Sexy starý špinavec. Gerhard Schröder to vie s Rusmi aj Američanmi

Najúspešnejší politik nemeckej ľavice svojej generácie tým uvrhol sociálnu demokraciu do krízy, jeho reputácia u Nemcov je odvtedy poškvrnená. Že sa práve tá rúra stala jediným dieťaťom bezdetného Schrödera, prezradilo veľa o jeho politickom (a životnom) štýle: Veľkohubí veľkí hráči sa medzi sebou dohodnú na veľkolepom projekte, na malých hráčov a malé krajiny zvysoka kašlú. Schröder tým odhalil aj mentálne črty svojej „ruskej“ povahy: Priateľstvo medzi chlapmi sa uňho cení viac ako svetonázorová konzistentnosť.

Je to vidieť na jeho 20-ročnom priateľstve s Putinom: Schröder bol pôvodne jedným zo západných politikov, ktorí hnali rozširovanie NATO na východ dopredu, podporoval to v rokoch 1999 a 2004 a ešte v roku 2008 kritizoval svoju nástupkyňu Angelu Merkelovú za nevzatie Gruzínska do NATO.

Pomaly, kľukato a paralelne s osobným priateľstvom sa postupne rozvíjalo jeho prevzatie ruských postojov v medzinárodnej politike: V roku 2001 založil s Putinom „Petrohradský dialóg“, z ktorého je dôležité trhovisko ekonomických elít Ruska a Nemecka. Práve jeho vláda odpustila Rusku starý dlh (takzvaný Transferrubel-Schulden) vo výške 6,4 miliárd eur, Rusko muselo zaplatiť len 500 miliónov eur. V roku 2014, počas horúcej fázy vojny na Ukrajine, Schröder síce nesúhlasil s anexiou Krymu, podpísal však výzvu na dialóg s Ruskom („Opäť vojna v Európe? Nie v našom mene!“)

Už oveľa skôr, ešte v roku 2004 v úrade kancelára, odpovedal kladne na otázku, či Putin je „bezchybný demokrat“ (lupenreiner Demokrat znie v nemeckom origináli ešte absolútnejšie, ide o tak čistého demokrata, že ani lupou by sa nedali nájsť škvrny). Putin sa nemeckému priateľovi štedro poďakoval: Keď zložil Putin v roku 2018 po voľbách ústavnú prísahu, Schröder bol v poradí druhý človek, ktorý mohol ruskému prezidentovi gratulovať – hneď po patriarchovi ruskej pravoslávnej cirkvi a ešte pred ruským premiérom. Týmto kamarátstvom zrejme už nič neotrasie.

Nuž a ako sa má 77-ročný Schröder dnes?

Vieme toľko, že na rožky má, jeho majetok sa odhaduje na 20 miliónov eur. Peniaze boli preňho odjakživa dôležité, zvlášť na začiatku kancelárstva sa predvádzal v drahých oblekoch Brioni a s cigarami Cohiba v prstoch. Tým, že sa šporovliví Nemci zo všetkých táborov pozerajú na zbohatlíkov cez prsty, museli ho straníci v tom predvádzaní brzdiť. Schröder však vždy pociťoval potrebu ukázať, že je self-made man, ktorý sa vypracoval z úplnej spodiny spoločnosti.

V roku 1944 narodený Gerhard je polosirota, jeho otec bol úplnou sirotou. Otec Fritz Schröder bol chudáčisko nejaký čas bezdomovcom, niekoľkokrát ho odsúdili za drobné krádeže. Gerhard svojho otca nikdy nevidel, padol v roku 1944 v Sedmohradsku, synček mal vtedy šesť mesiacov. Malý Gerhard vyrástol s matkou, ktorej hovoril „lev“, s rodičmi matky, s nevlastným otcom a tromi nevlastnými súrodencami v chudobe – osem ľudí v dvojizbáku. Vosselerovci boli odkázaní na sociálne dávky. V jeho poslednej volebnej kampani to kancelár Schröder zhrnul takto: „Boli sme asociáli.“

