Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rakúsky prezident prijal v Hofburgu lídra slobodných Herberta Kickla

Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen prijal v piatok popoludní vo svojom sídle v Hofburgu predsedu Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Herberta Kickla.

Ani jeden z politikov sa k schôdzke bezprostredne nevyjadril. Kickl avizoval, že tak urobí v sobotu.

S napätím sa očakáva, či Van der Bellen poverí Kickla ako lídra víťaznej strany vo voľbách z 29. septembra zostavením vlády. Ich doterajšie vzťahy boli napäté a Van der Bellen už skôr povedal, že Kicklovi poverenie automaticky nedá.

Rakúsky prezident bude na budúci týždeň pokračovať v stretnutiach s predsedami parlamentných strán, a to v poradí podľa získaných hlasov. V pondelok prijme spolkového kancelára a lídra Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) Karla Nehammera a predsedu sociálnych demokratov (SPÖ) Andreasa Bablera. V utorok budú nasledovať šéfka strany NEOS Beate Meinlová-Reisingerová a líder Zelených Werner Kogler.

Proti vstupu FPÖ do vlády sa v Rakúsku po voľbách konali viaceré demonštrácie. Podoba budúcej vlády zostáva otvorená, keďže so slobodnými do koalície žiadna so zvyšných parlamentných strán ísť nechce.

FPÖ vyhrala voľby v Rakúsku prvýkrát od svojho vzniku v roku 1956. Vo vláde bola naposledy s ÖVP od decembra 2017 do mája 2019. K jej pádu prispela tzv. Aféra Ibiza, ktorej hlavným aktérom bol vtedajší šéf FPÖ a vicekancelár Heinz-Christian Strache.

(tasr, apa)

Minúta  |  

Rumunsko musí ženu zapísať ako muža, rozhodol Súdny dvor EÚ. Pohlavie menila v Británii

Odmietnutie členského štátu uznať zmenu krstného mena a pohlavia, ku ktorej legálne došlo v inom členskom štáte Únie, je v rozpore s právami občanov EÚ. Aj vtedy, ak žiadosť o uznanie zmeny bola podaná už po vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie.

Rumunka sa v roku 2008 presťahovala do Spojeného kráľovstva, vtedy členského štátu EÚ, kde nadobudla britské štátne občianstvo, pričom si ponechala aj to rumunské. V Spojenom kráľovstve, kde má bydlisko, si v roku 2017 zmenila krstné meno a "znenie svojho občianskeho oslovenia" zo ženského na mužské a v roku 2020 jej legálne uznali zmenu pohlavia na mužské.

V máji 2021 na základe dokladov zo Spojeného kráľovstva, ktoré tieto zmeny potvrdili, požiadala rumunské správne orgány, aby jej do rodného listu zapísali údaje týkajúce sa zmeny jej krstného mena, pohlavia a osobného identifikačného čísla tak, aby zodpovedali mužskému pohlaviu. Zároveň požiadala, aby jej bol vydaný nový rodný list s novými údajmi.

Rumunské orgány jej žiadosti zamietli. Vyzvali ju na nové konanie o zmene rodovej identity na rumunských súdoch. Argumentujúc právom na slobodný pohyb a pobyt v rámci EÚ dotknutá žena požiadala súd v Bukurešti, aby nariadil zosúladenie jej rodného listu s jej novým krstným menom a úradným pohlavím uznaným v Spojenom kráľovstve.

Rumunský súd sa obrátil na Súdny dvor EÚ s otázkou, či je vnútroštátna právna úprava, na ktorej sa zakladá rozhodnutie rumunských orgánov o zamietnutí, v súlade s právom Únie a či má na tento spor nejaký vplyv brexit.

Súdny dvor skonštatoval, že právna úprava členského štátu, ktorá neumožňuje uznať a zapísať do rodného listu jej štátneho príslušníka zmenu krstného mena a rodovej identity, ku ktorým legálne došlo v inom členskom štáte, v tomto prípade v Spojenom kráľovstve, je v rozpore s právom Únie. To platí aj vtedy, ak žiadosť o uznanie zmeny bola podaná už po vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie.

V rozsudku sa spresňuje, že zmena krstného mena a úradného pohlavia, ktoré sú základom sporu, prebehli ešte pred brexitom a počas prechodného obdobia, ktoré nasledovalo po ňom. Tieto zmeny sa preto musia považovať za zmeny, ku ktorým došlo v členskom štáte Únie.

"Skutočnosť, že Spojené kráľovstvo už nie je členským štátom EÚ, nemá vplyv na uplatňovanie práva Únie v tejto veci," určil súd.

Súdny dvor EÚ zároveň vysvetlil, že odmietnutie členského štátu uznať žiadateľke zmenu rodovej identity, ktorá bola legálne nadobudnutá v inom členskom štáte, bráni jej výkonu práva na voľný pohyb a pobyt.

(tasr, dv)

Minúta  |  

Desiatky policajtov pred budovou ministerstva opäť pripomenuli požiadavky na systémové zmeny

Požiadavky desiatok nespokojných policajtov sa netýkajú len zvýšenia funkčných platov, ale aj lepšieho materiálno-technického zabezpečenia či skvalitnenia výberu nových policajtov.

