Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dvanástich aktivistov odsúdili v Bielorusku za vlaňajší útok dronom na letisku

Dovedna 12 osôb odsúdili v piatok v Minsku za pomoc pri spáchaní vlaňajšieho „teroristického činu", a síce útoku dronu na leteckú základňu Mačuliščy neďaleko Minsku, pri ktorom bolo poškodené ruské vojenské lietadlo A-50.

Odsúdeným uložili dvoj až 25-ročné tresty odňatia slobody. Oznámila to v bieloruská generálna prokuratúra.

Mestský súd v Minsku uznal obžalovaných za vinných z terorizmu, extrémizmu a ďalších závažných trestných činov. Bezprostredne nebolo známe koľkých z nich súdili v neprítomnosti.

Hlavný obžalovaný, Ukrajinec Nikolaj Švec, bol v neprítomnosti odsúdený na 25 rokov väzenia. Tento muž poskytol vlani v apríli bieloruskej štátnej televízii rozhovor, v ktorom podrobne opísal, ako zmienený útok plánoval. Podľa bieloruskej ľudskoprávnej organizácie Viasna bol však z väzby prepustený v júni v rámci väzenskej výmeny s Ukrajinou.

Bieloruskí protivládni aktivisti vo februári 2023 oznámili, že pri zmienenom útoku zničili pozorovacie lietadlo A-50.

Rusko aj Bielorusko najskôr ich tvrdenie označili za klamstvo a bieloruská štátna televízia dokonca zverejnila zábery údajne nepoškodeného stroja A-50. Približne o týždeň neskôr však Minsk informoval o tom, že v súvislosti s pokusom o sabotáž na zmienenom letisku Mačuliščy zadržal "teroristu" a jeho viac ako 20 komplicov.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, blízky spojenec šéfa Kremľa Vladimira Putina, vtedy z tejto akcie obviňoval ukrajinské bezpečnostné služby a americkú Ústrednú spravodajskú službu (CIA). Zároveň tvrdil, že zmienené lietadlo pri útoku "malým dronom" utrpelo len povrchové škody.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Izrael bol aj v piatok terčom intenzívneho ostreľovania z Libanonu

Sever Izraela bol v piatok opäť vystavený intenzívnemu ostreľovaniu z Libanonu, pričom vypálených približne 180 delostreleckých granátov a rakiet. Útoky boli obzvlášť intenzívne podvečer.

Nateraz nie sú žiadne správy o obetiach alebo materiálnych škodách. K viacerým z útokov na Izrael sa medzičasom prihlásila proiránska militantná formácia Hizballáh.

Podľa spravodajského webu The Times of Israel (TOI) na najmenej troch miestach na severe Izraela vypukli po dopade rakiet požiare, ktoré hasiči zlikvidovali.

Podľa izraelskej armády bolo mnoho rakiet zostrelených protivzdušnou obranou, zvyšok dopadol na otvorené priestranstvá.

Izraelská armáda v piatok podvečer hlásila aj prienik dvoch podozrivých dronov, ktoré zneškodnilo izraelské letectvo.

Izraelská armáda medzičasom pokračovala v útokoch na ciele v Libanone s cieľom oslabiť Iránom podporované milície a vyhnať ich z oblasti pri hranici s Izraelom.

Izraelskí vojaci, ktorí sa pokúšali preniknúť k pohraničnej libanonskej dedine Jarún, boli aj v piatok terčom útokov delostrelectva Hizballáhu. Delostreleckej paľbe boli vystavení aj izraelskí vojaci nachádzajúci sa v zóne Marún ar-Rás na libanonskej strane hranice.

Okrem toho izraelská armáda pokračovala v náletoch na juh Libanonu a južné predmestia Bejrútu, ktoré sú považované za baštu Hizballáhu.

Medzi ciele zasiahnuté v Bejrúte patrili sklady zbraní, veliteľské miestnosti, základne tajných služieb Hizballáhu, sledovacie zariadenia a ďalšia infraštruktúra.

V južnom Libanone boli zasa zasiahnuté desiatky skladov zbraní Hizballáhu, buniek agentov, raketometov a budov využívaných touto skupinou.

