Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moldavská polícia sa domnieva, že skupiny podporované Ruskom budú narúšať voľby

V predvolebných prieskumoch vedie s 27-percentnou podporou súčasná prezidentka Sanduová, ktorá v minulosti viackrát obvinila Rusko zo snáh o jej zvrhnutie.

Zločinecké skupiny podporované Ruskom chcú narušiť októbrové prezidentské voľby v Moldavsku, dokonca aj pokusmi o obsadenie vládnych budov. Vyhlásil to v piatok šéf moldavskej polície Viorel Cernauteanu.

Cernauteanu sa domnieva, že septembrové incidenty, pri ktorých vandali obliali farbou budovy verejných inštitúcií, boli len predzvesťou vážnejších trestných činov.

„Sledujeme zámery takýchto ľudí, a to nehovoríme len o destabilizácii situácie v krajine alebo masových nepokojoch. Majú ambicióznejšie ciele, ktoré siahajú až po obsadenie štátnych inštitúcií," povedal Cernauteanu pre moldavskú televíznu stanicu TV8.

Vandali podľa jeho slov dostávajú za jeden čin zhruba 5-tisíc eur. "Je jasné, že to financuje Rusko. Nedeje sa to len tak," dodal.
 
Cernauteanu vo štvrtok povedal, že už vyše 130-tisíc Moldavcov dostalo úplatky od siete riadenej Ruskom za to, aby v referende hlasovali proti členstvu krajiny v EÚ a vo voľbách zase za prorusky orientovaných kandidátov. Len v septembri bolo podľa neho na tento účel zmienenou sieťou prevedených vyše 13,5 milióna eur.

(tasr)

Minúta  |  

Trump si myslí, že Izrael by mal zasiahnuť iránske jadrové zariadenia

Trump, ktorý zvádza predvolebný súboj s demokratickou kandidátkou, viceprezidentkou USA Kamalou Harrisovou, sa k nedávnej eskalácii napätia na Blízkom východe vyjadril zatiaľ len okrajovo.

Republikánsky kandidát na post šéfa Bieleho domu Donald Trump v piatok vyhlásil, že Izrael by mal v reakcii na nedávny raketový útok islamskej republiky zaútočiť na iránske jadrové zariadenia.

Bývalý prezident v prejave na predvolebnom podujatí v Severnej Karolíne poukázal na otázku, ktorú tento týždeň položili demokratickému prezidentovi USA Joeovi Bidenovi - o možnosti, že by sa židovský štát pri svojich útokoch zameral na iránsky jadrový program.

„Pýtali sa ho, čo si myslí o Iráne, či by udrel na Irán, a on na to: 'Pokiaľ nebudú zasiahnuté jadrové zariadenia.' Ale to je presne to, čo chcete zasiahnuť, nie?" povedal Trump na podujatí vo Fayetteville, neďaleko veľkej americkej vojenskej základne.

Biden dostal v stredu otázku, či by podporil údery na iránske jadrové zariadenia, a americký prezident novinárom odvetil: "Odpoveď je nie."

„Myslím si, že to pochopil zle," reagoval Trump na otázku jedného z účastníkov mítingu. „Nie je to to, čo by ste mali zasiahnuť? Domnievam sa totiž, že (iránske) jadrové zbrane predstavujú najväčšie riziko," dodal.

„Keď mu položili túto otázku, odpoveď mala znieť, že najprv treba zasiahnuť jadrové zariadenia a o zvyšok sa postaráme neskôr. Ak to chcú urobiť, tak to urobia, ale my zistíme, aké sú ich plány," vyhlásil Trump.

(tasr)

Minúta  |  

Sudca povolil, aby záznamy zo znásilňovania v kauze Pelicotová premietli verejne

Dominique Pelicot je obžalovaný, že takmer desať rokov opakovane podával svojej manželke sedatíva a omámenú ju potom on a desiatky ďalších mužov znásilňovali.

Sudca rozhodujúci v prípade Gisele Pelicotovej v piatok rozhodol, že verejnosti a novinárom v súdnej sieni umožní vidieť niektoré z videozáznamov znásilnení, ktoré si Pelicotovej manžel roky zhotovoval a archivoval.