Príslušníci Policajného zboru deklarujú, že sú pripravení na dialóg i hľadanie riešení, ktoré by zabránili ďalšiemu hromadnému odchodu policajtov. Protestné zhromaždenia také, ako aj v piatok, by mali pokračovať.

"Ale nejde len o zvýšenie platov, ale aj aby sme boli bližšie k občanom. Je potrebné, aby sme boli v uliciach," skonštatoval podpredseda Nového odborového zväzu polície (NOZP) Tomáš Doboš.

Problémom podľa nich je, že policajtov v teréne ubúda a hoci prichádzajú noví, ich počet je výrazne nižší ako počet odídených. Ak sa nenájde riešenie, môže sa stať, že občania budú omnoho dlhšie čakať na policajnú hliadku, policajný zákrok či vybavenie trestných činov.

Poukazujú tiež na to, že policajti majú zo zákona kvantum obmedzení a kompenzácia v podobe výšky nástupného platu je nedostatočná. Nie je ani konkurencieschopnosť súkromnému sektoru.

Dolinková má našu podporu. Požiadavky policajtov riešime, tvrdí minister vnútra

Mohlo by Vás zaujímať Dolinková má našu podporu. Požiadavky policajtov riešime, tvrdí minister vnútra

Kritizujú taktiež nesplnené avizované sľuby či pretrvávajúcu neistotu. Kvitujú snahu o zlepšenie náborových podmienok, apelujú však na kvalitu výberu a nepoľavenie z kritérií na uchádzačov. Vidia viaceré možnosti, kde by sa dali nájsť potrebné financie. Pripomínajú, že odchody policajtov sú od roku 2013, nie sú teda neriešeným problémom len bývalej vlády.

Organizátor protestov Štefan Birmon, radový policajt z obvodného oddelenia, si nemyslí, že by zmeny v podmienkach presvedčili väčšinu policajtov na stiahnutie výpovedí. Pripomenul, že ich podali vtedy, keď už podmienky boli známe.

"Myslím si, že v drvivej väčšine sú konečné, ak sa niečo neotočí," povedal Birmon s tým, že stále je priestor na rokovania a nastavenie lepších podmienok. Verí tiež, že k protestným zhromaždeniam sa pridá aj Odborový zväz polície (OZP), vyzýva na zjednotenie. "Bojujeme za spoločnú vec," pripomenul.

(tasr)

Minúta  |  

V Strážskom vznikne závod na výrobu náplní pre veľkokalibrovú muníciu

Za prítomnosti ministra obrany a zástupcov holdingu MSM Group bola v piatok spustená obnova areálu bývalého podniku Chemko Strážske. V tom chce holding v roku 2027 začať výrobu biomodulárnych prachových náplní pre veľkokalibrovú muníciu.

Do budovania novej výrobnej infraštruktúry plánuje MSM Group investovať 350 miliónov eur v niekoľkých etapách.

Vďaka investícii do výroby biomodulárnych náplní v Strážskom sa podľa holdingu výrazne navýši aj celoeurópska výrobná kapacita týchto muničných komponentov. V regióne zároveň vzniknú desiatky nových pracovných miest.

"Nová prevádzka bude pracovať s menej nebezpečnými látkami, ako to bolo v prípade bývalej špecializovanej výroby v Chemku, čím chceme hlavne upokojiť občanov mesta Strážske. Nová výrobná hala zároveň umožní vygenerovať pre občanov mesta a priľahlé okolie desiatky nových vysokokvalifikovaných pracovných miest," uviedol predseda Predstavenstva ZVS holdingu Pavol Čahoj.

Spoločnosť ZVS holding je od roku 2015 z 50 percent vlastnená štátnym podnikom DMD holding, druhým vlastníkom je MSM Group, ktorý je členom priemyselno-technologickej skupiny Czechoslovak Group, konkrétne jej divízie Defence.

Celkový objem finančných prostriedkov, ktorý v niekoľkých etapách na projekt v Strážskom vynaložia, dosiahne podľa Čahoja hodnotu predbežne 350 miliónov eur.

"Myslím si, že nové investície na východe Slovenska, aj táto v podstate niekoľko stomiliónová investícia, ktorá môže oživiť tradičnú výrobu v Strážskom, umožní vytvoriť okolo 150 nových pracovných miest na začiatku samotnej výroby. Umožní dotiahnuť do Strážskeho sofistikovanú výrobu, ktorá opäť má vysoko pridanú hodnotu a tým pádom aj platové pomery nových zamestnancov môžu byť nad štandardný priemer. Sebestačnosť výroby munície a náhradných dielov, akými sú napríklad hlavne alebo iné časti zbraní, sú mimoriadne dôležité pre bezpečnosť krajiny," povedal minister obrany Robert Kaliňák (Smer).

Ministerstvo obrany sa aj preto podľa jeho slov bude prostredníctvom zvýšenia základného imania v ZVS holding podieľať aj na týchto priestoroch.

