Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Afganec dostal štyri roky väzenia za znásilnenie poľského turistu v mníchovskom metre

Opitého 18-ročného poľského turistu počas toho, ako nehybne ležal, agfanský mladík polhodinu znásilňoval.

Podľa súdu boli skutky, z ktorých bol Afganec obvinený, plne preukázané. Súd však mužovi uložil trest podľa zákona o mladistvých, nie podľa zákona o dospelých, keďže tvrdil, že sa narodil v roku 2005. V druhom prípade mu hrozilo až sedem rokov väzenia, informuje portál br.de.

Incident spôsobil diplomatické napätie medzi Poľskom a Nemeckom, keďže bývalá konzervatívna poľská vláda strany Právo a spravodlivosť si predvolala nemeckého veľvyslanca, aby protestovala proti útoku na poľského občana.

Poľská vláda tiež kritizovala politiku otvorených hraníc EÚ, ktorú spája s takýmito prípadmi. Poľské ministerstvo zahraničia zdôraznilo potrebu informačnej kampane, ktorá by upozorňovala občanov na možné nebezpečenstvá.

(mm)

Minúta  |  

Na Trumpov míting v meste, kde exprezidenta postrelili, príde aj Elon Musk

Americký miliardár Elon Musk sa pripojí k Donaldovi Trumpovi na jeho sobotňajšom mítingu v meste Butler v štáte Pennsylvánia, kde bol na exprezidenta v júli spáchaný atentát.

„Budem tam, aby som vyjadril svoju podporu," napísal Musk na sociálnej sieti X, ktorú vlastní. Trumpov volebný štáb v piatok potvrdil jeho účasť a uviedol, že Musk bude jedným zo špeciálnych hostí.

AP pripomína, že pôjde o prvú účasť Muska na Trumpovom predvolebnom mítingu, odkedy exprezidentovi v júli verejne vyjadril podporu.

Musk sa pred novembrovými prezidentskými voľbami čoraz častejšie angažuje v prospech Trumpa. Súhlasil taktiež s jeho návrhom, že v prípade Trumpovho znovuzvolenia povedie komisiu pre efektivitu vlády. Trumpovu kampaň podporuje aj finančne.

Sobotňajší míting sa uskutoční na rovnakom mieste, kde Trumpa v júli poloautomatickou puškou postrelil 20-ročný Thomas Crooks. Ten exprezidentovi zasiahol hornú časť pravého ucha, jedného účastníka podujatia zabil a ďalších dvoch ľudí zranil. Útočníka následne zastrelili agenti tajnej služby.

Na stretnutí bude prítomný aj kandidát na viceprezidenta JD Vance a Trumpov syn Eric spolu s manželkou Larou, ktorá je podpredsedníčkou Republikánskeho národného výboru.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Meloniová stiahla žalobu na historika za výrok, že „je v srdci neonacistka"

Talianska premiérka Giorgia Meloniová v piatok stiahla žalobu za ohováranie proti ľavicovému historikovi Lucianovi Canforovi, ktorý o nej - ešte ako líderke opozície - povedal, že „je v srdci neonacistka".

Proces s Lucianom Canforom sa mal začať v pondelok 7. októbra. Meloniová v ňom v rámci civilnej žaloby žiadala odškodnenie vo výške 20-tisíc eur.

V súčasnosti 82-ročný bývalý profesor gréckej a latinskej filológie na univerzite v Bari vyriekol spomínané slová počas diskusie so študentmi v apríli 2022 – šesť mesiacov pred tým, ako sa Meloniová po víťazstve svojej krajne pravicovej strany Bratia Talianska (FdI) ujala vedenia talianskej vlády.

Canfora v rozhovore pre agentúru AFP na jar tohto roku pred prvým pojednávaním pred súdnym tribunálom v Bari svoje slová neľutoval.

„Keď sa povie neonacista, nemyslíme na niekoho, kto pácha zločiny, atentáty; myslíme na niekoho, kto má nápady a morálne prístupy, ktoré odkazujú na túto minulosť," objasnil Canfora.

Pripomenul, že Meloniová vo svojej autobiografii z roku 2021 napísala, že prebrala štafetu talianskych povojnových krajne pravicových lídrov vrátane Giorgia Almiranteho.

Almirante bol jedným zo zakladateľov dnes už neexistujúceho Talianskeho sociálneho hnutia (MSI) - strany vytvorenej po druhej svetovej vojne prívržencami fašistického diktátora Benita Mussoliniho.

Canfora argumentoval, že Almirante bol počas fašistického obdobia redaktorom novín, ktorých prvé čísla časovo kolidovali s rasovými zákonmi proti Židom prijatými v roku 1938. Bol aj predstaviteľom Talianskej sociálnej republiky (RSI) - vojnového bábkového štátu ovládaného nacistami, satelitného štátu Tretej ríše.

