Preskočiť na obsah
  |  

Biden sa cíti ponížene. Netanjahuovi už neverí, píše Politico

Dva informované zdroje z prostredia Bieleho domu pre portál Politico uviedli, že americký prezident Joe Biden nedôveruje izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi. Myslí si, že to s prímerím s Libanonom nemyslí úprimne.

Biden údajne tento týždeň povedal svojim dôverníkom a spojencom, že neverí, že izraelský vodca Netanjahu chce zastaviť bojové akcie s libanonskou militantnou skupinou Hizballáh, a vyjadril rastúcu frustráciu, keďže navrhovaný plán prímeria sa rozpadol. Informoval o tom spravodajský portál Politico, ktorý sa odvoláva na výpovede dvoch účastníkov súkromných rozhovorov prezidenta USA.

Jedna z osôb, ktorá s Bidenom hovorila, dokonca uviedla, že americký prezident mal pocit, že Netanjahu ponížil jeho aj ministra Antonyho Blinkena, keď americkým predstaviteľom tvrdil, že podporuje prerušenie bojov s Hizballáhom, no neskôr po zverejnení návrhu na prímerie, ho rázne odmietol.

Portál uverejnil túto informáciu uprostred izraelských útokov na Hizballáh, ktoré vyvrcholili v piatok úderom na sídlo militantnej skupiny v Bejrúte, pri ktorej zahynul jej vodca Hasan Nasralláh. Podľa údajov libanonského ministerstva zdravotníctva zahynulo od začiatku bombardovania bášt Hizballáhu viac ako 700 ľudí.

(dak)

  |  

Izrael v noci uskutočnil útoky na desiatky cieľov Hizballáhu

Izraelská armáda v nedeľu uviedla, že v noci uskutočnila útoky na desiatky cieľov militantného hnutia Hizballáh v Libanone. Izraelské útoky na pozície Hizballáhu pokračujú už siedmy deň.

Vo vyhlásení izraelskej armády sa uvádza, že údery boli zamerané na "budovy, v ktorých boli uskladnené zbrane a vojenské štruktúry." Ozbrojené sily dodali, že Izrael za uplynulý deň zaútočil na stovky cieľov Hizballáhu, keďže sa snaží úplne zneškodniť túto militantnú skupinu. Armáda sa zamerala aj na odpaľovacie zariadenia namierené na Izrael.

Podľa údajov libanonského ministerstva zdravotníctva zahynulo od začiatku bombardovania bášt Hizballáhu viac ako 700 ľudí. V piatok pri izraelskom útoku v libanonskej metropole Bejrút zahynul dlhoročný vodca tohto hnutia Hasan Nasralláh.

(tasr, afp, reuters)

  |  

Argentínsky prezident Milei chce "otriasť" budúcoročnými voľbami do kongresu

Na zhromaždení v centre Buenos Aires vystúpil v nedeľu argentínsky prezident Javier Milei v koženej bunde ako rocková hviezda a prítomným priaznivcom prisľúbil, že bude odteraz prinášať už len dobré správy.

Milei počas zhromaždenia pri príležitosti spustenia svojej strany na celonárodnej úrovni uviedol, že má v úmysle "otriasť" voľbami do argentínskeho kongresu, ktoré sa uskutočnia v polovici budúceho roka.

"Založili sme celonárodnú stranu," vyhlásil Milei. "Odteraz budeme prinášať iba dobré správy. V roku 2025 urobíme vo voľbách veľký rachot," uviedol argentínsky prezident.

Víťazstvo vo voľbách v roku 2025 by Mileiovej libertariánskej strane La Libertad Avanza (Sloboda napreduje) zlepšilo pozíciu v argentínskom kongrese, kde má v súčasnosti menšinu v oboch komorách. To jej významne komplikuje schvaľovanie kľúčových zákonov a reforiem.

Reuters uvádza, že na zhromaždení v parku Lezama v centre Buenos Aires prezident vystúpil ako rocková hviezda, pretlačil sa cez tisíce priaznivcov a na pódiu zaspieval rockovú pieseň. Oblečenú mal koženú bundu a jeho príhovor trval viac ako hodinu.

Mnohí Mileiovi priaznivci sa na stretnutí zúčastnili v kostýme levov, ktorý je prezidentovým symbolom. Ďalší mali v rukách kartónové motorové píly, ktorými počas kampane Milei ilustroval svoje plány na zoštíhlenie štátu.

Milei sa ujal funkcie v decembri po prekvapivom víťazstve v prezidentských voľbách. Libertariánsky prezident je mimoriadne kritický k argentínskemu establišmentu a novinárom.

