Zoznam krajín, ktoré podľa Moskvy ohrozujú tradičné ruské hodnoty, zahŕňa 47 štátov. Väčšina z nich sú členmi Európskej únie a NATO.
Na zozname Moskvy sa ocitli tie krajiny, ktoré podľa ruskej vlády „vnucujú neoliberálne hodnoty, ktoré sú v rozpore s tradičnými ruskými hodnotami“.
Slovensko a Maďarsko sú jedinými štátmi EÚ, ktoré na zozname nefigurujú. Výnimkou v rámci NATO je ešte Turecko.
Ruský premiér Michail Mišustin, ktorý zoznam schválil, avizoval, že krajiny, ktoré nezdieľajú ruské hodnoty, môžu v budúcnosti očakávať, že Moskva im nebude poskytovať humanitárnu pomoc, referuje ukrajinská Pravda.
Aj keď Slovensko a Maďarsko nie sú na tomto zozname, obe krajiny zostávajú na zozname nepriateľských štátov Ruskej federácie, kde boli zaradené krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
Americký republikánsky kandidát na post prezidenta Donald Trump vylúčil možnosť opätovnej kandidatúry v prezidentských voľbách v roku 2028, ak v nadchádzajúcich novembrových voľbách neuspeje.
V odpovedi na otázku, či by v prípade prehry opäť kandidoval, 78-ročný bývalý prezident pre americký webový portál Full Measure povedal: „Nie, nebudem už kandidovať. Myslím si, že to stačilo. Bude to všetko. Vôbec to tak nevidím." Trump bol v Bielom dome v rokoch 2017-2021.
Miliardár však vyjadril nádej, že v deň hlasovania 5. novembra bude pri volebných urnách „úspešný". Trump v súčasnosti vedie nad demokratickou kandidátkou a viceprezidentkou Kamalou Harrisovou, a to aj v kľúčových štátoch, ktoré často rozhodujú tesné voľby v USA.
Demokratická strana zaznamenala opätovnú podporu po júlovom odstúpení prezidenta Joea Bidena ako svojho kandidáta po jeho katastrofálnej televíznej debate s Trumpom.
Trump v roku 2020 prehral s Bidenom, ale odmietol sa zmieriť s porážkou, pobúril svojich priaznivcov tvrdením, že voľby boli „ukradnuté", a podporil konšpiračné teórie.
Horliví Trumpovi priaznivci 6. januára 2021 vtrhli do amerického Kapitolu a pokúsili sa na základe jeho výrokov zastaviť potvrdenie volebných výsledkov.
Republikán sa v uplynulých mesiacoch niekoľkokrát odmietol zaviazať k bezpodmienečnému uznaniu výsledku nadchádzajúcich prezidentských volieb.
Harrisová prijala pozvanie od spravodajskej televíznej stanice CNN do októbrovej predvolebnej debaty. Oznámil to v sobotu jej volebný tím, ktorý zároveň vyzval Trumpa, aby sa na debate zúčastnil. Debata, na ktorú Harrisová prijala pozvanie, by sa mala uskutočniť 23. októbra.
Harrisová a Trump sa stretli v prvej a možno jedinej spoločnej predvolebnej debate, ktorú odvysielala televízna stanica ABC 10. septembra. Trump tvrdí, že debatu vyhral, aj keď viaceré prieskumy naznačujú opak. Niekoľko dní po debate Trump v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social vylúčil ďalšiu debatu so svojou protikandidátkou.
Trump absolvoval v júni debatu tiež s Bidenom, ktorý krátko na to odstúpil zo súboja o prezidentský post.
Úsek rýchlostnej cesty R1 v banskobystrickej mestskej časti Kremnička, ktorý bol niekoľko dní uzavretý pre havarijný stav mosta, bude v nedeľu večer pre autá opäť prejazdný. Informoval o tom primátor mesta Ján Nosko.
Banskobystrická krajská polícia na sociálnej sieti poznamenala, že rýchlostná cesta R1 je aktuálne prejazdná len v smere od Zvolena. Cesta I/69, stará cesta, medzi Zvolenom a Banskou Bystricou, je plne prejazdná v oboch smeroch.
Primátor dodal, že zbúraný most bol dôležitý pre dopravu a začnú tak s prípravou projektu výstavby nového. „Je nevyhnutné postaviť ho, keďže v budúcnosti plánujeme aj komplexnú rekonštrukciu Radvanského mosta," objasnil.
Nosko dodal, že zlý stav mostov nie je iba problémom Banskej Bystrice. „Preto budeme iniciovať stretnutie Únie miest Slovenska, Združenia miest a obcí Slovenska i samosprávnych krajov SK8 na tému národného programu opravy mostov," zdôraznil.
Demolovať most začali 21. septembra v skorých ranných hodinách. V nedeľu ráno samospráva informovala, že most je zbúraný.
V sobotu v nočných hodinách sa totiž podarilo odstrániť aj krajnú časť mosta a druhý pilier mostnej konštrukcie.
Sociálni demokrati (SPD) podľa prvých exit pollov získali 30,07 percenta hlasov, zatiaľ čo Alternatíva pre Nemecko (AfD) dosiahla 29,5 percenta
Tento výsledok naznačuje napínavý a veľmi vyrovnaný súboj medzi oboma stranami. Voľby sú považované za dôležitý test dôvery pre vládu pred budúcoročnými federálnymi voľbami.
Predbežné výsledky tiež naznačujú zvýšenú volebnú účasť oproti posledným voľbám, s očakávanou účasťou okolo 73 percent, pričom v roku 2019 hlasovalo 61,3 percenta oprávnených voličov, informuje stanica DW.
V boji o tretie miesto sú podľa prognóz Kresťanskodemokratická únia (CDU) s 12,1 percentami a nová ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) so ziskom 13,3 percenta. BSW očakáva vo voľbách dvojciferný výsledok ako dôkaz, že sa etablovala ako nová strana v Nemecku. Pre DPA to v Postupime povedala Amira Mohamed Aliová, predsedníčkou predstavenstva BSW. „To nám dáva šancu pred celonemeckými voľbami," uviedla.
Zeleným namiesto pôvodne očakávaných piatich percent teraz prieskumy pripisujú len 4,6 percenta. Ak Zelení nedosiahnu potrebnú hranicu päť percent, nebudú mať zaručené žiadne kreslá v krajinskom parlamente. V roku 2019 získali 10,8 percent hlasov, píše stanica DW.
Tento výsledok by mohol zjednodušiť koaličné rokovania, pretože v prípade neúspechu Zelených by kombinácia SPD a CDU mala väčšiu šancu získať väčšinu v parlamente.
Prieskumy tiež naznačujú, že ľavicová Die Linke sa do krajinského parlamentu nedostane a pohybuje sa medzi tromi a štyrmi percentami.
Svoj hlas mohlo odovzdať približne 2,1 milióna občanov Brandenburska
Sociálni demokrati, ako najväčšia strana vo vláde kancelára Olafa Scholza, dúfajú, že si udržia kontrolu nad svojou baštou v situácii, keď rastie podpora strán na okraji nemeckého straníckeho systému.
AfD nedávno uspela v parlamentných voľbách na východe Nemecka. Pred troma týždňami zvíťazila v spolkovej krajine Durínsko a v susednom Sasku zaznamenala len minimálnu stratu za kresťanskými demokratmi.
