Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nový generálny tajomník NATO označil podporu Ukrajiny ako jednu z jeho priorít

Bývalý holandský premiér Mark Rutte sa 1. októbra oficiálne ujal funkcie generálneho tajomníka NATO. Od svojho predchodcu Jensa Stoltenberga prevzal „symbol autority“ - slávnostné kladivo, ktoré Aliancii daroval Island v roku 1963.

Počas svojej prvej tlačovej konferencie Rutte oznámil, že podpora Ukrajiny bude jednou z jeho troch priorít vo funkcii, a prisľúbil, že priblíži Ukrajinu k vstupu do Aliancie. Krátko po nástupe do funkcie sa začal pripravovať na návštevu Ukrajiny a 3. októbra pricestoval do Kyjeva na krátku návštevu.

Rutte v Kyjeve povedal, že „vám, obyvateľom Ukrajiny a všetkým, ktorí sa pozerajú, chcem dať jasne najavo, že NATO stojí na strane Ukrajiny. Ako nový generálny tajomník NATO je mojou prioritou a privilégiom pokračovať v tejto podpore a spolupracovať s vami na tom, aby Ukrajina zvíťazila.“

Rutte, vo svojich komentároch týkajúcich sa cesty Ukrajiny k členstvu v NATO zostal iba pri všeobecných vyhláseniach.

Z viacerých amerických a ukrajinských zdrojov sa však objavuje informácia, že americký prezident Joe Biden a jeho poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan teraz túto myšlienku vážne zvažujú. Aj napriek Bidenovej podpore, prijatiu Ukrajiny do NATO stojí v ceste niekoľko prekážok.

(mja)

Minúta  |  

Americké vojnové lode a lietadlá zaútočili na objekty v Jemene patriace húsíom

Od novembra podnikli húsíovia útoky na približne 100 lodí v Červenom mori, pričom potopili dve plavidlá. Povstalecká skupina tvrdí, že útoky sú odvetou za izraelskú vojenskú kampaň v Gaze.

Americká armáda tvrdí, že podnikla útoky na Iránom podporovanú skupinu húsíov v Jemene a zasiahla 15 cieľov. Pentagón informoval, že na útoky použil lietadlá a vojnové lode s cieľom „chrániť slobodu plavby“.

V niektorých hlavných jemenských mestách vrátane hlavného mesta Saná bolo hlásených niekoľko výbuchov.

Centrálne velenie, ktoré dohliada na vojenské operácie USA na Blízkom východe, vyhlásilo, že útoky boli zamerané na zbraňové systémy, základne a iné vybavenie patriace húsíom.

Minulý týždeň Pentagón skonštatoval, že húsíovia podnikli „komplexný útok“ na lode amerického námorníctva v regióne, hoci všetky vypustené zbrane boli zostrelené.

Okrem útokov na lode v Červenom mori Húsíovia vystrelili niekoľko rakiet a bezpilotných lietadiel priamo na Izrael.

(mja)

Minúta  |  

Každý päťdesiaty Albánec v Spojenom kráľovstve je vo väzení

Albánci sú na čele tabuľky viac ako 130 národností zoradených podľa počtu väzňov v prepočte na 10-tisíc obyvateľov Spojeného kráľovstva.

Podľa analýzy, ktorá zverejnila prvý rebríček kriminality podľa národnosti, je každý 50. Albánec v Spojenom kráľovstve vo väzení.

Podľa analýzy oficiálnych údajov denníka Telegraph sa do väzenia dostalo viac ako 1,2-tisíc Albáncov z celkového počtu takmer 53-tisíc Albáncov žijúcich v Spojenom kráľovstve, ktorí nemajú britské občianstvo. Za Albáncami z Albánska nasledujú Albánci z Kosova (Kosovčania), Vietnamci, Alžírčania, Jamajčania, Eritrejčania, Iračania a Somálčania.

Z analýzy vyplýva, že celková miera uväznenia cudzincov je o 27 percent vyššia ako u britských občanov. Na 10-tisíc migrantov pripadá 18,2 väzňov v porovnaní so 14 väzňami na 10-tisíc občanov v Spojenom kráľovstve. Najmenšiu pravdepodobnosť uväznenia majú štátni príslušníci Nemecka, Talianska, Indie, Grécka, USA, Srí Lanky, Francúzska a Číny.

Zatiaľ čo údaje o národnostiach vo väzenskej populácii odhaľujú rozsah závažných trestných činov spáchaných osobami, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva, informácie o trestných činoch spáchaných migrantmi, za ktoré neboli uväznení, sa nezverejňujú.

(mja)

Minúta  |  

USA neobnovia právny štatút pre státisíce migrantov

 Imigrácia je i hlavnou témou prezidentských volieb, ktoré sa budú konať 5. novembra a v ktorých sa proti sebe postavia demokratická viceprezidentka Kamala Harrisová a republikánsky exprezident Donald Trump.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena neobnoví program dočasného humanitárneho vstupu pre státisíce migrantov s americkými sponzormi, ktorí prišli do krajiny v uplynulých rokoch, oznámilo v piatok ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť.

