Zverejnený plán transformácie nemocníc z príspevkových organizácií na akciové spoločnosti je jednoznačne veľmi zlý krok.
Tento návrh, vedený obvykle zástupcami súkromnej sféry, sa vo verejnom priestore opakovane vyskytuje od spustenia Zajacovej „reformy“ a až do súčasnosti bol vo verejnom záujme úspešne odvracaný.
V skutočnosti je totiž každému jasné, že administratívny krok – akým je zmena právnej formy – kvalitu manažmentov a ani hospodárenia nemocníc nezmení a zmeniť nemôže. Taktiež si treba jasne povedať, že dôvod nezadlžovania našich kardioústavov, ktoré založil Rudolf Zajac a ktoré sú akciovými spoločnosťami, nie je z dôvodu inej právnej formy, ale z dôvodu lukratívne nastavenej cenotvorby.
Môžeme sa domnievať, že jedným z dôvodov takéhoto nastavenia boli biznis aktivity exministra Rudolfa Zajaca, ktorý im následne dlhé roky dodával špecializovaný zdravotnícky materiál.
Odporcovia môžu argumentovať napríklad Nemocnicou Poprad, ktorá je tiež akciovou spoločnosťou. Tu si však musíme pripomenúť situáciu, keď ministerka Kalavská intervenovala vo VšZP, aby zvýšila Nemocnici Poprad platby, keďže jej hrozil negatívny hospodársky výsledok.
Na druhej strane je pekný prípad Fakultná nemocnica Nitra, ktorá napriek tomu, že ide o príspevkovú organizáciu, dokázala dlhé roky hospodáriť vyrovnane. Rozflákal a zadlžil ju až nedávno Lengvarského nominant, ktorému tam nechal predchádzajúci riaditeľ Dubaj 20-miliónový cash vankúš (pripravoval sa na Plán obnovy a rozsiahle rekonštrukcie nemocnice).
Takáto zmena de iure subjekty verejného práva (príspevkové organizácie) a verejný majetok pretransformuje na subjekty súkromného práva (akciové spoločnosti) a de iure súkromný majetok. Takáto transformácia má len negatívne dôsledky pre verejné zdravotníctvo a tiež verejné financie: následne znemožní financovanie formou príspevkov ako aj historicky opakované a občas nevyhnutné oddlžovanie.
Hlavné následky teda budú dva a oba negatívne:
(1) Zdravotníctvo zdražie, odvody na zdravotné poistenie (zdravotné odvody alebo príspevky štátu na svojich poistencov) budú musieť podstatne stúpnuť, lebo akciové spoločnosti nebudú môcť kumulovať dlh ako dnes príspevkové organizácie, pričom sa dá racionálne predpokladať, že rast výdavkov na nemocnice bude plošný, neadresný a vysoký, to znamená neefektívny.
(2) Nevôľa s rastom verejných výdavkov na zdravotníctvo (zdravotných odvodov) vyvolaných transformáciou povedie k tlaku na privatizáciu nemocníc, keďže akciové spoločnosti už nebudú môcť znášať kumuláciu dlhu. Privatizácia a následná dominancia súkromného sektora v ústavnej zdravotnej starostlivosti potom bude viesť k ďalšiemu zdražovaniu zdravotníctva, pričom s veľkou pravdepodobnosťou sa dá predpokladať, že toto zdražovanie sa bude diať na úkor priamych platieb klientov (pacientov), teda zvyšovania existujúcich a zavádzania nových, keďže násobný rast zdravotných odvodov nebude politicky pre verejnosť akceptovateľný.
Uvedený krok ide v protismere so skúsenosťami z iných krajín, z ktorých niektoré, ktoré tento transformačný proces absolvovali, sa ho už snažia revidovať (z obdobných dôvodov).
V tomto zmysle som presvedčený, že nikto, kto podporuje verejný záujem v zdravotníctve a záleží mu na ústavou garantovanej zdravotnej starostlivosti pre každého občana, nemôže uvedenú transformáciu podporiť.
Ale Slovensko je asi nútené byť krajinou, ktorá ignoruje skúsenosti zo zahraničia a odmieta sa poučiť z chýb iných, a preto musí opakovať ich chyby a niesť následky.
Tlak oligarchov na politikov vytvoril vďaka Zajacovej „reforme“ zo zdravotníctva biznis, ktorý vytláča ústavné právo občanov Slovenska na zdravotnú starostlivosť z centra záujmu a nastúpená cesta je cestou vytvárania drahého zdravotníctva a postupného zhoršovania dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre nižšie príjmové skupiny obyvateľov Slovenska. V podobnom duchu sa tlačí aj na rozpredanie štátnej poisťovne, čím sa nesleduje nič iné, len to, aby štát kompletne stratil kontrolu nad zdravotníctvom a odovzdal ho oligarchom. Ich kumulácia v zdravotníctve či dokonca krížové vlastníctvo Penty, už dávno znemožňuje vytvorenie férového trhu, ktorý by aj tak nemohol priniesť pre zdravotníctvo najefektívnejšie riadenie.
Hydepark je priestor na výmenu názorov pre ľudí z politiky, akademickej sféry a verejného života. Publikované názory nemusia zodpovedať redakčnej línii Štandardu.