Tínedžer absolvoval vyučenie na maloobchodného predajcu v porcelánovom obchode, popri práci však chodil do večernej školy a cieľavedome si dorobil maturitu. Ako dvadsiatnik už študoval právo. Trvalo mu to, no od roku 1976 mohol pracovať už ako plnohodnotný advokát v Hannoveri. Okrem iných obhajoval pred súdom aj známeho teroristu a tiež advokáta Horsta Mahlera, vtedy ľavicového extrémistu z RAF (Frakcia červenej armády), z ktorého je už medzitým pravicový extrémista a popierač holokaustu.

V roku 1978 bol už spolkovým predsedom mládežníckeho zväzu Sociálnodemokratickej strany SPD. Bolo to obdobie pre nás dnes až sektársky pôsobiacich vnútrostraníckych bojov, tak radikálne ľavicové prúdy, aké vtedy dominovali v prostredí západonemeckých „Jusos“, v dnešnej Európe vôbec nejestvujú. Schröder sa označoval za „dôsledného marxistu“, mladí súdruhovia ho zaradili ku krídlu antirevizionistov, sám však zdôrazňoval, že sa jeho názory neveľmi odlišujú od vplyvného krídla Stamokap. Stamokap bola skrátka pre „štátnomonopolný kapitalizmus“, vyznával teóriu, že imperialistický štát sa spojil so slabo kamuflovanými monopolmi súkromníkov pod vedením finančnej oligarchie do jednej nadvlády a že je to náznak toho, že začala posledná fáza kapitalizmu. (Kto neskôr videl Schröderove kamarátstva s pochybnými finančníkmi ako Carsten Maschmeyer, sa môže len trpko zasmiať.)

Schröder je pokrstený evanjelik, náboženstvo pre chápanie jeho vzostupu však nehrá žiadnu úlohu. Hovorí, že sa mu na protestantizme páči „jasnosť, blízkosť k rozumu a absencia povyku“, no že mu nikdy nenapadlo odvodzovať politické rozhodnutia z dialógu s Bohom. Bol doteraz jediný nemecký kancelár, ktorý zložil prísahu bez náboženského potvrdenia „So wahr mir Gott helfe“.

Oveľa väčší vyznám pre jeho kariéru mala skutočnosť, že Gerhard Schröder bol sexy zvodný chlap s pevným pohľadom a zvučným hlasom, ktorý sa ženám odjakživa páčil. Imidž lámača ženských sŕdc si vždy pestoval, ešte ako „dôsledný marxista“ chodil v dokonalých oblekoch.

Nápadné je, že syn siroty, ktorý nepoznal vlastného otca, nikdy nemal vlastné deti. Pritom príležitostí bolo veľa, od ranej mladosti nežil bez družky, aktuálne je ženatý už s piatou ženou. Z nejakého dôvodu nikdy nechcel byť otcom.

Jedinú akože výnimku urobil pre dve ruské siroty, ktoré mu sprostredkoval jeho kamarát Vladimír Vladimírovič, adoptoval ich spolu so štvrtou manželkou. Tá neskôr o ňom povedala: „Najťažšie bolo dať mu jasne najavo, že sú chvíle, keď je zodpovedný za rodinu.“ Adoptovaný syn Gregor a adoptovaná dcéra Viktória sú medzitým na prahu dospelosti, podľa všetkého sa o nich starala manželka číslo 4. Ako veľmi si váži svoje ruské deti, dal celému svetu najavo, keď na narodeniny svojho syna Gregora prezentoval v Kórei 11 rokov starú autobiografiu – po boku jeho vtedajšej milenky Kim So-yeon, neskoršej manželky číslo 5. Pri tej príležitosti Kórejke hneď aj daroval autorské práva a vydedil deti. Asi mu neublížim, keď poviem, že nie je zrovna rodinný typ. Keď mu na začiatku „kancelárovania“ nenapadol celý názov istého ministerstva, skrátil to na „ministerstvo pre rodinu a všetky tie tliachaniny“.