Od októbra 2022 letecky vstúpilo do USA približne 530-tisíc migrantov z Kuby, Haiti, Nikaraguy a Venezuely. Dostali dvojročné granty v rámci programu "podmienky", ktorého platnosť sa začne končiť v najbližších týždňoch. Mnohí z týchto migrantov však môžu zostať v krajine v rámci iných programov.

Bidenova administratíva odštartovala túto iniciatívu ako spôsob, ktorým sa poskytne migrantom možnosť legálneho vstupu do Spojených štátov, čím sa zníži počet nelegálnych prekročení americko-mexických hraníc.

Počas Bidenovho mandátu v Bielom dome bol prichytený rekordný počet migrantov, ktorí nezákonne prekročili hranice, ale v uplynulých mesiacoch ich počet prudko klesol, keďže Biden zaviedol nové hraničné obmedzenia.
  
Migranti bez povolenia zostať v USA „budú musieť opustiť Spojené štáty pred uplynutím povoleného obdobia podmienky alebo môžu byť zaradení do konania o vyhostení," povedala Ketudatová. Ďalšie podmienečné programy pre Ukrajincov a Afgancov boli predĺžené.

(tasr)

Minúta  |  

Moldavská polícia sa domnieva, že skupiny podporované Ruskom budú narúšať voľby

V predvolebných prieskumoch vedie s 27-percentnou podporou súčasná prezidentka Sanduová, ktorá v minulosti viackrát obvinila Rusko zo snáh o jej zvrhnutie.

Zločinecké skupiny podporované Ruskom chcú narušiť októbrové prezidentské voľby v Moldavsku, dokonca aj pokusmi o obsadenie vládnych budov. Vyhlásil to v piatok šéf moldavskej polície Viorel Cernauteanu.

Cernauteanu sa domnieva, že septembrové incidenty, pri ktorých vandali obliali farbou budovy verejných inštitúcií, boli len predzvesťou vážnejších trestných činov.

„Sledujeme zámery takýchto ľudí, a to nehovoríme len o destabilizácii situácie v krajine alebo masových nepokojoch. Majú ambicióznejšie ciele, ktoré siahajú až po obsadenie štátnych inštitúcií," povedal Cernauteanu pre moldavskú televíznu stanicu TV8.

Vandali podľa jeho slov dostávajú za jeden čin zhruba 5-tisíc eur. "Je jasné, že to financuje Rusko. Nedeje sa to len tak," dodal.
 
Cernauteanu vo štvrtok povedal, že už vyše 130-tisíc Moldavcov dostalo úplatky od siete riadenej Ruskom za to, aby v referende hlasovali proti členstvu krajiny v EÚ a vo voľbách zase za prorusky orientovaných kandidátov. Len v septembri bolo podľa neho na tento účel zmienenou sieťou prevedených vyše 13,5 milióna eur.

(tasr)

Minúta  |  

Trump si myslí, že Izrael by mal zasiahnuť iránske jadrové zariadenia

Trump, ktorý zvádza predvolebný súboj s demokratickou kandidátkou, viceprezidentkou USA Kamalou Harrisovou, sa k nedávnej eskalácii napätia na Blízkom východe vyjadril zatiaľ len okrajovo.

Republikánsky kandidát na post šéfa Bieleho domu Donald Trump v piatok vyhlásil, že Izrael by mal v reakcii na nedávny raketový útok islamskej republiky zaútočiť na iránske jadrové zariadenia.

Bývalý prezident v prejave na predvolebnom podujatí v Severnej Karolíne poukázal na otázku, ktorú tento týždeň položili demokratickému prezidentovi USA Joeovi Bidenovi - o možnosti, že by sa židovský štát pri svojich útokoch zameral na iránsky jadrový program.

„Pýtali sa ho, čo si myslí o Iráne, či by udrel na Irán, a on na to: 'Pokiaľ nebudú zasiahnuté jadrové zariadenia.' Ale to je presne to, čo chcete zasiahnuť, nie?" povedal Trump na podujatí vo Fayetteville, neďaleko veľkej americkej vojenskej základne.

Biden dostal v stredu otázku, či by podporil údery na iránske jadrové zariadenia, a americký prezident novinárom odvetil: "Odpoveď je nie."

„Myslím si, že to pochopil zle," reagoval Trump na otázku jedného z účastníkov mítingu. „Nie je to to, čo by ste mali zasiahnuť? Domnievam sa totiž, že (iránske) jadrové zbrane predstavujú najväčšie riziko," dodal.

„Keď mu položili túto otázku, odpoveď mala znieť, že najprv treba zasiahnuť jadrové zariadenia a o zvyšok sa postaráme neskôr. Ak to chcú urobiť, tak to urobia, ale my zistíme, aké sú ich plány," vyhlásil Trump.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.