Izrael začal 23. septembra vojenskú operáciu s kódovým názvom Šípy severu, v ktorej rámci v Libanone útočí na vojenskú infraštruktúru Hizballáhu. Stanoveným cieľom je vytvoriť podmienky pre bezpečný návrat desaťtisícov ľudí do svojich domovov na severe Izraela. Pri útoku, ktorý Izrael podnikol 27. septembra, bol v Bejrúte zabitý i generálny tajomník Hizballáhu Hasan Nasralláh.

V noci na 1. októbra Izrael oznámil začiatok pozemnej operácie v pohraničných oblastiach južného Libanonu.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Pri Kanárskych ostrovoch zaistili loď so štyrmi tonami kokaínu

Španielske úrady v piatok oznámili, že pri zásahu na nákladnej lodi pri Kanárskych ostrovoch zaistili štyri tony kokaínu a zadržali desať členov jej posádky.

Zhruba 70-metrov dlhú loď plaviacu sa pod vlajkou Tanzánie zaistili približne 130 námorných míľ od Lanzarote, najvýchodnejšieho z Kanárskych ostrovov ležiacich pri severozápadne Afriky. Zadržali všetkých členov jej posádky, vrátane piatich Turkov, medzi ktorými bol aj kapitán, dvoch Azerbajdžancov a Holanďana.

Nákladná loď vzbudila pozornosť úradov, pretože podnikla „jedinečnú plavbu" z Turecka do západnej Afriky bez toho, že by niekde naložila alebo vyložila tovar. Po vykonaní "nevyspytateľných manévrov" zároveň nabrala kurz na Pyrenejský polostrov, informovali španielska polícia a daňový úrad v spoločnom vyhlásení.

Loď bola monitorovaná Námorným analytickým a operačným centrom pre narkotiká so sídlom v Lisabone, ktoré je iniciatívou šiestich krajín Európskej únie a Británie, pričom operáciu na jej dolapenie koordinovala španielska polícia. Zadržali ju plavidlá španielskych a francúzskych colných úradov, ktoré v oblasti hliadkovali.

Španielsko je jednou z hlavných brán, cez ktoré sa drogy dostávajú do Európy. Môžu za to jeho blízke vzťahy so svojimi bývalými kolóniami v Latinskej Amerike, ako aj jeho geografická blízkosť k Maroku, ktoré patrí k najväčším producentov marihuany.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Johnson označil svoje ospravedlnenie za večierky počas pandémie za servilné a patetické

Bývalý britský premiér Boris Johnson v nadchádzajúcej memoárovej knihe Odhalené uviedol, že jeho ospravedlnenie za škandál s porušovaním pandemických pravidiel počas takzvaného „Partygate“ bolo chybou.

Johnson vo svojej knihe označil svoje predchádzajúce ospravedlnenie za „patetické“ a „servilné“. Jeho dôsledkom podľa neho on a jeho vláda pôsobili previnilejšie, než v skutočnosti boli. Referuje o tom Politico.

„Partygate“ je kauza, ktorá sa týkala viacerých večierkov v sídle premiéra na Downing Street. Tie Johnson organizoval napriek vtedy plantým prísnym pandemickým opatreniam. Škandál mal výrazný dopad na Johnsonovu vládu a prispel k jeho rezignácii v roku 2022. po

V rozhovore pre ITV News Johnson povedal, že jeho „všeobecné ospravedlnenie“ na začiatku škandálu otvorilo dvere obvineniam voči úradníkom na Downing Street, ktorí podľa neho tvrdo pracovali. Dodal, že tým, že sa ospravedlnil, „neúmyselne potvrdil celú kritiku“, čo nebolo voči týmto ľuďom spravodlivé.

(mm)

Minúta  |  

USA: Helene sa stala najničivejším hurikánom od čias Katriny

Hurikán Helene, ktorý koncom septembra zasiahol juhovýchod Spojených štátov, spôsobil na pevnine najviac škôd od hurikánu Katrina z roku 2005. Podľa najnovších údajov si vyžiadal najmenej 213 obetí,

Najvyšší počet úmrtí, najmenej 106, zaznamenali v najviac postihnutom štáte Severná Karolína. V Južnej Karolíne ich bolo 41, v Georgii 33, na Floride 20, v Tennessee 11 a vo Virgínii dvaja. Presný počet osôb považovaných za nezvestných nie je známy. Agentúra Reuters píše, že úrady predtým nahlásili stovky nezvestných, no ich počet sa postupne znižuje s tým, ako sa odstraňujú následky katastrofy a obnovuje sa mobilná komunikácia.

