Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko privítalo krok Ukrajiny smerom k obnoveniu exhumácie obetí volynského masakru

Hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Paweł Wroński ocenil ochotu Ukrajinského inštitútu národnej pamäti začať práce na hľadaní a exhumácii poľských obetí čistiek vo Volyni.

Wroński označil vyhlásenie ukrajinskej strany za „dobrú informáciu a krok správnym smerom" a vyjadril nádej, že sa tento zámer pretaví do konkrétnych riešení, informuje Ukrajinska pravda.

Podľa neho poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski „nepovažuje túto otázku za politický spor, ale vyzýva ukrajinskú stranu, aby urobila civilizované a kresťanské gesto spomienky na obete hrozných udalostí na Volyni“.

Volynský masaker je názov pre masové vraždy približne 100-tisíc Poliakov aj príslušníkov iných národností, ktoré spáchali príslušníci Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) v rokoch 1943 – 1944 v historickej oblasti Volyň. Tá patrila pred druhou svetovou vojnou Poľsku, teraz je však súčasťou ukrajinského územia.

(mm)

Minúta  |  

Po streľbe v bare v Nemecku zomrel jeden človek, útočník ušiel po vlastných

Po streľbe v bare v centre nemeckého mesta Göppingen v Bádensku-Württembersku v stredu večer zomrel 29-ročný návštevník, informovala polícia. Dvaja ďalší utrpeli strelné zranenia a previezli ich do nemocnice.

Strelec z miesta činu utiekol peši. Kriminálna polícia prípad vyšetruje, bližšie podrobnosti nie sú známe. Zatiaľ nie je jasné, či útok má súvis s vybavovaním si účtov medzi dvoma znepriatelenými gangmi.

Starosta mesta Alexander Maier pre agentúru DPA vyhlásil, že obyvatelia sa nemusia obávať nebezpečenstva.

Švábske mesto Göppingen sa nachádza 40 kilometrov východne od Stuttgartu.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Trumpova manželka Melania nesúhlasí s obmedzovaním práva na interrupciu

Manželka amerického exprezidenta Donalda Trumpa vo svojich memoároch napísala, že každá žena má právo podstúpiť interrupciu.

Jej manžel ako kandidát Republikánskej strany do nadchádzajúcich prezidentských volieb presadzuje, aby otázku interrupcií upravovali jednotlivé americké štáty a nie federálne zákony.

„Prečo by mal mať niekto iný ako samotná žena moc rozhodovať o tom, čo urobí so svojím telom?" píše Trumpová v knihe, ktorá vyjde štyri týždne pred voľbami. Protikandidátkou jej manžela je demokratka a súčasná viceprezidentka Kamala Harrisová. „Obmedziť právo ženy rozhodnúť sa, či ukončí nechcené tehotenstvo, je to isté ako odoprieť jej kontrolu nad vlastným telom. Toto presvedčenie si so sebou nesiem po celý dospelý život," uvádza Trumpová.

Guardian pripomína, že Trumpová na verejnosti len zriedkavo vyjadruje svoje politické názory. Podľa knihy sa v otázke interrupcií významne rozchádza s postojmi väčšiny republikánskej strany.

Interrupcie sú dôležitou témou nadchádzajúcich volieb. Podľa prieskumu Reuters a Ipsosu väčšina voličov vrátane 34 percent republikánov požaduje, aby budúci prezident chránil právo na interrupciu.

„Žiaľ pre ženy v celej Amerike, manžel pani Trumpovej s ňou v tejto veci nesúhlasí. To je dôvodom, že viac ako jedna z troch amerických žien žije pod Trumpovým zákazom interrupcií, ktorý ohrozuje ich zdravie, slobodu a životy," reagoval volebný štáb Harrisovej.

Trump tvrdí, že jeho zásluhou Najvyšší súd USA v roku 2022 zrušil precedens Roe v. Wade, ktorý na federálnej úrovni zaručoval právo na interrupciu. Počas svojho mandátu vymenoval troch sudcov najvyššieho súdu, ktorí svojím hlasovaním precedens zvrátili.

V minulosti Trump naznačil podporu federálnemu zákazu interrupcií po 15. týždni tehotenstva. Svoj postoj odvtedy zmiernil a v súčasnosti tvrdí, že o interrupciách by mali rozhodovať legislatívne zbory jednotlivých štátov. Podporuje tiež výnimky zo zákazu interrupcií v prípade znásilnenia, incestu a ochrany života matky.

(tasr, guardian)

Minúta  |  

Fico podal žalobu na šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho

Predseda vlády Robert Fico (Smer) žiada ospravedlnenie a 100-tisíc eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, pričom podobné nároky smeruje aj voči vydavateľovi knihy Fico – Posadnutý mocou, spoločnosti Ringier Slovakia Media.

