Preskočiť na obsah
  |  

V tomto roku hrozí úpadok viac ako 19-tisíc slovenským firmám

Na Slovensku podniká necelých sedem percent spoločností, ktorým v tomto roku hrozí s vysokou pravdepodobnosťou úpadok. Najviac ohrozené sú spoločnosti v oblasti cestovného ruchu a gastra, najmenej spoločnosti z oblasti zdravotníctva.

"Na základe FinStat skóre bolo v roku 2023 v dobrom finančnom zdraví 65 percent firiem, v šedej zóne, v ktorej je pravdepodobnosť úpadku od 31 percent do 70 percent, sa nachádzalo necelých 28 percent firiem, a v zóne, v ktorej je pravdepodobnosť úpadku vyše 71 percent, bolo viac ako 19-tisíc subjektov, teda sedem percent všetkých firiem. Oproti predošlým rokom ide o zlepšenie," informoval dátový portál FinStat.

Priemerná pravdepodobnosť úpadku by sa pritom mala vo väčšine sektorov pohybovať na úrovni 30 až 40 percent. Najhoršie výsledky malo zaznamenať odvetvie dopravy a logistiky, spracovania odpadov a sektor nehnuteľností, v ktorých je priemerná pravdepodobnosť úpadku na úrovni 37 percent.

Na opačnom konci rebríčka je verejná správa, ktorá dosiahla hodnotu tri percentá pravdepodobnosti úpadku. Dôvodom je fakt, že v tomto sektore sa nachádza niekoľko veľkých firiem s dobrými finančnými výsledkami a v dobrej kondícii, doplnili odborníci.

Tí ďalej poukázali na to, že po rozdelení firiem v odvetviach do intervalov pravdepodobnosti úpadku je možné vidieť podiel spoločností v jednotlivých zónach, pričom odvetvie cestovného ruchu a gastra dosahuje najhoršie výsledky.

Necelých 26 percent spoločností v tomto odvetví sa nachádza v šedej zóne a 16 percent z celkového počtu v červenej zóne, v ktorej je pravdepodobnosť úpadku viac ako 71 percent. Zo známych firiem sa mali do tejto zóny dostať firmy ako Pohoda Festival alebo Hokejový klub Poprad.

"Druhým odvetvím s najvyšším podielom nezdravých firiem je potravinárstvo. V červenej zóne je až 13 percent spoločností a v šedej 36,1 percenta. V červenej zóne sa nachádza napríklad spoločnosť Hydina Slovensko alebo Gemermilk rs. Tretím odvetvím s najvyšším podielom firiem v červenej zóne je odvetvie odevov a obuvi (12 percent). V šedej zóne sa nachádza skoro 26 percent firiem z daného sektora," doplnil FinStat.

(tasr)

  |  

Novinárka sa zrútila v živom prenose po správe o úmrtí lídra Hizballáhu

Libanonská žurnalistka Marwa Osmanová si správu o zabití vodcu tamojšieho militantného hnutia vypočula v sobotu počas rozhovoru pre ruskú štátnu televíziu Russia Today (RT).

„Prepáčte, že vás prerušujem, práve sme dostali oficiálne potvrdenie o úmrtí Hasana Nasralláha od hnutia Hizballáh. Aká je, prosím, vaša reakcia?,“ spýtala sa uprostred rozhovoru novinárka RT.

Osmanová sa bezprostredne po obdržaní tejto informácie rozplakala, nebola schopná akokoľvek zareagovať a videohovor do štúdia prerušila.

Osmanová, ktorá sa špecializuje na otázky Blízkeho východu, v lokálnych a medzinárodných médiách a na sociálnych sieťach vystupuje ako zástankyňa tvrdej protizraelskej a protizápadnej línie.

Nie je to prvý prípad

Predtým sa na sociálnych sieťach objavilo podobné video, na ktorom sa pri oznamovaní smrti Nasralláha triasla hlásateľka libanonskej panarabskej stanice al-Majadín, na ktorej často vystupovala aj Osmanová.

Al-Majadín vznikla v roku 2012 s cieľom vyvážiť vplyv prozápadnejších staníc ako al-Džazíra alebo arabskej odnože BBC. Al-Majadín sa vyznačuje postojmi v prospech Hizballáhu, Hamasu či režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada.

Bombardovanie pokračuje už siedmy deň

Nasralláh skonal v piatok po masívnom izraelskom leteckom útoku na libanonskú metropolu Bejrút. Hnutie jeho úmrtie potvrdilo na druhý deň. Nasralláh stál na čele tejto skupiny viac ako tri desaťročia.

Izrael pokračoval v bombardovacej kampani aj cez víkend. Armáda v nedeľu uviedla, že v noci uskutočnila útoky na desiatky cieľov. Vo vyhlásení izraelskej armády sa uvádza, že údery boli zamerané na "budovy, v ktorých boli uskladnené zbrane a vojenské štruktúry".

Izraelské útoky na pozície Hizballáhu pokračujú už siedmy deň. Podľa údajov libanonského ministerstva zdravotníctva zahynulo od začiatku bombardovania bášt Hizballáhu celkovo viac ako 700 ľudí.

(tasr/tod)

  |  

Nový dizajn občianskych preukazov je v procese schvaľovania

Ministerstvo vnútra (MV) SR plánuje vydávať od budúceho roka občianske preukazy s novým dizajnom, ktorý je v procese schvaľovania.