Keď sa Schröder v roku 1998 chystal vyhrať voľby proti 16 rokov vládnucemu Helmutovi Kohlovi, stavila SPD na netypickú kampaň, ktorá hraničila s kultom osobnosti. Na plagáte bola len Schröderova tvár s vetou: „Som pripravený.“

Bolo to prvýkrát v histórii Spolkovej republiky, čo vznikla v Spolkovom sneme ľavicová väčšina. Samozrejme, myslí sa tým len čisto formálne, lebo Schröder vyznával líniu svojho britského vzoru Tonyho Blaira („nový stred“) a vôbec sa nesťažoval, keď ho médiá označili za súdruha veľkých bossov, čiže ich človeka (v nemčine sa to aj pekne rýmovalo: Genosse der Bosse). Hovorili mu aj Autokanzler. Tú nálepku mal ešte z obdobia, keď s absolútnou väčšinou s SPD vládol v Dolnom Sasku, krajine, ktorá vlastní významný podiel na automobilovom koncerne Volkswagen. Obyvateľov Bratislavy či Mladej Boleslavi možno zaujme, že dolnosaská vláda tak spoluformuje vývoj automobilového priemyslu na celom svete a práve krajinský premiér a spolkový kancelár Schröder to s chuťou aj robil. Hospodárska politika jeho vlády bola v podstate pravicovejšia a reformnejšia ako politika jeho predchodcu Kohla aj jeho nástupkyne Merkelovej, rozsiahla liberalizácia pracovného trhu s názvom Agenda 10 mu dokonca politicky zlomila krk. (Túto reformu autokancelárovi pripravil člen predstavenstva Volkswagenu Peter Hartz.)

Schröder ani v iných aspektoch neviedol dôsledne marxistickú politiku: Práve jeho koalícia so Zelenými porušila tabu Spolkovej republiky a podieľala sa na vojne (bombardovanie Juhoslávie v roku 1999), počas jeho vlády bola tiež privatizovaná časť ešte Bismarckom zavedeného dôchodkového systému (takzvaný Riester-Rente, v podstate druhý pilier).

Schröderov štýl vládnutia najlepšie vystihuje prezývka Bastakanzler. Basta je talianske slovíčko, znamená „dosť, stačí“. Šéf stredoľavej koalície bol paradoxne jedným z najväčších autoritárov západného Nemecka, kde inak funguje kultúra širokého konsenzu. Schröder sa správal často arogantne, povedal „basta“ a bolo po debate. Na druhej strane sa vedel inscenovať ako akčný, činorodý a odvážny chlap, napríklad počas povodňovej katastrofy v roku 2002 pôsobil tak presvedčivo, že v tomto roku vyhral vlastne už prehraté voľby. Rád o sebe hovoril, že vládne mit ruhiger Hand. Doslovný preklad znie „s kľudnou rukou“, Google Translate však navrhuje „s pevnou rukou“ a nie je to ďaleko od pravdy.

Dokázal to, lebo tým jednoduchým prostorekým tradičným chlapom, na ktorého sa hral, do značnej miery aj bol. Jeho SPD, ktorá je dnes scvrknutá na 15 percent, získavala v deväťdesiatych rokoch ab­so­lútnu väčšinu alebo 40-percentné výsledky. SPD volila nielen stredná vrstva, ale aj robotníci, nevzdelaní a chudobní Nemci – takže tí, ktorými údajne „ľavicovo“-liberálna elita dnes tak otvorene po­hŕda. Dnešná nemecká ľavica stojí o potlesk v ústredných orgánoch ze­leno-liberálnej elity, akými sú Spiegel a Süddeutsche, svo­jim voličom sa tam však neprihovorí. Veľkohubý Schröder naproti to­mu vytrúbil, že mudrosráči sú mu ukradnutí. Pre svoj politický ús­pech potrebuje iba „Bild und Glotze„, Bild je najväčším a je­diným celonárodným nemeckým tabloidom, Glotze znamená telka. Svojho času to naozaj aj stačilo.