Ak by v Brandenbursku zvíťazila, zrejme by nemala s kým vládnuť, keďže ostatné strany s ňou odmietajú spolupracovať.
Víťazstvo AfD v Brandenbursku bude „jasným znamením nádeje", povedal vedúci kandidát strany v tejto spolkovej krajine. Ak AfD získa ďalšiu podporu, „v Nemecku bude lepšie", povedal Hans-Christoph Berndt, keď odovzdával svoj hlas vo volebnom obvode Golssen južne od Berlína.
„Sme silnejší ako v roku 2019," povedal Berndt. Dodal, že o budúcnosti Brandenburska sa nerozhodne v jedných voľbách, ale v priebehu nasledujúcich rokov. Podpora pre AfD stúpa, a to mu dodáva sebavedomie, uviedol Berndt.
Pred volebným štábom AfD sa zhromaždili demonštanti
Stovky demonštrantov sa zhromaždili pred podujatím AfD v meste Postdam, kde jej členovia plánovali sledovať nedeľné výsledky volieb vo východonemeckom Brandenbursku.
Protestujúci niesli transparenty a bannery s heslami, ako napríklad „Potsdam bez nacistov“.
Policajti strážia protest proti AfD. Foto: TASR/AP
Brandenburská spravodajská služba zaradila krajinskú organizáciu AfD medzi podozrivé krajne pravicové extrémistické skupiny. Agentúra tiež považuje niekoľko popredných predstaviteľov AfD v Brandenbursku, vrátane hlavného kandidáta AfD Hansa-Christopha Berndta, za pravicových extrémistov.
Starostka obce Čičmany Iveta Michalíková na sociálnej sieti vyjadrila potešenie z toho, že rezort vnútra na nových cestovných pasoch použil čičmiansky vzor. Verí, že ministerstvo za to obci čo-to prispeje.
Podporiť obec je možné prostredníctvom transparentného účtu, kde podľa starostky prispievajú tí, ktorí používajú ich vzor a aj tí, ktorým sú Čičmany srdcu blízke.
Objavila sa však aj kritika. Facebookový profil Slovenský folklór bez fejku poukázal na to, že nový dizajn slovenských dokladov je vektorom z fotobanky. Tie kompozície sú podľa neho zlé. "Tu však chcem poukázať na iné faux-pas," zaznieva v príspevku.
"Príde mi hanba svetová, že na takúto grafiku, ktorá má ozaj predstavovať kus našej identity, sa nenašlo nič lepšie ako grafika z fotobanky, ktorú tlačia kolotočári na tričká a je všetko, len nie jedinečná," kritizuje sa v statuse s dôvetkom, že by vizuál pasov mal tvoriť nejaký renomovaný dizajnér, umelec.
"A zatiaľ tu máme 'slovenské a žiadne iné' kompozične zlé, spotvorené Čičmany bez umeleckej hodnoty od poľskej grafičky, stiahnuté z (pravdepodobne americkej) fotobanky," konštatuje sa v príspevku.
Občania Európskej únie budú od 2. apríla 2025 potrebovať na vstup do Spojeného kráľovstva elektronické cestovné povolenie ETA (Electronic Travel Authorisation). Žiadosť bude možné vyplniť od 5. marca 2025.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR o tom informovalo na webe.
„Povolenie bude mať platnosť dva roky a je možné ho využiť na viacnásobné cesty do Spojeného kráľovstva. Poplatok zaň bude desať libier (približne 12 eur, poznámka TASR)," priblížil rezort. Upozornil, že povolenie bude prepojené s cestovným pasom. "Pri zmene dokladu bude nutné si povolenie znova vybaviť.
Vyhlásil to v nedeľu hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby po tom, čo rastúce napätie a prestrelky medzi Izraelom a libanonským hnutím Hizballáh vyvolali obavy z vypuknutia vojny na libanonsko-izraelských hraniciach.
„Nemyslíme si, že eskalácia tohto vojenského konfliktu je v ich najlepšom záujme," uviedol Kirby pre americkú televíziu ABC. Dodal, že Washington toto povedal priamo aj izraelským predstaviteľom.
Situácia na izraelsko-libanonských hraniciach eskaluje a medzi Izraelom a Hizballáhom prichádza v posledných dňoch k rýchlo silnejúcim cezhraničným prestrelkám. Sever Izraela bol aj v noci na nedeľu vystavený intenzívnemu raketovému ostreľovaniu, v dôsledku ktorého sa museli mnohí ľudia ukryť v protileteckých krytoch.
„Napätia je teraz oveľa vyššie než bolo čo i len pred niekoľkými dňami," upozornil Kirby. Zároveň dodal, že Spojené štáty stále veria, že ešte existuje čas a priestor na diplomatické riešenie a Washington na ňom pracuje.
Ofenzíva z Libanonu prišla po piatkovom izraelskom nálete v Bejrúte, pri ktorom zahynulo najmenej 45 ľudí vrátane dvoch vysokopostavených členov libanonského hnutia Hizballáh, ako aj žien a detí. Členovia Hizballáhu boli tento týždeň taktiež cieľom sofistikovaného útoku, pri ktorom explodovali ich pejdžre, čo si vyžiadalo život najmenej 37 ľudí a zranenia utrpelo viac ako 3-tisíc osôb.
Druhý najvyššie postavený predstaviteľ Hizballáhu Naím Kásim pritom v nedeľu uviedol, že boj jeho hnutia s Izraelom vstupuje do novej fázy. „Vstúpili sme do novej fázy, konkrétne otvoreného zúčtovania," vyhlásil Kásim s tým, že Hizballáh je pripravený čeliť všetkým vojenským možnostiam.
Znepokojenie nad eskaláciou medzi Izraelom a Hizballáhom vyjadril v nedeľu aj šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. „Európska únia je mimoriadne znepokojená eskaláciou v Libanone po piatkových útokoch v Bejrúte," uviedol Borrell. Zároveň vyzval na prímerie pozdĺž demarkačnej línie medzi Hizballáhom a Izraelom i v Pásme Gazy.
Palestínske militantné hnutie Hamas, ktoré vedie v Pásme Gazy vojnu s Izraelom, zase vyzdvihlo nočné útoky libanonských militantov na Izrael. „Hamas vzdáva hold bojovníkom odporu v Libanone za ich húževnatosť a odvahu stojac proti sionistickej vojnovej mašinérii a za ich odhodlanie pokračovať v boji na podporu Palestínčanov a ich odporu v Gaze a na Západnom brehu," uviedol Hamas vo vyhlásení.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu zdôraznil, že urobí všetko pre bezpečný návrat obyvateľov severu Izraela, ktorí museli opustiť svoje domovy pre konflikt s Hizballahom.
V piatok izraelské letecké útoky na predmestí Bejrútu usmrtili najmenej 16 členov Hizballahu, vrátane dvoch vysokopostavených veliteľov.
Zároveň pri útoku zomrelo najmenej 45 civilistov, vrátane žien a detí. Netanjahu sa verejne prihlásil k tomuto útoku, hoci ďalšie explózie, ktoré zasiahli komunikačné zariadenia v Bejrúte a ďalších častiach Libanonu v predchádzajúcich dňoch, nekomentoval. Tieto explózie si vyžiadali desiatky mŕtvych a tisícky zranených, pričom väčšina obetí boli členovia Hizballahu, informuje denník Times of Israel.
