Preskočiť na obsah
  |  

Luciu Plavákovú opäť vykázali kvôli nálepkám zo sály. Hlas sa jej tentokrát nezastal

Progresívnu poslankyňu Luciu Plavákovú po Andrejovi Dankovi vykázal z parlamentu aj Tibor Gašpar.

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) sa pritom odvolal na rokovací poriadok NR SR. Do hlasovania, ktoré má byť o 17.00 h, prerušil rokovanie.

"Do rokovacej sály je zakázané vnášať transparenty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia. Vy ste tak urobili a napriek trom upozorneniam nemienite napraviť tento stav, a preto vás vykazujem z rokovacej sály," odkázal Plavákovej. Predpokladá, že podpredseda parlamentu Peter Žiga (Hlas-SD), ktorý je poverený jeho vedením, zvolá k tejto veci poslanecké grémium.

Poslankyňa s postupom nesúhlasila. Proti Gašparovmu rozhodnutiu vzniesla námietku. Tentoraz však parlament jej námietku neschválil. Proti nej hlasovali aj poslanci Hlasu.

Hlas-SD neskôr TASR poslal vyjadrenie, v ktorom kritizuje Luciu Plavákovú (PS), že ignorovala jeho výzvu na upokojenie situácie. "Namiesto toho sa rozhodla situáciu eskalovať a zneužiť. Jej následný krok vnímame ako úmyselnú provokáciu, ktorá je v priamom rozpore s rokovacím poriadkom. Preto sme hlasovali proti jej námietke," skonštatovali poslanci.

Z poslancov Hlasu sa však hlasovania zdržali napríklad Peter Žiga, Samuel Migaľ, Roman Šalitroš, Ján Ferenčák a predseda ústavno-právneho výboru Miroslav Čellár.

Podpredseda národnej rady Peter Žiga sa neskôr vyjadril, že mu nepripadá celkom normálne, aby parlament celý deň riešil nálepky na počítači. Vyzval tiež k návratu slušnosti do rokovacej sály.

Odsúdil aj vulgárne vyjadrenia mimo rokovacej sály, pričom myslel výroky poslanca Rudolfa Huliaka na adresu Lucie Plavákovej. "Myslím si, že takto by sa vzdelaní a inteligentní ľudia nemali správať voči sebe," podotkol. Poukázal na to, že vyjadrovanie poslancov mimo pléna NR SR nevie ovplyvniť.

Danko verzus Plaváková

Andrej Danko v stredu dopoludnia vykázal Luciu Plavákovú z rokovacej sály parlamentu, pričom dôvodom boli nálepky na jej počítači, ktoré boli podľa podpredsedu parlamentu reklamou. Poznamenal tiež, že propagujú LGBTI témy a porušujú rokovací poriadok Národnej rady SR.

Predseda SNS najprv žiadal poslankyňu, aby si nálepky počas dňa dala z počítača dole. Napokon sa po slovnej prestrelke rozhodol poslankyňu vykázať zo sály. Plaváková argumentovala, že rokovací poriadok neporušuje. „Sú tam dúhy, LGBTI témy, sú tam nálepky, ktoré propagujú firmy,“ skonštatoval šéf SNS.

Podľa rokovacieho poriadku je totiž zakázané nosiť do pléna materiály propagujúce „politickú stranu alebo politické hnutie alebo šíriace reklamu“. Vykázanie z rokovacej sály sa pritom považuje za neospravedlnenú neúčasť na rokovacom dni.

(tasr, dv)

  |  

Afganské vládne hnutie Taliban sa chce stať členom skupiny BRICS

„S fórom BRICS sú spájané krajiny s veľkými zdrojmi a najväčšie ekonomiky sveta, predovšetkým Rusko, India a Čína,“ uviedol v stredu hovorca afganskej vlády Hamdulláh Fitrat.

„V súčasnosti s nimi máme dobré ekonomické vzťahy a obchodnú výmenu. Chceme rozšíriť naše vzťahy a byť súčasťou ekonomických fór BRICS,“ dodal hovorca militantného hnutia, ktoré od 15. októbra 2021 fakticky vládne v tejto stredoázijskej krajine.

Agentúra AFP pripomenula, že Taliban prejavil tento záujem pred októbrovým samitom BRICS v Moskve. Hoci ani Moskva ani Peking oficiálne Taliban za vládnucu moc neuznali, rozvíjajú s nimi obchodné vzťahy. Vládu Talibanu neuznala oficiálne nijaká krajina sveta.

Samit hospodárskej skupiny BRICS, ktorá zahŕňa aj napríklad Brazíliu či Juhoafrickú republiku, sa uskutoční koncom októbra v ruskej Kazani. BRICS sa nedávno rozšírila aj o Irán, Spojené arabské emiráty, Egypt a Etiópiu. Skupina sa k záujmu Talibanu ešte nevyjadrila.