Rozhodnutie sudcu Rogera Aratu znamená ohromujúci zvrat v prípade, ktorý otriasol Francúzskom. Došlo k nemu po dvojtýždňovej polemike, v ktorej novinári i právnici Pelicotovej argumentovali, že tieto videozáznamy sú kľúčové pre úplné pochopenie prípadu.

Pelicotová sa medzičasom stala symbolom boja proti sexuálnemu násiliu vo Francúzsku - okrem iného aj pre to, že trvala na tom, aby bol súdny proces verejný a rovnako žiadala aj zverejnenie videozáznamov. Jej právnik Stéphane Babonneau na margo toho uviedol, že podľa jeho mandantky je takýto "šok potrebný", aby potom „nikto nemohol tvrdiť, že si neuvedomil, že sa dopustil znásilnenia".

Podľa Pelicotovej advokáta Antoina Camusa súdom zverejnené videá úplne rozvracajú tézu o náhodnom znásilnení a ukazujú, že „v skutočnosti išlo o nenávisť k ženám".

Polícii sa nateraz v súvislosti s týmto prípadom podarilo zistiť 92 prípadov znásilnenia spáchaných 72 mužmi. Päťdesiat z nich bolo identifikovaných, obvinených a postavených pred súd spolu s Pelicotom, ktorý si zneužívanie svojej manželky nakrúcal.

(tasr)

Minúta  |  

Biden si nie je istý, či budú prezidentské voľby v USA pokojné

Americký prezident pripomenul Trumpove výroky o výsledkoch posledných prezidentských volieb

"Som si istý, že to bude slobodné a spravodlivé. Neviem, či to bude pokojné," povedal Joe Biden o nadchádzajúcich amerických prezidentských voľbách novinárom, keď sa vôbec prvýkrát počas svojho mandátu v piatok objavil v zasadacej miestnosti Bieleho domu vyhradenej na brífingy s novinármi.

Biden pripomenul Trumpove výroky o výsledkoch posledných prezidentských volieb. Podľa Bidena boli Trumpove slová "veľmi nebezpečné."

V súvislosti s prezidentskými voľbami Biden označil za pozoruhodné, že Trumpov kandidát na post videprezidenta J. D. Vance počas tohtotýždňovej debaty so svojím protikandidátom za demokratov Timom Walzom nepotvrdil, že akceptuje výsledok hlasovania a rozhodnutie voličov.

Biden sa vyjadril aj k aktuálnej situácii na Blízkom východe, pričom uviedol, že Spojené štáty sa snažia zmobilizovať medzinárodné spoločenstvo, aby sa spoločnými silami zabránilo "vypuknutiu vojny naplno".

"Neverím, že dôjde k vojne. Myslím si, že sa jej môžeme vyhnúť," odpovedal novinárom v Bielom dome na otázku, do akej miery je presvedčený o tom, že vojnu v regióne možno odvrátiť. Biden súčasne priznal, že pokiaľ ide o odvrátenie rizika vojny, "je toho ešte veľa, čo musíme urobiť". "Ešte veľa," zdôraznil.

Podľa Bidena sa Izrael ešte nerozhodol, ako bude reagovať na iránsky útok s použitím balistických rakiet.
Dodal však, že na mieste Izraela by "zvážil iné možnosti" ako útoky na ropné náleziská v Iráne.

Agentúra AFP v tejto súvislosti podotkla, že Biden vo štvrtok priznal, že o tejto možnosti sa s Izraelom "diskutuje". Biden súčasne vylúčil, že by ovplyvňoval rozhodovanie Izraela. Uviedol, že jeho tím je v neustálom kontakte so svojimi izraelskými kolegami.

Pripomenul, že momentálne sú v Izraeli tzv. veľké sviatky, preto sa o reakcii na útoku Iránu "nerozhodnú okamžite….počkáme, kedy sa budú chcieť porozprávať".