Canforu v spore s Meloniovou podporilo mnoho talianskych a zahraničných intelektuálov, pričom francúzsky ľavicový denník Libération zorganizoval aj petíciu na jeho podporu.

(tasr, ansa)

Minúta  |  

Emaily vysokých úradníkov USA odhaľujú nejednotný postoj k izraelskému postupu

Agentúra Reuters zverejnila rozbor emailovej komunikácie vysokopostavených amerických úradníkov, ktoré svedčia o nejednotnom postoji americkej administratívy k vojne na Blízkom východe.

V októbri 2023, keď Obranné sily Izraela (IDF) vykonávali letecké útoky v severnej časti pásma Gazy a vláda nariadila evakuáciu viac ako milióna Palestínčanov, vysoký predstaviteľ Pentagónu dôrazne varoval Biely dom pred vyostrením situácie.

Ministerstvo obrany

Dana Stroulová, vtedajšia námestníčka ministra obrany pre Blízky východ, uviedla, že hromadná evakuácia by bola humanitárnou katastrofou a mohla by znamenať porušenie medzinárodného práva - tiež by mohla viesť k obvineniu Izraela z vojnových zločinov.

Učinila tak 13. októbra minulého roku prostredníctvom emailu vysokopostaveným spolupracovníkom prezidenta Joea Bidena. Stroulová v ňom tlmočila hodnotiacu správu Medzinárodného výboru Červeného kríža, z ktorej ju „zamrazilo do špiku kostí“, napísala.

V čase, keď sa blíži prvé výročie vojny v pásme Gazy a Blízky východ balansuje na pokraji veľkej vojny, Stroulovej e-mail a ďalšia doteraz nezverejnená komunikácia ukazujú, ako sa Bidenova administratíva snaží nájsť akúsi rovnováhu medzi vnútornými obavami z rastúceho počtu obetí v pásme Gazy a verejnou podporou Tel Avivu po útoku Hamasu na južný Izrael 7. októbra 2023, pri ktorom zahynulo 1 200 ľudí.

Agentúra Reuters preskúmala tri zložky e-mailových správ medzi vysokými predstaviteľmi americkej administratívy z 11. až 14. októbra minulého roku, teda len niekoľko dní po vypuknutí krízy.

Boje viedli k viac ako 40 000 mŕtvym v pásme Gazy a podnietili protesty v USA, ktoré usporadúvali miestni Arabi a iné moslimovia.

E-maily, o ktorých sa doteraz neinformovalo, odhaľujú skutočnosť, že na ministerstve zahraničných vecí a v Pentagóne sa už na začiatku objavili obavy, že rastúci počet obetí v pásme Gazy by mohol byť v rozpore s medzinárodným právom a tiež by mohol ohroziť väzby USA s arabským svetom.

Emaily takisto poukazujú na vnútorný tlak v Bidenovej administratíve, aby USA zmenili svoje stanovisko z neoblomnej spolupatričnosti s Izraelom na vyjadrenie súcitu s Arabmi v Palestíne, a tiež aby umožnili objemnejší prísun humanitárnej pomoci do pásma Gazy.

Vojnové zločiny

V súvislosti s konfliktom medzi Izraelom a Hamasom sú vedúci predstavitelia Izraela aj Hamasu vyšetrovaní za údajné vojnové zločiny.

V júni tohto roku komisia OSN dospela k záveru, že existujú dôveryhodné dôkazy o tom, že Hamas a ďalšie ozbrojené palestínske skupiny spáchali vojnové zločiny vrátane mučenia a brania rukojemníkov.

Komisia tiež našla dôkazy o vojnových zločinoch Izraela, ktorý v prvých mesiacoch vojny použil v pásme Gazy masívne výbušniny.

Bidenova administratíva aj viceprezidentka Kamala Harrisová sú stále rozpoltené medzi dvoma silnými voličskými skupinami - proizraelskými demokratmi a mladšími propalestínskymi progresívcami.

Harrisovej republikánsky súper, bývalý prezident Donald Trump, tvrdí, že ak vyhrá novembrové prezidentské voľby, vojnu „rýchlo“ vyrieši - nespresnil však ako.

Zahraničnopolitickí analytici však tvrdia, že voľby pravdepodobne výrazne nezmenia politiku USA voči Izraelu vzhľadom na dlhodobú podporu oboch strán tejto krajine.

E-maily, ktoré preskúmala agentúra Reuters, ukazujú, že Bidenova administratíva sa snažila upozorniť Biely dom na blížiacu sa krízu a že Biely dom sa v prvých chaotických dňoch vojny prímeriu bránil.

Tri zložky e-mailových správ začínajú emailmi z 11. októbra, teda piateho dňa izraelských leteckých útokov.

