladajú dostatok finančných prostriedkov na obranu.

Stoltenberg má najvyšší post vo vojenskej aliancii odovzdať bývalému holandskému premiérovi Markovi Ruttemu. Počas Stoltenbergovho desaťročného pôsobenia sa výrazne zvýšili vojenské výdavky európskych členských štátov. Dialo sa tak pod tlakom Washingtonu aj v dôsledku vojny na Ukrajine. Podľa Stoltenberga to však vzhľadom na ruskú hrozbu nepostačuje a výdavky bude treba ďalej navyšovať.

Dvadsaťtri z 32 členských štátov NATO by malo tento rok dosiahnuť cieľ stanovený alianciou v roku 2014, ktorý zodpovedá výdavkom na obranu vo výške dvoch percent HDP.

„Dobrá správa je, že sme splnili sľub, ktorý sme dali pred desiatimi rokmi," povedal Stoltenberg. "Zlá správa je, že už to nestačí na to, aby sme boli v bezpečí," dodal.

Stoltenberg taktiež trvá na tom, že spojenci z NATO musia zabezpečiť, aby Kyjev mohol v prípadných rokovaniach s Ruskom vyjednávať „z pozície sily". „Akákoľvek budúca mierová dohoda sa musí opierať o silnú a trvalú vojenskú podporu. Nielen o kusy papiera," vyhlásil odchádzajúci šéf NATO.

Bývalý nórsky premiér taktiež pripustil, že štáty NATO „mohli urobiť viac", aby odstrašili útok Ruska na Ukrajinu, a to jej skorším vyzbrojením.

NATO prerušilo vzťahy s Ruskom po jeho invázii na Ukrajinu v roku 2022. Podľa Stoltenberga sa aliancia v istom okamihu bude musieť vrátiť k dialógu s Moskvou o otázkach, ako je kontrola zbraní - avšak vyjadrenia NATO sa musia opierať o silu. „Musíme hovoriť s našimi susedmi, nech je to akokoľvek náročné. Avšak dialóg funguje iba vtedy, keď sa opiera o silnú obranu," povedal Stoltenberg.

Stoltenberg takisto varoval, že s Ruskom alebo Čínou sa nesmie obchodovať na úkor bezpečnosti. „Sloboda je väčšia hodnota ako voľný obchod," vyhlásil.

Jednou z najťažších kapitol za Stoltenbergovho pôsobenia bolo stiahnutie koalície pod vedením USA z Afganistanu, ktoré umožnilo Talibanu uchopiť moc. „Vojenská sila má svoje limity," vyhlásil odchádzajúci šéf NATO. „Musíme byť úprimní v tom, čo dokážeme a čo nedokážeme dosiahnuť," dodal.

„Počas môjho pôsobenia vo funkcii generálneho tajomníka bol význam NATO spochybňovaný. Alianciu popisovali ako rozdelenú, zastaranú, v kóme," povedal Stoltenberg. „NATO je však v skutočnosti silné, jednotné a dôležitejšie ako kedykoľvek predtým," dodal.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Ukrajinský parlament schválil premenovanie 327 miest a obcí

Ukrajinský parlament schválil vo štvrtok uznesenie, ktorým premenoval 327 miest a obcí. Toto opatrenie slúži na zbavenie sa sovietskeho a ruského dedičstva, uviedol na Facebooku jeden z predkladateľov uznesenia Roman Lozynskyj.

Lozynskyj označil prijatie uznesenia za "historické rozhodnutie", ktoré sa malo urobiť už pred 33 rokmi. Zároveň avizoval, že budú nasledovať ďalšie zmeny názvov asi 200 obcí, ktoré treba zosúladiť s normami štátneho jazyka.

„Mestá a obce sa vrátia k svojim historickým názvom, prípadne dostanú nové, ktoré navrhnú miestne zastupiteľstvá," konštatoval Lozynskyj.

Za uznesenie hlasovalo 281 zo 450 poslancov. Okrem iného Novomoskovsk sa bude po novom nazývať Samar, z Krasnohradu bude Berestin, z Družby Chutir-Mychajlivskyj a z mesta Pervomajsk sa stane Zlatopiľ.