Podľa šéfredaktora portálu Aktuality.sk ide o najväčšiu žalobu proti novinárovi v histórii Slovenska. 

Fico má mať výhrady aj voči použitiu svojej fotografie na obálke knihy. Argumentuje tým, že má právo rozhodovať, ako bude s jeho podobizňou nakladané.

Bárdy považuje žalobu za šikanóznu a tvrdí, že ide o takzvanú SLAPP žalobu (Strategická žaloba proti verejnej účasti), ktorá má za cieľ zastrašiť novinárov a vyvolať samocenzúru.

(mm)

Minúta  |  

V Arménsku protestovali tisíce ľudí za odstúpenie premiéra Pašinjana

Tisíce ľudí v uliciach Jerevanu v stredu protestovalo za odstúpenie premiéra Nikolu Pašinjana kvôli jeho postupu pri riešení desaťročia trvajúceho sporu so susedným Azerbajdžanom.

Pred budovou parlamentu za prítomnosti policajtov tisíce ľudí skandovali „Zradca Nikol". Demonštrácia sa konala krátko po tom, čo arcibiskup Bagrat Galstanjan, ktorý v tomto roku viedol protivládne protesty, prisľúbil ich obnovenie. Dodal, že protesty zaručia odchod premiéra.

Galstanjan obvinil Pašinjana z toho, že zbytočne postúpil niektoré územia Azerbajdžanu.

„Náš zápas potrvá dovtedy, kým bude zlo pri moci v Arménsku," povedal davu. „Žiadam všetky politické sily, aby sa k nám pridali, pretože nás čakajú nové katastrofy, nové straty," dodal Galstanjan.

Protestujúci sa od budovy parlamentu presunuli k budove arménskeho verejnoprávneho vysielateľa a požadovali živé vysielanie.

Arménsky minister vnútra vo vyhlásení uviedol, že ak sa protestujúci pokúsia dostať do budovy vysielateľa, zasiahne proti ním silou.

Arménsko v máji vrátilo Azerbajdžanu štyri pohraničné dediny, ktoré zabralo pred zhruba 30 rokmi. Pašinjan popustenie území obhajoval ako krok zameraný na zabezpečenie mieru s Baku.

Arménsko a Azerbajdžan viedli začiatkom 90. rokov a v roku 2020 dve vojny o región Náhorný Karabach, ktorý podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, no ovládali ho arménski separatisti.

Situácia sa dramaticky zmenila v prospech Azerbajdžanu v septembri 2023, keď jeho sily uskutočnili bleskovú ofenzívu. Po jej skončení ušlo z Karabachu do Arménska približne 100-tisíc etnických Arménov, čo predstavuje viac než 80 percent z dovtedajšieho tamojšieho arménskeho obyvateľstva.

Obe strany tvrdia, že komplexná mierová dohoda, ktorá by ukončila dlhoročné nepriateľstvo, je na dosah. Zatiaľ sa však v rozhovoroch nepodarilo dosiahnuť prelom.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Pri streľbe vojakov v Mexiku zahynuli šiesti migranti

Mexickí vojaci zastrelili šesť osôb po tom, čo spustili paľbu na skupinu 33 migrantov, ktorí sa v autách pokúšali vyhnúť vojenskej hliadke na juhu krajiny, uviedlo v stredu vo vyhlásení mexické ministerstvo obrany. Ďalších desať ľudí utrpelo zranenia

K incidentu došlo podľa ministerstva v utorok večer na diaľnici neďaleko mesta Huixtla asi 40 kilometrov od mesta Tapachuly pri guatemalských hraniciach. V skupine migrantov boli občania z Egypta, Kuby, Nepálu, Indie a Pakistanu. Úrady neuviedli národnosť osôb, ktoré pri incidente zahynuli.

Hliadka údajne spozorovala podozrivé vozidlá podobné tým, aké používajú kriminálne skupiny v tejto oblasti a počula výstrely, po ktorých začali strieľať aj vojaci. Vojaci boli odvolaní zo služby a podľa ministerstva bola o incidente informovaná prokuratúra. Prípadom sa bude zaoberať aj vojenský súd.

Štyria migranti zahynuli na mieste, ďalší dvaja zomreli v nemocnici. Ministerstvo dodalo, že zvyšní 17 migranti, ktorí pri zásahu neutrpeli zranenia, boli odovzdaní imigračným orgánom.

Tapachula je podľa agentúry Reuters vstupným bodom do Mexika pre mnohých migrantov, ktorí smerujú do Spojených štátov. Washington vyvíja tlak na Mexiko, aby znížilo počet migrantov prichádzajúcich na mexicko-americké hranice, ktoré sa počas posledných rokov pokúsilo prekročiť rekordné množstvo osôb.

(tasr, afp, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.