„Hizballah dostal od nás rany, ktoré si ani len nevedel predstaviť. Ak nepochopili tento odkaz, sľubujem, že ho pochopia," vyhlásil Netanjahu.
Väčšia ofenzíva izraelskej armády na sever zhoršila bezpečnostnú situáciu a z oblasti bolo evakuovaných okolo 60-tisíc Izraelčanov. Na libanonskej strane hranice bolo vysídlených až 90-tisíc ľudí.
Kritika Netanjahuovej vlády v súvislosti s nedostatočným riešením bezpečnosti obyvateľov severu Izraela narastá, najmä zo strany miestnych predstaviteľov, ktorí žiadajú rýchle riešenie.
Do 14:00 už odovzdalo svoj hlas 46,1 percenta oprávnených voličov, čo predstavuje výrazný nárast v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami v roku 2019, keď v rovnakom čase hlasovalo len 31,3 percenta voličov.
Volebné miestnosti zostanú otvorené do 18:00, pričom konečné čísla ešte nezahŕňajú voličov, ktorí uplatnili svoje právo poštou. Očakáva sa, že viac ako 20 percent voličov využije možnosť hlasovania poštou.
Najvyššiu volebnú účasť zatiaľ zaznamenali v meste Postupim, kde volilo 51,3 percenta voličov. Naopak, najnižšia účasť bola v meste Brandenburg an der Havel a okrese Uckermark, kde dosiahla 40,2 percenta. Voľby prebiehajú hladko, bez väčších problémov či technických porúch, informuje portál Focus.
Lietadlá Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) zachytili počas ostatných dvoch dní šesť ruských lietadiel letiacich nad Baltským morom bez transpondérov alebo letového plánu.
Ako referuje web Kyiv Independent, v sobotu večer o tom informovalo lotyšské letectvo.
Transpondéry sú elektronické zariadenie, ktoré pomáha udržiavať bezpečnú letovú prevádzku v medzinárodnom vzdušnom priestore. Ruské lietadlá pravidelne vstupujú do vzdušného priestoru nad Pobaltím s vypnutými transpondérmi, čím sa pravdepodobne snažia testovať odozvu štátov NATO.
Ruské lietadlá identifikovali nad Baltským morom v piatok a sobotu, pričom ich sprevádzali stíhačky aliancie Eurofighter z misie NATO s názvom Baltic Air Policing, uviedlo lotyšské letectvo.
Podľa nemeckého letectva bola v sobotu popoludní identifikovaná skupina piatich prúdových lietadiel, ktorá pozostávala z jedného stroja Suchoj Su-35 a štyroch Suchoj Su-30MKI.
V auguste nemecké letectvo informovalo, že ruskí piloti, ktorí boli odhalení spomenutou misiou NATO, keď smerovali k lotyšskému vzdušnému priestoru, sa „správali nespolupracujúco, ale nie agresívne“. „Transpondéry mali vypnuté a piloti nereagovali na rádiové požiadavky,“ uviedol hovorca nemeckého letectva.
Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko sa v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike zameral na ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú, ministerku hospodárstva Denisu Sakovú a ministra práce Erika Tomáša (všetci Hlas).
Podľa Danka sa v rezorte zdravotníctva neefektívne nakladá s financiami a narastá vplyv oligarchov. Dolinková aj Tomáš tieto obvinenia odmietajú a tvrdia, že Danko nemá správne informácie.
„Jednoducho tu máme nekoncepčnú prácu a treba povedať, že tá najväčšia jama, kde miznú peniaze, je zdravotníctvo," uviedol Danko. Kritizoval Dolinkovú za to, že nedokázala nastaviť komunikáciu so súkromným sektorom, ktorý podľa neho dominuje nad štátom.
Poukázal aj na projekt nemocnice Bory, ktorú stavali súkromné spoločnosti, zatiaľ čo štát ešte stále nie je rozhodnutý, kde postaví novú nemocnicu.
Napriek tomu, že Danko voči Dolinkovej vyjadril tvrdú kritiku, vyhlásil, že SNS nepodporí opozičný návrh na jej odvolanie. „My Dolinkovú na základe vášho návrhu nemôžeme odvolať, ale verte, že politický tlak tu je. A ja ešte stále očakávam, že nový líder Hlasu-SD sa s tým vysporiada," tvrdí šéf národniarov.
Okrem zdravotníctva kritizoval aj rezort hospodárstva pod vedením Sakovej, ktorá podľa neho nezvládla energopomoc. Vyčítal jej zlé systémové nastavenie, aj keď pripustil, že niektoré problémy zdedila.
Ministra práce Tomáša kritizoval za to, že si tvrdohlavo presadil 13. dôchodok a presadzoval zrušenie rodičovského príspevku. „Ja sa budem biť, ale nie tak, aby padol Robert Fico (Smer), to mi za to nestojí," dodal Danko v súvislosti s rokovaniami o konsolidačnom balíku.
Dolinková: Danko šíri klamstvá
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková rýchlo zareagovala na Dankove vyjadrenia a označila ich za nepravdivé. „Dôrazne sa ohradzujem voči klamstvám, ktoré dnes v relácii V politike v televízii TA3 uviedol predseda SNS Andrej Danko. Pán predseda má zjavne absolútne skreslené a čiastkové informácie ohľadom fungovania rezortu zdravotníctva, ktorému, žiaľ, nerozumie," uviedla vo svojom vyhlásení.
Dolinková tiež odmietla Dankovo tvrdenie, že ministerstvo financií nemá prístup k účtovným dokladom Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). „Na návrh ministerstva zdravotníctva má ministerstvo financií pozíciu člena v Dozornej rade VšZP," upozornila.
Podľa nej je poľutovaniahodné, že takéto informácie prichádzajú od koaličného partnera, a vyzvala na otvorený dialóg, kde by si mohli vyjasniť fakty. „Opakovane deklarujem, že som kedykoľvek pripravená pánovi Dankovi vysvetliť, čo je pravda a čo lož," dodala.
Tomáš a Šutaj Eštok tiež odmietajú Dankove obvinenia
Na Dankovu kritiku reagoval aj minister práce, ktorý sa ohradil voči obvineniam, že stojí za znížením rodičovského dôchodku. Podľa jeho slov bolo rozhodnutie prijaté koaličným konsolidačným tímom, kde mala svoje zastúpenie aj SNS.
„Andrej Danko teda v rozpore so svojimi predchádzajúcimi postojmi súhlasil nielen s výrazným znížením rodičovského dôchodku, ale zároveň aj s obrovským vyzbrojovaním armády za stovky miliónov eur. Ja ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny som s tým nesúhlasil, o čom sa v koalícii vie," uviedol Tomáš vo svojom vyhlásení.
Dankovu kritiku okomentoval aj líder Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Vyjadril nádej, že Danko v budúcnosti upustí od oslabovania koaličnej spolupráce. „Koalícia je taká silná, ako jej najslabší článok. Verím, že Andrej Danko si uvedomí, kto tým slabým článkom je, a v diskusných reláciách sa v budúcnosti vyhne svojim mylným domnienkam a podrývaniu stability celej koalície," napísal Šutaj Eštok.
Remišová vyzvala Danka, aby pomohol odvolať Dolinkovú
Na Dankovu kritiku rýchlo zareagovala aj časť opozície. Poslankyňa Veronika Remišová (klub Slovensko) vyzvala SNS, aby podporila návrh na odvolanie ministerky zdravotníctva, ktorý pripravuje opozícia.