(red)

Minúta  |  

Rakúsky prezident prijal v Hofburgu lídra slobodných Herberta Kickla

Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen prijal v piatok popoludní vo svojom sídle v Hofburgu predsedu Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Herberta Kickla.

Ani jeden z politikov sa k schôdzke bezprostredne nevyjadril. Kickl avizoval, že tak urobí v sobotu.

S napätím sa očakáva, či Van der Bellen poverí Kickla ako lídra víťaznej strany vo voľbách z 29. septembra zostavením vlády. Ich doterajšie vzťahy boli napäté a Van der Bellen už skôr povedal, že Kicklovi poverenie automaticky nedá.

Rakúsky prezident bude na budúci týždeň pokračovať v stretnutiach s predsedami parlamentných strán, a to v poradí podľa získaných hlasov. V pondelok prijme spolkového kancelára a lídra Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) Karla Nehammera a predsedu sociálnych demokratov (SPÖ) Andreasa Bablera. V utorok budú nasledovať šéfka strany NEOS Beate Meinlová-Reisingerová a líder Zelených Werner Kogler.

Proti vstupu FPÖ do vlády sa v Rakúsku po voľbách konali viaceré demonštrácie. Podoba budúcej vlády zostáva otvorená, keďže so slobodnými do koalície žiadna so zvyšných parlamentných strán ísť nechce.

FPÖ vyhrala voľby v Rakúsku prvýkrát od svojho vzniku v roku 1956. Vo vláde bola naposledy s ÖVP od decembra 2017 do mája 2019. K jej pádu prispela tzv. Aféra Ibiza, ktorej hlavným aktérom bol vtedajší šéf FPÖ a vicekancelár Heinz-Christian Strache.

(tasr, apa)

Minúta  |  

Rumunsko musí ženu zapísať ako muža, rozhodol Súdny dvor EÚ. Pohlavie menila v Británii

Odmietnutie členského štátu uznať zmenu krstného mena a pohlavia, ku ktorej legálne došlo v inom členskom štáte Únie, je v rozpore s právami občanov EÚ. Aj vtedy, ak žiadosť o uznanie zmeny bola podaná už po vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie.

Rumunka sa v roku 2008 presťahovala do Spojeného kráľovstva, vtedy členského štátu EÚ, kde nadobudla britské štátne občianstvo, pričom si ponechala aj to rumunské. V Spojenom kráľovstve, kde má bydlisko, si v roku 2017 zmenila krstné meno a "znenie svojho občianskeho oslovenia" zo ženského na mužské a v roku 2020 jej legálne uznali zmenu pohlavia na mužské.

V máji 2021 na základe dokladov zo Spojeného kráľovstva, ktoré tieto zmeny potvrdili, požiadala rumunské správne orgány, aby jej do rodného listu zapísali údaje týkajúce sa zmeny jej krstného mena, pohlavia a osobného identifikačného čísla tak, aby zodpovedali mužskému pohlaviu. Zároveň požiadala, aby jej bol vydaný nový rodný list s novými údajmi.

Rumunské orgány jej žiadosti zamietli. Vyzvali ju na nové konanie o zmene rodovej identity na rumunských súdoch. Argumentujúc právom na slobodný pohyb a pobyt v rámci EÚ dotknutá žena požiadala súd v Bukurešti, aby nariadil zosúladenie jej rodného listu s jej novým krstným menom a úradným pohlavím uznaným v Spojenom kráľovstve.

Rumunský súd sa obrátil na Súdny dvor EÚ s otázkou, či je vnútroštátna právna úprava, na ktorej sa zakladá rozhodnutie rumunských orgánov o zamietnutí, v súlade s právom Únie a či má na tento spor nejaký vplyv brexit.

Súdny dvor skonštatoval, že právna úprava členského štátu, ktorá neumožňuje uznať a zapísať do rodného listu jej štátneho príslušníka zmenu krstného mena a rodovej identity, ku ktorým legálne došlo v inom členskom štáte, v tomto prípade v Spojenom kráľovstve, je v rozpore s právom Únie. To platí aj vtedy, ak žiadosť o uznanie zmeny bola podaná už po vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie.

V rozsudku sa spresňuje, že zmena krstného mena a úradného pohlavia, ktoré sú základom sporu, prebehli ešte pred brexitom a počas prechodného obdobia, ktoré nasledovalo po ňom. Tieto zmeny sa preto musia považovať za zmeny, ku ktorým došlo v členskom štáte Únie.

"Skutočnosť, že Spojené kráľovstvo už nie je členským štátom EÚ, nemá vplyv na uplatňovanie práva Únie v tejto veci," určil súd.

Súdny dvor EÚ zároveň vysvetlil, že odmietnutie členského štátu uznať žiadateľke zmenu rodovej identity, ktorá bola legálne nadobudnutá v inom členskom štáte, bráni jej výkonu práva na voľný pohyb a pobyt.

(tasr, dv)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.