Od nástupu do funkcie Milei rapídne znížil výdavky štátu a predstavil tvrdé úsporné opatrenia na zmiernenie rekordne vysokej inflácie. Za jeho vlády sa však miera chudoby zvýšila o viac ako 10 percentuálnych bodov na takmer 53 percent.

(tasr, reuters)

  |  

Bojové lietadlá neznámych síl na východe Sýrie zabili 12 proiránskych militantov

Pri náletoch na východe Sýrie zahynulo dvanásť proiránskych militantov. V noci na nedeľu to uviedlo Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR). K útoku sa bezprostredne nikto neprihlásil.

SOHR uvádza, že nálety mierili na pozície militantov vo východosýrskom regióne Búkamál a v meste Dajr az-Zaur, pričom smerovali aj na pozície neďaleko miestneho letiska.

Irán poskytuje vojenskú pomoc Sýrii od začiatku občianskej vojny v roku 2011. Vojensky a finančne taktiež podporuje rôzne miestne militantné hnutia.

Izrael na proiránske skupiny vo východnej Sýrii v minulosti uskutočnil stovky útokov. Na pozície týchto milícií sporadicky útočia aj Spojené štáty. Izrael sa k jednotlivým útokom v Sýrii vyjadruje len zriedka. Opakovane však vyhlásil, že nedovolí, aby tam Irán a jeho spojenecké skupiny rozšírili svoju prítomnosť, pripomína AFP.

Letecké útoky sa dejú v čase pokračujúceho konfliktu medzi Izraelom a libanonským hnutím Hizballáh. Pri izraelskom nálete na libanonskú metropolu Bejrút v piatok zahynul dlhoročný vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh.

(tasr, afp, sohr)

  |  

Irán požiadal o zvolanie Bezpečnostnej rady OSN pre zabitie vodcu Hizballáhu

Šéf libanonského hnutia Hizballáh Hasan Nasralláh zahynul v piatok pri izraelskom leteckom útoku v Bejrúte. Na protest Irán požiadal o zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN).

Stály predstaviteľ Iránu pri OSN Amir Saíd Iravání v liste vyzval BR OSN, aby "prijala okamžité a razantné opatrenia na zastavenie pokračujúcej agresie Izraela a zabránila tomu, aby v regióne vypukla plnohodnotná vojna."

Vodca Hizballáhu Nasralláh zomrel v piatok počas leteckého útoku Izraela na libanonské hlavné mesto, a to v čase, keď malo vedenie Hizballáhu schôdzku vo svojom sídle v Dahíji, južnom predmestí Bejrútu. Útok si vyžiadal množstvo obetí, medzi nimi aj viacero čelných predstaviteľov Hizballáhu a zástupcu operačného veliteľa iránskych Revolučných gárd Abbássa Nilforúšána.

(tasr, afp)

  |  

Ruskom platení vandali obliali farbou budovu telerozhlasu v Moldavsku

Moldavská štátna vysielacia spoločnosť v sobotu oznámila, že vandali poliali farbou vchod do jej budovy v metropole Kišiňov. Moldavská polícia uviedla, že zafarbili aj budovu najvyššieho súdu.

Incident sa udial iba deň po tom, ako polícia z podobných incidentov obvinila skupinu vycvičenú v Moskve, ktorej cieľom je destabilizovať situáciu v krajine pred nadchádzajúcimi voľby.

"Nebojíme sa tohto vandalského činu a venujeme sa spoločnosti a občanom," uviedol zástupca generálneho riaditeľa Telerádia Moldova Andrej Zapsa, ktorý dodal, že stanica vždy vedela, že sa môže stať terčom "radikálnych skupín".

Moldavské úrady spájajú tieto incidenty so skupinou vycvičenou v Moskve. Ich cieľom je vyvolanie nestability pred prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia budúci mesiac.

Podľa prieskumov je favoritkou volieb súčasná proeurópska prezidentka Maia Sanduová. V krajine sa zároveň uskutoční aj referendum o zmene ústavy, ktorá umožní Moldavsku vstúpiť do EÚ. Moldavsko je kandidátskou krajinou od júna 2022.

Moldavské bezpečnostné zložky v piatok uviedli, že zadržali dvoch mladých mužov ktorí v noci na sobotu žltou farbou poliali dve vládne budovy. Žltá je farbou Sanduovej Strany akcie a solidarity.

Zadržaní muži polícii uviedli, že sú súčasťou 20-člennej skupiny, ktorú vycvičili v Moskve. Na cvičisku neďaleko ruskej metropoly ich údajne vycvičili ako vyvolávať a destabilizovať protesty a chrániť provokatérov. Podľa vlastných slov dostali za jednu akciu päťtisíc eur.

(tasr, reuters)