Podľa Remišovej Dankove slová potvrdzujú, že súčasnú vládu infiltrovali oligarchovia, najmä v rezorte zdravotníctva. „Predseda SNS Andrej Danko dnes v televíznej debate otvorene priznal to, na čo upozorňujeme dlhodobo, a síce, že súčasnú vládu infiltrovali oligarchovia," uviedla Remišová.
Bývalý predseda úradníckej vlády Ľudovít Ódor odmieta tvrdenia predstaviteľov koalície, že za zlý stav verejných financií môže bývalá úradnícka vláda.
„Od predstavenia opatrení Ficovej drahoty sme od jeho ministrov už tisíckrát počuli lož, ktorá sa má stať pravdou. Vraj za zlý stav verejných financií môže úradnícka vláda, ktorá trvala päť mesiacov a v skutočnosti plánovaný deficit znížila. Nič iné ako výhovorky Ficovi nezostalo," uviedol Ódor.
Fico sa podľa neho snaží hodiť vinu na všetkých naokolo. „Pritom, keď si prvýkrát sadol do premiérskeho kresla, verejný dlh bol len okolo 30 percent z HDP. Keď tretíkrát skončil, boli sme už blízko 60 percent z HDP. Áno, aj Matovičov rodinný balíček navýšil 'sekeru', ale pod zlým stavom verejných financií na Slovensku je najmä Ficov podpis. Dobré časy využíval na ďalšie rozdávačky a rozkrádania, nie na šetrenie," skonštatoval.
Premiér tento týždeň uviedol, že vláda musela konsolidovať, pretože „upratuje bordel", ktorý vo verejných financiách zanechali bývalé vlády. „V roku 2020 sme odovzdali verejné financie v perfektnom stave, nebol s ničím problém. V roku 2023, po troch rokoch bačovania Hegera, Matoviča a hlavne Ódora, sme dostali najhoršie verejné financie v Európskej únii," uviedol.
Oheň zachvátil dvojposchodovú administratívnu budovu, ktorá kedysi slúžila ako sídlo velenia tejto žoldnierskej organizácie.
Informácie o požiari poskytol telegramový kanál Wagner Orchestra, spojený s touto skupinou. Na kanáli zverejnili aj video, ktoré ukazuje plamene pohlcujúce budovu.
Podľa Hlavného riaditeľstva ministerstva pre mimoriadne situácie sa hasičom podarilo požiar uhasiť. Presnú príčinu požiaru ešte stále vyšetrujú. Ministerstvo však vylúčilo možnosť, že požiar spôsobil útok dronom, napriek tomu, že v rovnakú noc nad regiónom zostrelili 18 bezpilotných lietadiel.
Obec Molkino, ktorá sa nachádza približne 40 kilometrov od Krasnodaru, slúžila ako základňa pre niekoľko vojenských jednotiek vrátane gardovej raketovej brigády a špeciálnej brigády Ministerstva obrany. Základňa Wagnerovej skupiny bola otvorená v roku 2015 a po vzniku prešla modernizáciou.
Po povstaní zakladateľa Wagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina vlani základňa prestala fungovať v pôvodnej forme. Prešla pod správu jednotky „African Corps", ktorá zahŕňa bývalých členov Wagnerovej skupiny a funguje pod vedením ruského ministerstva obrany. Táto jednotka momentálne vykonáva operácie v krajinách ako Burkina Faso, Líbya, Mali, Stredoafrická republika a Niger.
Predseda Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber vyzval, aby sa v súvislosti s plánovaným sprísnením noriem o emisiách oxidu uhličitého (CO2) v Európskej únii (EÚ) pozastavila hrozba pokút pre výrobcov automobilov.
„Ak sú ohrozené desaťtisíce pracovných miest, potom nie je čas na pokuty," povedal Weber pre denník Augsburger Allgemeine. Líder najväčšej politickej skupiny v Európskom parlamente (EP) a podpredseda bavorskej Kresťanskosociálnej únie (CSU) zároveň vyzval na prehodnotenie všetkých nariadení EÚ týkajúcich sa automobilového odvetvia.
„Potrebujeme celkovú revíziu všetkých zákonov a nariadení pre automobilový priemysel," zdôraznil Weber. „V opačnom prípade sa nám nepodarí zabezpečiť, aby bolo toto kľúčové odvetvie pripravené na budúcnosť a aby sme udržali pracovné miesta," dodal. Veľkí výrobcovia ako Volkswagen alebo Renault potrebujú jasnú perspektívu, uzavrel nemecký politik.
EÚ plánuje postupne sprísniť emisné normy, ktoré musia plniť automobilky vyrábajúce v rámci európskeho spoločenstva. Súčasná priemerná hodnota 115,1 gramu emisií CO2 na kilometer a vozidlo sa má znížiť na 93,6 gramu v roku 2025 a 49,5 gramu v roku 2030. V prípade príliš vysokých emisií CO2 hrozia výrobcom pokuty.
Z odvetvia zaznievajú varovné hlasy, že vymáhanie sprísnených limitov v kombinácii s klesajúcim dopytom po elektromobiloch bude automobilový priemysel stáť ďalšie miliardy. Na zmiernenie emisných cieľov nedávno vyzval predseda dozornej rady skupiny Volkswagen Hans Dieter Pötsch.
Líder koaličného Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok to uviedol na sociálnej sieti s tým, že koalícia je taká silná ako jej najslabší článok.
„Verím, že Andrej Danko si uvedomí, kto tým slabým článkom je, a v diskusných reláciách sa v budúcnosti vyhne svojim mylným domnienkam a podrývaniu stability celej koalície," skonštatoval Šutaj Eštok.
Danko v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike opätovne skritizoval ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú (Hlas). „Jednoducho tu máme nekoncepčnú prácu a treba povedať, že tá najväčšia jama, kde miznú peniaze, je zdravotníctvo," poznamenal.
Skritizoval aj ministerku hospodárstva Denisu Sakovú (Hlas-SD), ktorá podľa neho nezvládla energopomoc, a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša (Hlas-SD), ktorý si podľa neho tvrdohlavo presadil 13. dôchodok a tlačí na zrušenie rodičovského príspevku.
Podľa Danka však SNS za návrh na odvolanie Dolinkovej nezahlasuje. „My Dolinkovú na základe vášho návrhu nemôžme odvolať, ale verte, že politický tlak tu je. A ja ešte stále očakávam, že nový líder Hlasu sa s tým vysporiada," dodal.
Kamala Harrisová v auguste vyzbierala 190 miliónov dolárov, zatiaľ čo kampaň Donalda Trumpa získala len 45 miliónov dolárov.
Napriek tomu, že Harrisová minula 174 miliónov dolárov, čo je takmer trojnásobok Trumpových 61 miliónov, stále si udržala finančný náskok a skončila mesiac s 235 miliónmi dolárov, čo je o 100 miliónov viac než Trump.
Harrisovej kampaň investovala značné sumy do reklamy a mediálnej produkcie, ktoré tvorili 137 miliónov dolárov z jej výdavkov. Na druhej strane Trump investoval 47 miliónov do reklamy a zvyšok do iných kategórií, vrátane 10 miliónov na poštovné. Harrisová má tiež oveľa väčší personál – jej kampaň a Demokratický národný výbor (DNC) zamestnávajú viac ako 1 200 ľudí, zatiaľ čo Trumpov tím a Republikánsky národný výbor (RNC) len 320.