"S plošnou výmenou sa neráta, v platnosti zostanú teda aj dovtedy vydávané doklady, a to až do času exspirácie," vyhlásil hovorca MV SR Matej Neumann. Vylepšené podľa neho budú aj bezpečnostné prvky. Funkcionalita čipu zostane zachovaná.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) nedávno predstavil nový dizajn cestovných pasov. Jeho súčasťou je vyobrazenie slovenských miest či kultúrnych pamiatok. Na nových pasoch rezort vnútra posilnil aj bezpečnostné prvky.

(tasr)

  |  

Boris Johnson spochybnil potrebu lockdownov počas pandémie COVID-19

Bývalý britský premiér Boris Johnson uviedol, že si už nie je istý, či „stredoveké lockdowny" zohrali rozhodujúcu úlohu pri porážke pandémie COVID-19 v rokoch 2020 až 2021.

Obmedzenia týkajúce sa pandémie opísal vo svojich memoároch zverejnených v britských konzervatívnych novinách Mail on Sunday ako „doslova stredoveké vo svojej brutalite a dôsledkoch“ a položil si otázku, či bolo možné, aby vláda svojimi opatreniami „odrazila vlny vysoko nákazlivej choroby“, napísal denník Telegraph.

Bývalý líder Spojeného kráľovstva tiež vyjadril presvedčenie, že pandémia bola skôr zapríčinená únikom z čínskeho laboratória než prenosom na trhu s voľne žijúcimi zvieratami v meste Wu-chan.

Denník pripomenul, že Johnson počas vyšetrovania pandémie v decembri minulého roka priznal „hrozné škody na oboch stranách rozhodnutia“ a ospravedlnil sa za chyby. Nikdy predtým však nepriznal vážne pochybnosti o účinnosti lockdownu.

„Až neskôr som sa začal zaoberať krivkami pandémie na celom svete - dvojitým hrbom, ktorý akoby stúpal a klesal bez ohľadu na prístupy vlád. Vždy sa vyskytli dve vlny, či už ste boli v Číne, kde boli uzávery nemilosrdne presadzované, alebo vo Švédsku, kde zvolili dobrovoľnejší prístup," argumentoval v memoároch Johnson.

„Netvrdím, že lockdowny nič nedosiahli; som si istý, že mali určitý účinok. Boli však rozhodujúce pri potláčaní choroby, pri zvrátení tejto vlny? Môžem len povedať, že si tým už nie som istý,“ uzavrel.

(dak)

  |  

V Rakúsku sa konajú parlamentné voľby. Favoritom je Slobodná strana Rakúska

V nedeľu ráno sa v Rakúsku začali parlamentné voľby. Favoritom na víťazstvo je podľa prieskumov Slobodná strana Rakúska (FPÖ) tesne pred Rakúskou ľudovou stranou (ÖVP) pod vedením kancelára Karla Nehammera.

Volebné miestnosti sa v krajine otvorili o 7.00 a posledné by sa mali zavrieť o 19.00. Svoj hlas môže vo voľbách odovzdať takmer 6,4 milióna občanov.

Národne konzervatívna a populistická FPÖ vedená Herbertom Kicklom (55) v posledných predvolebných prieskumoch viedla s 27 percentami. Je však otázne, či by sa strane v prípade víťazstva podarilo získať partnerov na zostavenie vládnej koalície.

Vládna ÖVP v prieskumoch zaostávala s 25 percentami. Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ) by mala získať približne 21 percent hlasov.

Zelení, ktorí sú súčasťou vládnej koalície, sa v prieskumoch rovnako ako liberálna strana NEOS pohybovali na úrovni deviatich percent.

Jednou z hlavných tém predvolebnej kampane bola migrácia. Líder FPÖ Kickl prisľúbil, že v prípade víťazstva a zloženia novej vlády v tejto oblasti tvrdo zasiahne a urýchli deportácie migrantov do ich domovských krajín, pripomína DPA.

(tasr, dpa, afp)

  |  

Biden sa cíti ponížene. Netanjahuovi už neverí, píše Politico

Dva informované zdroje z prostredia Bieleho domu pre portál Politico uviedli, že americký prezident Joe Biden nedôveruje izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi. Myslí si, že to s prímerím s Libanonom nemyslí úprimne.

Biden údajne tento týždeň povedal svojim dôverníkom a spojencom, že neverí, že izraelský vodca Netanjahu chce zastaviť bojové akcie s libanonskou militantnou skupinou Hizballáh, a vyjadril rastúcu frustráciu, keďže navrhovaný plán prímeria sa rozpadol. Informoval o tom spravodajský portál Politico, ktorý sa odvoláva na výpovede dvoch účastníkov súkromných rozhovorov prezidenta USA.

Jedna z osôb, ktorá s Bidenom hovorila, dokonca uviedla, že americký prezident mal pocit, že Netanjahu ponížil jeho aj ministra Antonyho Blinkena, keď americkým predstaviteľom tvrdil, že podporuje prerušenie bojov s Hizballáhom, no neskôr po zverejnení návrhu na prímerie, ho rázne odmietol.

Portál uverejnil túto informáciu uprostred izraelských útokov na Hizballáh, ktoré vyvrcholili v piatok úderom na sídlo militantnej skupiny v Bejrúte, pri ktorej zahynul jej vodca Hasan Nasralláh. Podľa údajov libanonského ministerstva zdravotníctva zahynulo od začiatku bombardovania bášt Hizballáhu viac ako 700 ľudí.

(dak)