V postihnutých oblastiach prebiehajú rozsiahle práce na obnove zničenej a poškodenej infraštruktúry. Podľa najnovších údajov zostáva bez elektriny viac ako 740-tisíc obyvateľov v Severnej a Južnej Karolíne, Georgii, Virgínii a na Floride.

Mnohé cesty sú stále neprejazdné, čo komplikuje prácu záchranárom a dodávky pomoci. Do odstraňovania následkov je zapojená aj armáda.

V niektorých postihnutých regiónoch zostali obyvatelia prakticky bez pitnej vody. V okrese Buncombe County v Severnej Karolíne ju dostávajú v cisternách alebo vo fľašiach. V častiach Tennessee, kde boli poškodené čistiarne odpadových vôd a kanalizácia, úrady vyzvali občanov, aby šetrili vodou a pred použitím na pitie a varenie ju prevarili.

Minister pre vnútornú bezpečnosť Alejandro Mayorkas povedal, že proces obnovy po hurikáne Helene bude trvať roky a bude mimoriadne nákladný. Navyše sa očakáva, že v roku 2024 by USA mohol zasiahnuť ďalší hurikán. V tejto súvislosti Mayorkas uviedol, že federálna agentúra FEMA nemá zdroje na zvládnutie celej hurikánovej sezóny.

Americký prezident Joe Biden avizoval, že sa chystá požiadať Kongres o pridelenie dodatočných financií na odstránenie následkov hurikánu a pomoc postihnutým. Bude si to však vyžadovať zvolanie mimoriadneho rokovania, keďže Kongres do 12. novembra nezasadá.

Problémom bude aj uhradenie škôd poisťovňami. Agentúra Reuters odhadla, že len jeden z 200 súkromných domov v postihnutých oblastiach mal poistenie proti povodniam. Dôvodom je najmä skutočnosť, že federálny poistný program nezohľadňuje riziká záplav v dôsledku silných zrážok, ktoré sa čoraz častejšie vyskytujú v súvislosti so zmenou klímy. Ľudia, ktorých domy neboli poistené, budú nútení spoliehať sa na sieť federálnych programov alebo pomoc neziskových organizácií, napísal denník Washington Post.

(tasr, reuters, cnn, washington post)

Minúta  |  

Forbes: Zelenskyj chce odvolať ministra obrany či vrchného veliteľa ozbrojených síl

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj údajne plánuje odvolanie troch kľúčových vojenských a politických predstaviteľov.

Odvolaní majú byť šéf Hlavného spravodajského riaditeľstva Kyrylo Budanov, minister obrany Rustem Umerov a vrchný veliteľ ozbrojených síl Oleksander Syrskyj. Tvrdí to ukrajinská verzia magazínu Forbes.

Zdroje magazínu tvrdia, že nespokojnosť s Umerovom je spôsobená „chaosom“ na ministerstve obrany, ktorý zavládol od jeho menovania. Najmä zjednotenie odboru pre nákup zbraní a vybavenia podľa nich spomaľuje procesy.

Medzi možnými nástupcami sa spomínajú vicepremiér pre digitálnu transformáciu Mychajlo Fedorov alebo prvý námestník ministra obrany generál Ivan Havryľuk.

Šéfa Hlavného spravodajského riaditeľstva Budanova by mohli odvolať pre nespokojnosť s niektorými operáciami vojenskej rozviedky, a to aj napriek doterajším úspechom pod jeho vedením. Napäté vzťahy má údajne s vedúcim prezidentskej kancelárie Andrijom Jermakom a s veliteľom ozbrojených síl Oleksandrom Syrským, s ktorým došlo k personálnym konfliktom.

Zároveň panuje napätie medzi Syrským a Zelenským ohľadom vytvorenia veliteľstva bezpilotných síl. Syrskyj tiež čelí kritike za neochotu zdieľať informácie.

Tieto zmeny majú prísť v čase, keď ukrajinská armáda zažíva veľké straty území v bojoch s Moskvou.

(mm)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.