Aj keď Trump výrazne zaostáva v priamych príspevkoch na kampaň, spolieha sa na vonkajšie skupiny a super PAC-y, čo sú organizácie, ktoré zhromažďujú finančné prostriedky na podporu alebo opozíciu voči politickým kandidátom alebo legislatívnym iniciatívam počas volieb, ktoré pre neho v auguste vyzbierali 163 miliónov dolárov, zatiaľ čo Harrisová získala 104 miliónov z podobných zdrojov, informuje server Politico.
Zatiaľ čo Harrisová má výhodu v priamej kontrole nad svojou kampaňou, Trump využíva silnú podporu mimo tradičných kampaní, ako napríklad od bohatých donorov a podnikateľov.
Demokratický národný výbor v auguste minul viac peňazí ako Republikánsky národný výbor (RNC), pričom DNC minula 84 miliónov dolárov oproti RNC so 60 miliónmi. Napriek tomu RNC skončilo mesiac s 79 miliónmi dolárov v hotovosti, zatiaľ čo DNC malo 50 miliónov.
„Konečným cieľom je zaistiť mier a stabilitu spolu s medzinárodnou komunitou a dúfam, že dosiahnem v tejto súvislosti dobré a konštruktívne výsledky," uviedol iránsky prezident Masúd Pezeškiján pred odletom na 79. Valné zhromaždenie OSN, ktoré sa zač
Pezeškiján je vnímaný ako umiernenejší. V New Yorku by podľa vlastných slov chcel hovoriť o „politickom a ekonomickom zmierení" pri rokovaniach so západnými partnermi. Svoj príhovor na VZ OSN, s ktorým vystúpi v utorok, plánuje tiež využiť na zlepšenie medzinárodnej povesti svojej krajiny.
Podľa iránskej tlačovej agentúry ISNA má Pezeškiján v New York tri ciele - obnovenie rokovaní o iránskom jadrovom programe, zrušenie sankcií spojených so sporom týkajúcim sa jadrového programu a uistenie Západu, že Irán nedodáva rakety Rusku a nezapája sa do konfliktu na Ukrajine.
Podľa pozorovateľov sa bude Pezeškiján tiež snažiť obhájiť protiizraelskú politiku Iránu, a zároveň tvrdiť, že Teherán sa nesnaží o eskaláciu súčasnej krízy na Blízkom východe spojenej s vojnou v Pásme Gazy.
Irán podporuje vo vojne v Pásme Gazy palestínske hnutie Hamas a tiež šiitske hnutie Hizballáh v Libanone, s ktorými vedie spor Izrael. Odvtedy, čo je Pezeškiján prezidentom, sa však Irán drží podľa DPA v týchto konfliktoch viac v úzadí.
Podľa pozorovateľov sú pre Pezeškijána dôležitejšie rokovania o jadrovej dohode medzi Iránom a svetovými mocnosťami. Odvtedy, čo sa od dohody v roku 2018 rozhodli Spojené štáty odstúpiť a uvaliť na Teherán sankcie, čelí totiž Irán ekonomickej kríze.
Národný pochod za život odštartoval už v sobotu podvečer, v nedeľu približne o 14:30 ľudia vykročili do košických ulíc. Zúčastňujú sa ho desiatky tisíc ľudí.
Organizátorom Národného pochodu za život sú pro-life združenia, záštitu nad podujatím prevzala Konferencia biskupov Slovenska. Podujatie je apolitické a je otvorené všetkým ľuďom, ktorých spája túžba po ochrane života každého človeka.
“Ak niekoho milujeme, chceme, aby bol chránený, láska je za život,” povedal v úvode hlavného programu, ktorý sa začal o 13.30, hovorca Národného pochodu za život Patrik Daniška, čím zdôraznil motto tohtoročného podujatia, ktoré znie "láska je pro-life".
Z úst apoštolského nuncia na Slovensku Nicolu Girasoliho zase zazneli slová, že pápež František dnes v duchu putuje s účastníkmi pochodu v Košiciach: "Prinášam vám srdečný pozdrav od pápeža Františka. (...) Pápež František dnes pochoduje s vami. Nech je to pochod radosti a entuziazmu. Nech je to skutočný pochod za život. Nech je to pochod nádeje. Buďte vždy podporovateľmi života. Život je Boží dar."
Pavol Hudák, rektor Domčeka blahoslavenej Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom sa zase na pódiu vyjadril, že úcta k životu je pre neho základným prejavom človečenstva: "Človek, ktorý si neváži život, si neváži seba, ani nikoho okolo seba. Prišiel som preto, aby som vydal svedectvo o úcte k životu, že ho mám rád. Aby som pomohol ľuďom ukázať cestu, že je možné nájsť zmysel života. Mnohí ľudia nevedia žiť, treba ich to naučiť a úctou získavame sebavedomie."
Následne sa približne o 14:30 začal pochod košickými ulicami. Dav ľudí sa vydal smerom od Dómu sv. Alžbety cez Kuzmányho, Hviezdoslavovu a Hlavnú ulicu. Putovanie centrom Košíc sa zavŕši pri morovom stĺpe, respektíve súsoší Nepoškvrnenej Panny Márie.
Apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli rozpráva na Národnom pochode za život v Košiciach. Foto: Damián König/Štandard
Organizátormi podujatia sú pro-life združenia v spolupráci s desiatkami podporujúcich organizácií. Záštitu nad podujatím prevzala Konferencia biskupov Slovenska.
Cieľom pochodu je presadiť ochranu života každého človeka od počatia po prirodzenú smrť.
Prvý odhad organizátorov bol, že sa na pochode zúčastnilo 30-tisíc ľudí. Pravdepodobne ich je však omnoho viac. Podľa hovorkyne podujatia Rebeky Lukáčovej je ochrana života v prvom rade otázka lásky. Účastníci sa zišli „aby verejne vyjadrili, že chcú dobro každého človeka, vrátane nenarodených detí.“ To má vyjadrovať aj motto pochodu „Láska je pro-life“.
Požiadavkou pochodu je podľa hovorcu Patrika Danišku ochrana života každého človeka, v dnešnej dobe zvlášť nenarodených detí. Zákon legalizujúci umelý potrat označil za nespravodlivý, pretože „oberá nenarodené deti o ochranu, ktorá im právom patrí.“ Za hlavný cieľ pochodu preto označil zrušenie potratového zákona. „Ak niekoho milujeme, chceme aby bol chránený,“ dodal na vysvetlenie tejto politickej požiadavky.
Potratovosť na Slovensku kontinuálne klesala od roku 1989. To sa zmenilo v roku 2022, kedy bolo na Slovensku vykonaných viac potratov ako v predošlom roku. Zvýšená potratovosť bola podľa Štatistického úradu zaznamená aj v roku 2023. Súčasne v posledných rokoch na Slovensku výrazne poklesla pôrodnosť. Organizátori preto tému vnímajú za zvlášť urgentnú.
Národný pochod za život. Foto: Štandard
K účastníkom sa prihovorilo množstvo osobností
Prejavy mali aj predstavitelia cirkví. Košický arcibiskup Mons. Bernard Bober zdôraznil, že nenarodené deti sa sami brániť nevedia, preto potrebujú našu ochranu. „Starostlivosť o dieťa je však automaticky prepojená so starostlivosťou o matku. Ak sa postaráme o ňu, dáme príležitosť aj novému životu. Nezabúdajme preto na konkrétnu pomoc ženám a rodinám v núdzi,“ zdôraznil arcibiskup.