Moskva a Peking už vyjadrili svoju pripravenosť investovať do komerčných projektov v Afganistane a spolupracovať s talibanskými úradmi v boji proti odnoži militantnej skupiny Islamský štát „Chorásán“, pôsobiacej v Afganistane.

(tasr)

  |  

Izrael má takmer 10 miliónov obyvateľov

Ústredný štatistický úrad vydal pred začiatkom židovského náboženského roka správu, z ktorej vyplýva, že koncom minulého roka v Izraeli žilo približne 9,915 milióna ľudí – vrátane cudzincov dlhodobo žijúcich v krajine.

Ide o nárast o asi 118-tisíc osôb oproti predošlému roku, respektíve o 1,2 percenta populácie, spresnil spravodajský portál Times of Israel (TOI). Úrad zároveň dodal, že migračné saldo – teda pomer medzi prichádzajúcimi a odchádzajúcimi migrantmi – je negatívnej hodnoty, konkrétne mínus 10-tisíc osôb.

Prisťahovalcov bolo podľa štatistického úradu približne 33-tisíc. Počas roka 2023 sa tiež v Izraeli narodilo 183-tisíc detí, zatiaľ čo 55 000 ľudí zomrelo.

Na konci roku 2023 žilo v Izraeli 7,689 milióna Židov, čo predstavovalo 78,6 percenta celkovej populácie. Arabov bolo 2,095 milióna, teda 21,4 percenta. Tieto čísla zahŕňajú Izraelčanov žijúcich na Západnom brehu Jordánu, ale nezahŕňajú Palestínčanov v tejto oblasti, pripomína TOI.

(sab)

  |  

Sťažnosti Fica a Kaliňáka v kauze Súmrak Ústavný súd odmietol

Sťažnosti súčasného premiéra Roberta Fica a ministra obrany Roberta Kaliňáka boli proti postupu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v kauze Súmrak.

Ústavný súd SR v senáte zloženom z predsedu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského na neverejnom zasadnutí senátu odmietol tieto sťažnosti. Vyplýva to z informácií zverejnených na internetovej stránke súdu. K rozhodnutiu pripojil odlišné stanovisko sudca Peter Straka, a to čo sa týka výroku aj odôvodnenia.

V kauze Súmrak boli Robert Kaliňák a Robert Fico obvinení pre opakovaný zločin ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva a takisto pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Trestná činnosť sa mala týkať napríklad vyhľadávania kompromitujúcich informácií na bývalého prezidenta Andreja Kisku alebo opozičného politika Igora Matoviča. Generálna prokuratúra však v novembri 2022 obvinenia postupom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku zrušila.

(sita)

  |  

Izrael povolal na severnú hranicu s Libanonom dve záložné brigády

Tento krok Obranných síl Izraela (IDF) nasleduje po niekoľkých dňoch eskalácie napätia medzi židovským štátom a šiitskou militantnou organizáciou Hizballáh, ktorá pôsobí na juhu Libanonu, píše agentúra Reuters.

„Toto nám umožní pokračovať v boji proti teroristickej organizácii Hizballáh, obrane štátu Izrael a vytvorí to podmienky na návrat obyvateľov Izraela do svojich domovov,“ uviedli IDF vo vyhlásení.

V utorok izraelský minister obrany Joav Galant oznámil, že Izrael bude útočiť na ciele hnutia, až kým nedosiahne bezpečný návrat domov pre svojich vysídlených obyvateľov.

Izraelská ofenzíva v Libanone trvá už tretí deň. Útoky si doteraz v Libanone vyžiadali viac než 550 obetí a vyše 1 800 zranených.

(tasr)

  |  

Dva autobusy a auto sa zrazili medzi mestami Kúty a Holíč, hlásia zranených

Na mieste zasahujú záchranári aj s vrtuľníkom.

Podľa doterajších informácií sú zranené tri osoby. Na sociálnej sieti o tom informovalo Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR.

Záchranári priblížili, že cestujúci z autobusov sú bez zranení. Operátor tiesňovej linky 155 vyslal k dopravnej nehode dve pozemné ambulancie a záchranársky vrtuľník.

Polícia SR informuje na sociálnej sieti, že: "vodič autobusu mal, z doposiaľ nezistených príčin, na rovnom úseku cesty zozadu naraziť do auta Škoda Octavia, ktoré stálo pri pravej krajnici. Vo vozidle sa v čase nárazu nachádzali dve osoby, pričom utrpeli zranenia. Spolujazdkyňu museli letecky transportovať do nemocnice. Vodiča si prevzali do starostlivosti pozemní záchranári." U žiadneho z vodičov nebol zistený alkohol.

Hlavný ťah medzi Holíčom a Kútmi bude na nevyhnutný čas úplne uzavretý. Presná príčina nehoda je zatiaľ v štádiu vyšetrovania, dodáva Polícia SR na sociálnej sieti.

(tasr, mep)