"V prvej etape budeme zvyšovať imanie o 70 miliónov. Každý z akcionárov sa podelí rovným dielom, o zvýšenie základného imania," priblížil Kaliňák.

"Chceli by sme začať vyrábať v roku 2027 a máme kapacitu zhruba 720.000 kusov týchto bimodulárnych náplní. Čo prakticky viete použiť na 120-tisíc kusov projektilov, 155-milimetrových striel. V podstate my sa vybudovaním tejto fabriky dostaneme na totálnu sebestačnosť vo výrobe delostreleckého kompletu ako takého, to znamená, že ho budeme vedieť vyrobiť zo štyroch komponentov," dodal Čavoj.

Spoločnosť ZVS holding v Snine tiež otvorila v piatok novú linku na výrobu 155 milimetrovej delostreleckej munície. Nová linka umožní firme ZVS holding v nasledujúcich rokoch výrazne zvýšiť výrobu tiel pre veľkokalibrovú muníciu.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko a Kazachstan chcú rozšíriť spoluprácu

Posilnenie bilaterálnych vzťahov v oblasti priemyslu, obchodu, energetiky a obranného priemyslu bolo cieľom desiateho zasadnutia Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi SR a Kazašskou republikou.

Posilnenie bilaterálnych vzťahov v oblasti priemyslu, obchodu, energetiky a obranného priemyslu bolo cieľom desiateho zasadnutia Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi SR a Kazašskou republikou.

Slovenskú delegáciu na podujatí v Kazachstane viedol štátny tajomník Ministerstva hospodárstva (MH) SR Vladimír Šimoňák. Informovala o tom hovorkyňa MH SR Mária Pavlusík.

Hlavnou témou oficiálnych rokovaní bola spolupráca v oblasti jadrovej energetiky. Podľa rezortu hospodárstva Slovensko prišlo do Astany s ponukou projektov zameraných na výmenu skúsenosti pri výstavbe a prevádzke jadrových elektrární i budovanie technickej infraštruktúry pre jadrový priemysel.

„Slovensko a Kazachstan majú dlhoročnú spoluprácu v sektoroch, akými sú energetika a priemysel. Našou ambíciou je túto spoluprácu prehĺbiť a rozšíriť o nové oblasti," uviedol Šimoňák v rámci plenárneho zasadnutia, ktorému predsedal za slovenskú stranu spolu s námestníkom ministra pre ekológiu a prírodné zdroje Kazašskej republiky Sharbievom Nurkenom.

Súčasťou slovenskej delegácie bolo aj 37 podnikateľských subjektov z rôznych odvetví, ktoré počas podnikateľského fóra absolvovali stretnutia s kazašskými partnermi. „Teší ma záujem slovenských firiem o spoluprácu s Kazachstanom a môžem konštatovať, že ide o najväčšiu obchodnú delegáciu, ktorá sprevádzala politického predstaviteľa," doplnil Šimoňák.

Vzájomný obchod medzi SR a Kazachstanom za posledných sedem rokov rástol, v roku 2023 bol obrat viac ako 175 miliónov eur s medziročným rastom 6,1 percenta. Slovensko do Kazachstanu vyváža najmä osobné autá (40 percent), kotly na ústredné kúrenie (8,4 percenta) či traktory (4,2 percenta).

Obidve krajiny v závere stretnutia podpísali Protokol o spolupráci, ktorý definuje nové kroky a ciele pre ďalšiu hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu. Ďalšie zasadnutie by sa malo konať v roku 2026 na Slovensku, informovalo MH SR.

(tasr)

Minúta  |  

Na exhumáciu obetí Volyňskej tragédie by mohlo ísť 22-tisíc eur

Ukrajinská vláda by mala vyčleniť milión hrivien na exhumáciu obetí volyňskej tragédie. Podľa Ukrajinskej Pravdy to žiada vedúci ukrajinského Inštitútu národnej pamäti Anton Drobovyč.

Inštitút národnej pamäti konkrétne žiada, aby kabinet vyčlenil spomínanú sumu na program pátrania po telesných pozostatkoch obetí, pričom podľa neho to požadujú aj poľskí občania. „Zúfalo sa obracajú priamo na nás,“ dodal.

Inštitút národnej pamäti už v utorok 2. októbra 2024 informoval, že na základe uvedených žiadostí plánuje v roku 2025 začať s vyhľadávaním a exhumáciou tiel Poliakov v Rovenskej oblasti. Poľsko tento zámer uvítalo.

Volyň je historická oblasť za severozápade Ukrajiny, na ktorej území sa dnes rozprestiera Volynská a Rovenská oblasť.

Pojem volynská tragédia označuje masové vraždy, ktoré boli na tomto území páchané od februára 1943 do februára 1944 Ukrajincami a v rámci odvety i Poliakmi. Zavraždených bolo zhruba 100-tisíc Poliakov a Ukrajincov.

Poľsko privítalo krok Ukrajiny smerom k obnoveniu exhumácie obetí volynského masakru

Mohlo by Vás zaujímať Poľsko privítalo krok Ukrajiny smerom k obnoveniu exhumácie obetí volynského masakru

(bra)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.