Pastor Miroslav Tóth upozornil, že „ak sa slobodná vôľa nemá stať anarchiou, potrebuje byť vyvážená zodpovednosťou,“ upozornil pastor Tóth.
Na obranu práv nenarodených detí vystúpil aj komisár pre deti Jozef Mikloško, ktorý sa podľa svojich slov cíti byť komisárom pre všetky deti, aj tie nenarodené. V príhovore citoval Dohovor o právach dieťaťa. Ten uvádza, že dieťa z dôvodu svojej fyzickej a duševnej nezrelosti potrebuje osobitné záruky a starostlivosť, vrátane primeranej právnej ochrany, tak po narodení, ako aj pred narodením dieťaťa.
Ukrajinkám, ktoré hľadajú pomoc v tehotenstve, sa venuje Susan Lashkay. Pochádza z Ukrajiny a na Slovensku vedie poradňu uawomen.sk. „Je to barbarské, kruté a nespravodlivé, keď klameme tehotnej žene v ťažkej životnej situácii, že potrat je pre ňu riešením. Ako to, že v našich slobodných krajinách sa pod rúškom tzv. ženských práv nielen držia, ale aj rozširujú potratové praktiky, v ktorých vynikali totalitné režimy?“
V príhovoroch opakovane zaznela aj téma uzdravenia po potrate. Pomoci ženám po umelom aj spontánnom potrate sa venuje Daniela Obšajsníková z projektu Ráchel. Podľa jej skúseností je spolu s dieťaťom žena druhou obeťou umelého potratu.
V nedeľu sa účastníkom pochodu prihovorila so slovami: „Priatelia, popotratový syndróm je reálny.“ Počas jedenástich rokov v tejto službe sa osobne presvedčila, že umelý potrat spôsobuje utrpenie matkám i otcom, deformuje ich život, ich rodinné vzťahy No tam, kde iní vidia beznádejný koniec, „my vidíme nekonečnú nádej,“ uviedla.
Transparent s plodom dieťaťa a nápisom Dar, nie tovar. Foto: TASR / Roman Hanc
Národný pochod pomohol zakotviť definíciu manželstva
Národné pochody za život sa konali v roku 2013 v Košiciach a v rokoch 2015 a 2019 v Bratislave. Manifest prvého Národného pochodu bol podnetom na zadefinovanie manželstva ako zväzku muža a ženy do ústavy. To sa stalo realitou v roku 2014.
V roku 2015 bola nosnou témou pochodu pomoc tehotným matkám v núdzi. Už v tom čase existovali poradne na pomoc tehotným matkám, ktorých počet sa odvtedy ešte zvýšil. Informácie o možnostiach pomoci sa dajú nájsť na stránke pochodzazivot.sk/pomoc.
Nemecký kancelár Olaf Scholz stanovisko zaujal napriek tomu, že Veľká Británia, Francúzsko a USA už podobné zbrane Kyjevu poskytli. Scholz zdôraznil, že nechce, aby tieto rakety mohli dosiahnuť Moskvu.
„Hoci ma k tomu mnohí tlačia, neposkytnem (Ukrajine) žiadne rakety Taurus, ktoré by mohli doletieť do Moskvy,“ zdôraznil Scholz 200 účastníkom stretnutia, ktoré sa konalo v Brandenburgu deň pred nedeľnými krajinskými voľbami, informuje nemecký televízny kanál n-tv.
Kancelár zároveň vyzval na hľadanie riešení, ktoré by viedli k mieru na Ukrajine, hoci odmietol návrhy politických strán ako AfD a Aliancia Sahry Wagenknechtovej, ktoré volajú po mierových rokovaniach ako alternatíve k podpore Ukrajiny.
Ukrajina oficiálne požiadala Berlín o dodanie rakiet dlhého doletu Taurus už v máji minulého roka. Tieto rakety majú dolet až okolo 500 kilometrov a sú schopné zničiť silne pancierované ciele, ako sú armádne bunkre alebo sklady. Nemecká armáda má k dispozícii približne 600 týchto rakiet, niektoré z nich by však museli byť pred nasadením opravené.
Parlamentná skupina Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) navrhuje, aby štát vyplatil bonus 6-tisíc eur každému, kto sa rozhodne vymeniť svoje vozidlo so spaľovacím motorom za nový elektromobil.
„Sme presvedčení, že elektrické autá sú budúcnosťou," napísali poslanci vládnej strany pred stretnutím zástupcov vlády a automobilového priemyslu, ktoré sa uskutoční v pondelok (23. 9.) v Berlíne. V prípade výmeny vozidla so spaľovacím motorom za ojazdený elektromobil by sa mal podľa návrhu vyplácať bonus vo výške 3000 eur.
„Automobilový samit musí vyslať jasný signál, že firmy a politici spolupracujú na prekonaní súčasných problémov," uviedol pre časopis Stern hospodársky expert SPD Sebastian Roloff. Medzi ďalšími návrhmi sa v dokumente najsilnejšej vládnej strany uvádza štátny príspevok na lízing elektromobilov pre ľudí s nízkymi príjmami alebo dotácie na súkromné nabíjacie stanice.
Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck v piatok (20. 9.) oznámil, že pre krízu v odvetví zvoláva na pondelok automobilový samit. Na stretnutí sa podľa neho zúčastnia zástupcovia Nemeckého zväzu automobilového priemyslu (VDA), odborového združenia IG Metall, ako aj najväčších výrobcov a dodávateľov automobilov.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) sa ohradzuje voči údajným klamstvám predsedu SNS Andreja Danka, ktorý má podľa ministerky zjavne absolútne skreslené a čiastkové informácie o fungovaní rezortu zdravotníctva, ktorému nerozumie.
Uviedla to v reakcii na Dankove výroky v diskusnej relácii V politike spravodajskej televízie TA3. Danko v relácii mimo iného povedal, že minister financií Ladislav Kamenický sa nevie dostať do účtovných dokladov Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
„Tvrdenie, že ministerstvo financií sa nevie dostať k účtovným dokladom VšZP je nepravdivé, nakoľko na návrh ministerstva zdravotníctva má ministerstvo financií pozíciu člena v Dozornej rade VšZP," zdôraznila Dolinková.
Danko v relácii takisto povedal, že ministerka „nedokázala za rok nastaviť komunikáciu so súkromným sektorom, ktorý dokončil Nemocnicu Bory, kým my nevieme, kde postavíme novú štátnu nemocnicu". Podľa Dolinkovej však rezort kontinuálne pokračuje v príprave materiálov na jej výstavbu vo vládou schválenej lokalite Ružinov.
„Je poľutovaniahodné, že mylné a klamlivé informácie prichádzajú od koaličného partnera. Opakovane deklarujem, že som kedykoľvek pripravená pánovi Dankovi vysvetliť, čo je pravda a čo lož," vyhlásila ministerka. Doplnila však, že na dialóg treba minimálne dvoch a súčasne treba aj počúvať relevantné argumenty, nielen zaujaté klamstvá a polopravdy od tých, ktorí nie sú vo vedení rezortu zdravotníctva.
Veci, ktorým veríme a sme o nich presvedčení, bez ohľadu na náboženstvo, sa majú vyjadrovať navonok, lebo tak to v spoločnosti funguje, myslí si poslanec Richard Vašečka (KÚ).