Na otázku, či si myslí, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu odmieta diplomatické dohody v Pásme Gazy a Libanone s cieľom ovplyvniť nadchádzajúce prezidentské voľby, Biden reagoval tvrdením, že žiadna administratíva nepomohla Izraelu viac ako tá súčasná.

"Myslím, že by si to Bibi mal zapamätať," zdôraznil Biden použijúc známu Netanjahuovu prezývku. Či sa Netanjahu snaží ovplyvniť voľby v USA, Biden podľa vlastných slov nevie odhadnúť, dodala agentúra AP.

(tasr)

Minúta  |  

Spojenci zaútočili v Jemene na ciele spájané s húsíjskými povstalcami

Americká armáda v piatok podnikla viacero útokov na ciele v Jemene, ktoré súvisia s aktivitami protivládnych povstalcov - húsíov napojených na Irán.

Agentúru Reuters o tom pod podmienkou zachovania anonymity informoval nemenovaný americký zdroj. Ďalšie podrobnosti tento predstaviteľ odmietol uviesť a Ústredné velenie americkej armády sa k tejto záležitosti nateraz nevyjadril.

Podľa spravodajského webu The Times of Israel (TOI) sa terčom náletov amerických a britských síl stalo niekoľko oblastí Jemenu ovládanými húsíami vrátane hlavného mesta Saná a letiska Hudajdá. Terčom útoov bolo aj mesto Damár na juhu jemenu, spresnila húsíami riadená televízia al-Masíra.

Húsíovia vykonali od novembra minulého roku takmer 100 útokov na lode plaviace sa cez Červené more. Tvrdia, že ich podnikajú na znak solidarity s Palestínčanmi v takmer rok trvajúcej vojne proti Izraelu, ktorá sa odohráva v Pásme Gazy. Za toto obdobie húsíovia potopili dve lode a zmocnili sa ďalšej a zabili najmenej štyroch námorníkov, uviedol Reuters.

Tieto útoky vyvolali odvetu USA a Británie a narušili globálny obchod, pretože majitelia lodí presmerovali svoje plavidlá z Červeného mora a Suezského prieplavu na dlhšie trasy - okolo južného cípu Afriky.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Izrael bol aj v piatok terčom intenzívneho ostreľovania z Libanonu

Vypálených bolo približne 180 delostreleckých granátov a rakiet

Útoky boli obzvlášť intenzívne podvečer. Nateraz nie sú žiadne správy o obetiach alebo materiálnych škodách. K viacerým z útokov na Izrael sa medzičasom prihlásila proiránska militantná formácia Hizballáh.

Podľa spravodajského webu The Times of Israel (TOI) na najmenej troch miestach na severe Izraela vypukli po dopade rakiet požiare, ktoré hasiči zlikvidovali. Podľa izraelskej armády mnoho rakiet zostrelila protivzdušná obrana, zvyšok dopadol na otvorené priestranstvá.

Izraelská armáda v piatok podvečer hlásila aj prienik dvoch podozrivých dronov, ktoré zneškodnilo izraelské letectvo. Izrael medzičasom pokračoval v útokoch na ciele v Libanone s cieľom oslabiť Iránom podporované milície a vyhnať ich z oblasti pri hranici s Izraelom.

Izraelskí vojaci, ktorí sa pokúšali preniknúť k pohraničnej libanonskej dedine Jarún, boli aj v piatok terčom útokov delostrelectva Hizballáhu. Delostreleckej paľbe boli vystavení aj izraelskí vojaci nachádzajúci sa v zóne Marún ar-Rás na libanonskej strane hranice.

Okrem toho izraelská armáda pokračovala v náletoch na juh Libanonu a južné predmestia Bejrútu, ktoré sú považované za baštu Hizballáhu. Medzi ciele zasiahnuté v Bejrúte patrili sklady zbraní, veliteľské miestnosti, základne tajných služieb Hizballáhu, sledovacie zariadenia a ďalšia infraštruktúra.

V južnom Libanone boli zasa zasiahnuté desiatky skladov zbraní Hizballáhu, buniek agentov, raketometov a budov využívaných touto skupinou.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.