Ako sa má bastakancelár dnes?

Merkelová už vládne tak dlho, že Schröder je jediným žijúcim exkancelárom Ne­mecka (také Rakúsko ich má sedem!). Poberá dôchodok vo výške 8 700 eur a má nárok na kanceláriu s personálom, čo stoji Spolkovú re­pub­liku pol milióna eur ročne. Ako rečník si fakturuje od 50- do 75-tisíc eur, no ani zďaleka to nepredstavuje jeho hlavný príjem. Ako pred­seda do­zor­nej rady Nord Stream údajne dostáva 250-tisíc eur roč­ne, od roku 2017 je na návrh ruskej vlády predsedom dozornej rady ropnej spoločnosti Rosneft. Honorár je údajne 600-tisíc eur ročne. Mocensky vzaté je to vzostup. Šéfom pološtátneho Rosneftu je Igor Sečin, po Putinovi možno druhý najmocnejší muž Ruska. Tohto Sečina dozoruje teraz Schröder.

S piatou manželkou sa spoznali pri práci. Kórejčanka Kim So-yeon je ekonomickou poradkyňou a hovorí: „Pekné na tom je, že poznáme tých istých ľudí, nezávisle od seba.“ Päťdesiatnička, ktorá vyzerá o desať rokov mladšia, než je, vedie s exkancelárom ten typ verejného života, na ktorý je zvyknutý. Zamilovane sa ukazovali na Olympijských hrách v Kórei, na Majstrovstvách sveta vo futbale v Rusku, na mníchovskom Oktoberfeste alebo viedenskom Opernballe. Žijú striedavo v Hannoveri, Berlíne a Soule. Schröder vlastní zopár bytov, domy alebo paláce si nepostavil.

Z mediálnych vyjadrení kórejskej pani manželky vieme, že s fajčením cigár prestal už pred manželstvom, a tiež to, že v momente, keď o 22 rokov starší politik žiadal o jej ruku, strhlo sa medzi nimi tvrdé vyjednávanie o alkohole. Ona totiž dovtedy nepila vôbec, on si potrpí na značkové červené víno, „bol pre mňa alkoholik“. Dohodli sa na dvoch pohároch vína denne. Poznajúc jeho minulosť vraj ešte žiadala, aby jej garantoval aspoň 30 rokov manželstva. To skúsený ženích, pokročilý sedemdesiatnik, radšej nesľúbil.

Keď vypukla pandémia, snažili sa Kim-Schröderovci pobaviť Nemcov so sebaprezentáciou na Instagrame so seriálom podcastov. Denník Die Welt dal tej tvorbe nelichotný názov Kardashianky z Hannovera. Bolo tam vidieť, ako Kim šila rúška a ako Gerd vypražil na panvici zemiaky – v prešívanej veste bez rukávov, pod ktorou očividne nič iné nemal.

Kim So-yeon sa ešte vyjadrila, že Schröder je „celkom nekomplikovaný“ manžel. Snaží sa naučiť po kórejsky, občas jej číta básne od Goetheho, Rilkeho alebo Schillera a „obdivuje“ na ňom, ako vie „z hlavy recitovať Hamleta“. To je celkom zaujímavá informácia: Kto by to povedal, že sa starý pôžitkársky zbohatlík trápi ťažkou dilemou dánskeho princa?

No nevieme, možno sa Hamletom v skutočnosti netrápi, asi len ako vždy machruje pred babami. Nie, o Gerharda Schrödera si netreba robiť starosti!