"Myslím si, že má veľký význam sa takto stretnúť a raz za čas jasne vyjadriť svoje presvedčenie za pozitívnu vec," tvrdí Vašečka pre Štandard, pričom dodáva, že akcie ako pochody za život majú význam, a preto sa ho rozhodol zúčastniť aj on.
Incident sa stal v lokalite Šapošnikovo v Sumskom regióne, blízko ukrajinsko-ruských hraníc. Podľa ruských zdrojov raketový systém HIMARS zničili pomocou taktického systému Iskander.
Ruské ministerstvo tiež zverejnilo zábery zo zničenia raketometu a tvrdí, že po útoku zostal na mieste len kráter. Pri útoku boli údajne zničené aj dve strážne vozidlá a posádka raketometu, píše ruská štátna agentúra TASS.
Systém HIMARS zohráva vo vojne na Ukrajine dôležitú úlohu vďaka svojmu dlhému dostrelu, ktorý presahuje možnosti obdobných ruských systémov. USA od začiatku konfliktu dodali Ukrajine 39 týchto raketometov, pričom ďalšie kusy mali podľa ukrajinského ministra obrany Reznikova tento rok prísť od Spojených štátov aj Nemecka. Ukrajinská armáda sa zatiaľ k zničenému raketometu nevyjadrila.
V diskusnej relácii O 5 minút 12 STVR to skonštatoval opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS). Ako ďalej povedal, dôvodom je, že vláda práve na firmy a občanov preniesla väčšinu váhy konsolidácie verejných financií.
Vládny návrh konsolidácie v tejto súvislosti Viskupič označil za toxický koktejl, ktorý neprináša žiadne rastové impulzy.
„Ekonomika, ktorá nerastie, je ekonomika v problémoch a potom sú aj verejné financie v problémoch," zdôraznil poslanec. Ako ďalej povedal, Slovensko je životne závislé od zahraničných investícií, tie sem však pre vládnu politiku neprídu. „Toto spôsobí, že z nás bude skanzen, Slovensko bude stagnovať," uviedol Viskupič.
Doplnil, že správnym riešením by bolo, keby vláda šetrila na sebe. „Štát má 14,5 miliardy výdavkov na budúci rok na verejných zamestnancov, čiže tam treba určite škrtať," dodal Viskupič.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) v tejto súvislosti vyhlásil, že sociálno-demokratické vlády musia vždy konsolidovať verejné financie po vládach pravice. „Táto konsolidácia sa nedá urobiť za rok. Tá situácia, do ktorej sme sa dostali, je strašná, tak musíme to robiť postupne," skonštatoval Kamenický.
"Má to byť nenásilným, ale zároveň jasným, počuteľným a transparentným spôsobom vyjadrené, že nám záleží na otázkach života, jeho ochrane od vzniku pod srdcom mamy až po prirodzenú smrť," hovorí pre Štandard košický pomocný biskup Marek Forgáč.
Biskup Forgáč si taktiež praje, aby sme boli ako spoločnosť vnímavejší na otázky ochrany života.
Štandard sa pýtal aj na to, akú účasť na pochode v metropole východu očakávať. Biskup tvrdí, že je sám zvedavý.
"Sústredili sme sa spolu s organizátormi na čísla, ktoré boli počas predchádzajúcich pochodov, určite bude veľa ľudí, ale myslím si, že koľkokoľvek by bolo, už len to, že pochod je tu, že sa ho podarilo zorganizovať, je úspech," podotýka.
Desiatky domácností v ukrajinskej Poltavskej oblasti zostali bez dodávok elektrickej energie po nočnom ruskom dronovom útoku. Oznámil to v nedeľu tamojší oblastný gubernátor Filip Pronin.
Úrady v súčasnosti pracujú na obnovení dodávok energií pre odberateľov. Pri ruskom útoku našťastie neutrpel nikto zranenia, doplnil Pronin na sociálnej sieti Telegram.
Ukrajinská protivzdušná obrana v nedeľu ráno hlásila, že zneškodnila 71 z 80 ruských dronov. Ďalších šesť sa podarilo odkloniť z kurzu vďaka prostriedkom elektronického boja.
Rusko v nedeľu zase hlásilo, že v dôsledku ukrajinského dronového útoku v Ruskom ovládanej časti Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny zahynul hasič. Podľa ruského ministerstva pre mimoriadne situácie explodovala nálož dronu, keď 33-ročný hasič Viačeslav Glazunov spolu s kolegami hasil v Novoajdarskom okrese požiar, ktorý vypukol po páde dronu. Jeho dvaja kolegovia utrpeli v dôsledku výbuchu zranenia, cituje ruský rezort agentúra Reuters.
Dvojposchodový doma sa zrútil v nedeľu ráno v meste Saviano neďaleko Neapolu, súrodenci vo veku štyri a šesť rokov zahynuli pod troskami.
Záchranári naďalej pátrajú po matke detí a staršej žene. Pri akcii pomáhajú aj pátracie psy. Hasičom sa okrem tiel chlapca a dievčaťa podarilo spod trosiek vyslobodiť ich otca s dvojročným synom. Muža odviezli v kritickom stave do nemocnice. Chlapec nie je v ohrození života, píše ANSA.
K zrúteniu dvojposchodovej budovy došlo pravdepodobne po výbuchu plynu, tieto informácie však nie sú oficiálne potvrdené a budú predmetom vyšetrovania.
Peter Pellegrini sa okrem prejavu vo všeobecnej rozprave VZ OSN sa zúčastní aj na Samite budúcnosti a tiež na otvorenej diskusii v Bezpečnostnej rade OSN. Popri tom absolvuje viacero bilaterálnych stretnutí.
Kancelária slovenského prezidenta označila Samit budúcnosti za ťažiskové podujatie tohtoročného VZ OSN. Svetoví lídri tam podľa prezidentovho úradu budú diskutovať o možnostiach dosiahnutia nového medzinárodného konsenzu a obnovenia dôvery v multilateralizmus. Debaty sa dotknú okrem iného aj mierového využívania vesmíru a nových technológií, napríklad umelej inteligencie. Pellegrini by mal vystúpiť na tomto podujatí v pondelok.
Diskusia s prezidentom SR uzavrie v utorok 24. septembra v New Yorku podujatie s názvom Slovak PRO Summit 2024. Cieľom tejto platformy je posilnenie spolupráce medzi USA a Slovenskom prostredníctvom Slovákov žijúcich v USA. Predtým vystúpi ako hlavný rečník podujatia bývalý hokejista Marián Gáborík.
Prejav vo všeobecnej rozprave VZ OSN čaká hlavu štátu v stredu 25. septembra. Vo vystúpeniach lídrov sa očakávajú témy vojny na Ukrajine a v Pásme Gazy, ochrana medzinárodného poriadku, rešpektovanie Charty OSN a medzinárodného práva, podpora multilateralizmu či klimatická kríza a jej dôsledky. Pellegrini sa taktiež zúčastní na otvorenej diskusii Bezpečnostnej rady OSN na vysokej úrovni na tému "Schopnosť viesť smerom k mieru". Bilaterálne rokovania by mal absolvovať s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Gutterresom i ďalšími hlavami štátov, ako aj s prezidentom Svetového židovského kongresu Ronaldom Lauderom.