Ešte pred vojnou na Ukrajine premenovali niektoré mestá nesúce mená politikov zo sovietskej éry. Z miliónovej metropoly Dnepropetrovsk, pomenovanej na počesť predsedu Najvyššieho sovietu Ukrajinskej SSR Grigorija Petrovského, sa stalo Dnipro, z Kirovohradu (meno mal po sovietskom politikovi Sergejovi Kirovovi) Kropyvnyckyj a z Arťomovska (pomenovanom po revolucionárovi Fjodorovi Andrejevičovi Sergejevovi, prezývanom Arťom) Bachmut.

Premenovávaním miest a obcí na Ukrajine nie je bez kontroverzií. V utorok viacerí poslanci počas rozpravy zablokovali rečnícky pult s cieľom odložiť hlasovanie.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Šéf európskej diplmocie odsúdil útoky v Libanone

Tieto útoky, ktoré sa uskutočnili prostredníctvom výbuchov komunikačných zariadení v Bejrúte a ďalších častiach Libanonu, mali podľa Josepa Borrella za cieľ šíriť strach a teror medzi civilným obyvateľstvom.

Upozornil na neprijateľné metódy, ktoré spôsobili vážne vedľajšie škody, vrátane veľkých strát na civilných životoch a destabilizácie zdravotníctva v krajine, informuje denník Jerusalem Post.

Španielska diplomacia odsúdila útoky ako porušenie medzinárodného humanitárneho práva a vyzvala na zdržanlivosť, aby sa zabránilo eskalácii násilia.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron tiež vyzval všetky strany konfliktu, aby predišli vojne a vyjadril znepokojenie nad eskaláciou napätia v regióne.

Útoky si doposiaľ vyžiadali 37 mŕtvych a viac ako 3-tisíc zranených, z ktorých je vyše 200 vo vážnom stave. Hoci Libanon a Hizballáh pripisujú útoky Izraelu - rovnako ako mnohé renomované zahraničné médiá - ten sa k nim neprihlásil.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varovala, že výbuchy ešte viac zhoršili už aj tak krehký stav libanonského zdravotníctva, ktoré je pod obrovským tlakom.

(mm)

Minúta  |  

Zelenskyj budúci týždeň navštívi USA, stretne sa s Bidenom, Harrisovou a Trumpom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj budúci štvrtok navštívi Biely dom, kde sa stretne s americkým prezidentom Joeom Bidenom a viceprezidentkou Kamalou Harrisovou. Vo štvrtok to oznámil Biely dom.

Počas návštevy USA sa Zelenskyj stretne aj s exprezidentom a kandidátom Republikánskej strany na prezidenta Donaldom Trumpom. TASR informuje podľa správ agentúr Reuters, AFP, AP a vyhlásenia Bieleho domu.

Stretnutie v Bielom dome sa uskutoční po vystúpení ukrajinského prezidenta na Valnom zhromaždení OSN, ktoré je naplánované na utorok. Pôjde o celkovo štvrtú návštevu Zelenského v Bielom dome od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

„Lídri budú diskutovať o vývoji vojny medzi Ruskom a Ukrajinou," uvádza Biely dom. Zaoberať sa budú aj strategickým plánovaním a americkou podporou pre Ukrajinu. „Prezident a viceprezidentka zdôraznia svoj neochvejný záväzok stáť pri Ukrajine, až kým v tejto vojne nezvíťazí," zdôrazňuje úrad amerického prezidenta.

Stretnutie s Bidenom sa uskutoční v čase, keď Kyjev čoraz častejšie apeluje na USA a ostatné západné štáty, aby zrušili obmedzenia, ktoré Ukrajine bránia používať západné zbraňové systémy proti vojenským cieľom na ruskom území.

Zelenskyj zároveň v stredu vyhlásil, že má pripravený „víťazný plán" na ukončenie vojny s Ruskom. O tomto pláne sa chystá rokovať s americkým prezidentom. Zatiaľ však podrobnosti plánu bližšie nešpecifikoval.

S Donaldom Trumpom sa ukrajinský líder osobne stretne prvýkrát od začiatku invázie. Zelenskyj s exprezidentom naposledy telefonoval v júli tohto roka.

Trump opakovane vyhlasuje, že v prípade víťazstva v nasledujúcich voľbách bude presadzovať rýchle ukončenie vojny na Ukrajine. Jeho kandidát na viceprezidenta JD Vance v nedávnom rozhovore vyhlásil, že Trumpov plán na ukončenie vojny by zahŕňal vytvorenie demilitarizovanej zóny. Ukrajina by v takomto prípade nezískala späť územie, ktoré okupuje Rusko, a taktiež by musela súhlasiť s tým, že nikdy nevstúpi do NATO.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.