Vo štvrtok 26. septembra sa presunie do Cedar Rapids, druhého najväčšieho mesta štátu Iowa. Navštívi tam Národné české a slovenské múzeum a knižnicu. Táto inštitúcia tento rok oslavuje 50. výročie založenia. V piatok tam Pellegrini spoločne s českým prezidentom Petrom Pavlom odhalí nový orloj na zrenovovanej hodinovej veži. Orloj je postavený v štýle historických hodín na pražskej Staromestskej radnici, sochy preň vytvoril slovenský sochár Andrej Haršány.
K streľbe prišlo v obci Miloslavov - Alžbetin dvor v okrese Senec, na Kačínskej ulici, polícia zadržala podozrivého muža.
Incident sa zaobišiel bez zranení, informovala o tom bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková.
"Podľa doterajších informácií malo k streľbe prísť bezdôvodne na vozidlo taxislužby, ktoré bolo na miesto privolané," priblížila Šimková s tým, že vo vozidle sedel jeho vodič. Podozrivý muž bol krátko po streľbe zadržaný a momentálne sa s ním vykonávajú potrebné úkony. Predmetná udalosť je v štádiu vyšetrovania.
Predseda strany SNS Andrej Danko v diskusnej relácii TA3 V politike informoval, že šéfa envirorezortu v sobotu hospitalizovali.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) skončil včera večer v nemocnici. Lekári rozhodli o náhlej operácii, upozorňuje takisto portál Pluska.
Taraba sa údajne už dlhší čas sťažoval na bolesť brucha. Zrušil aj svoju dôležitú pracovnú cestu do New Yorku, kde sa mal zúčastniť rokovania OSN. V sobotu vo večerných hodinách bol údajne hospitalizovaný a v nedeľu mal podstúpiť operáciu.
„Zajtra pokračujú rokovania (koaličné, pozn. red.). Budem tú štafetu preberať ja, pretože Tomáš Taraba nám nečakane skončil veľmi zle, včera v nemocnici ho operovali. Pozdravujem ho z tejto relácie," povedal Danko.
Problémy s obsadzovaním pracovných miest má na Slovensku 63 percent firiem, pričom 24 percent z nich nedokáže obsadiť všetky plánované miesta.
Pre spoločnosti je výzvou aj zamestnávanie zahraničných pracovníkov. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu personálnej spoločnosti Talent Solutions, ktorý tento týždeň prezentovala Britská obchodná komora v SR.
"Podľa výsledkov prieskumu dochádza k stabilizácii na trhu práce, avšak zamestnávatelia čelia výzvam, ako je odliv mozgov a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily," uviedla generálna riaditeľka personálnej spoločnosti Ivana Heretik Vačoková. Doplnila, že 87 percent firiem vlani zvýšilo mzdy svojim zamestnancom, najviac od šesť do desať percent. O menej ako tri percentá zvýšilo platy len sedem percent spoločností.
Prieskum poukázal aj na to, aké odmeny a benefity najčastejšie poskytujú zamestnávatelia svojim pracovníkom. Na prvom mieste je finančný bonus za pracovný výkon, ktorý vypláca zamestnancom 62 percent firiem. Ďalej nasledujú odmeny, ktoré súvisia s výsledkami spoločností a 13. plat, ktorý vypláca 42 percent spoločností.
Riaditeľka priblížila, že fluktuácia zamestnancov sa za obdobie rokov 2023 až 2024 zvýšila v priemere o 1,6 percenta na 10,6 percenta. Ešte v tomto roku plánuje podľa nej 48 percent spoločností zvýšiť počet pracovníkov. V porovnaní s minulým rokom znížilo počet zamestnancov 17 percent firiem.
Najväčšou výzvou pre firmy zostáva zamestnávanie zahraničných pracovníkov. Jedným z dôvodov je administratívna záťaž pre zamestnávateľov, ktorí musia komunikovať s úradmi práce. V prieskume uviedlo až 54 percent spoločností, že nezamestnáva žiadnych cudzincov.
Napríklad v obci Zátor volebná účasť dosiahla len necelých deväť percent.
Obce a mestá, ktoré zasiahli povodne hlásia veľmi nízku volebnú účasť v už ukončených krajských a senátnych voľbách, informuje portál Novinky.
Primátor Opavy neúspešne žiadal vládu, aby konanie volieb v postihnutých oblastiach odložila. „Ľudia sú na tom naozaj psychicky zle. Nemajú náladu premýšľať nad voľbami.“
Volebná účasť sa výrazne prepadla v Krnove na Bruntálsku, kde voda zaliala zhruba 80 percent územia obce. Zatiaľ čo pred štyrmi rokmi tu volilo 29,02 percenta ľudí, teraz k urnám dorazilo 16,52 percenta voličov.
Najvýraznejší pokles voličov bol v obci Zátor, kde sa prehnala voda z rieky Opavy. Odovzdať svoje hlasy sem prišlo len 8,81 percenta voličov, čo znamená 85 ľudí z celkových 965, pričom v minulých voľbách tu bola účasť na úrovni 29,07 percenta.
V súčasnosti odvážajú zvyšnú suť s tým, že o prejazdnosti rýchlostnej cesty R1 a cesty I/69 bude samospráva informovať v priebehu dnešného dňa.
Most uzavreli pre havarijný stav a spolu s ním aj úsek rýchlostnej cesty R1 pod ním, informovala o tom hovorkyňa primátora Banskej Bystrice Zdenka Marhefková.
Hovorkyňa dodala, že v sobotu (21.9.) v nočných hodinách sa podarilo odstrániť aj krajnú časť mosta a druhý pilier mostnej konštrukcie. "Zatiaľ čo pracujú na odvezení zvyšnej sute, postupne začínajú aj s čistením vozovky," spomenula s tým, že Národná diaľničná spoločnosť následne osadí zvodidlá a ďalšie bezpečnostné prvky. Priblížila, že v priebehu nedele samospráva uvedie, kedy budú prejazdné Zvolenská cesta, rýchlostná cesta R1, ako aj cesta I/69.
Demolovať most začali v sobotu (21.9.) v skorých ranných hodinách. O búracie práce v celkovej sume 231-tisíc eur s DPH sa starala spoločnosť Metrostav Slovakia.
V nemeckej spolkovej krajine sa očakáva tesný súboj medzi stranami Alternatívou pre Nemecko (AfD) a sociálnymi demokratmi (SPD), ktorí tu vládnu nepretržite od zjednotenia Nemecka v roku 1990.
V nedeľu môže svoj hlas v krajinských voľbách odovzdať približne 2,1 milióna občanov Brandenburska. Nedeľňajšie voľby sú ostro sledované, pretože môžu naznačiť ďalšie politické smerovanie krajiny.
Sociálni demokrati ako najväčšia strana vo vláde kancelára Olafa Scholza dúfajú, že si udržia kontrolu nad svojou baštou v situácii, keď rastie podpora strán pravice a ľavice.
AfD zas ako prvá pravicová strana od porážky nacizmu v druhej svetovej vojne nedávno uspela v parlamentných voľbách na východe Nemecka. Pred troma týždňami zvíťazila v spolkovej krajine Durínsko a v susednom Sasku zaznamenala len minimálnu stratu za stredopravicovými kresťanskými demokratmi (CDU). Ak by v Brandenbursku zvíťazila, zrejme by však nemala s kým vládnuť, keďže ostatné krajiny s ňou odmietajú spoluprácu.
