Obranné sily Izraela (IDF) vo vyhlásení citovanom agentúrou AFP oznámila, že vojenská jednotka v Pásme Gazy sa rozšírila o niekoľko čiat, ktoré sú rozmiestnené na obranu obcí aj pohraničnej oblasti.
„Vojaci sú plne vybavení na obranu regiónu v spolupráci s lokálnymi bezpečnostnými jednotkami,“ napísali IDF.
Tri jednotky vo vnútri Pásma Gazy podľa armády pracujú na „likvidácii teroristickej infraštruktúry a oslabení kapacít Hamasu“, militantného palestínskeho hnutia, ktorého útok 7. októbra 2023 spustil vojnu v Pásme Gazy.
Ešte skôr v nedeľu IDF oznámili, že jej jednotky obkľúčili oblasť mesta Džabálijá na severe Pásma Gazy, kde sa Hamas usiluje obnoviť svoje operačné schopnosti. Zasahujú tiež pozdĺž koridoru Netzarim – cestnej spojnice, ktorá prepája východnú hranicu Pásma s pobrežím v strednej časti enklávy, a delí tak Pásmo Gazy na severnú a južnú časť.
IDF tiež očakávajú vzdušné či raketové útoky Hamasu na územie Izraela, pričom sa pripravujú aj na ostreľovanie centrálnej časti krajiny.
Vlaňajší útok Hamasu a ďalších militantných skupín si vyžiadal 1 205 obetí na životoch, pričom väčšina boli civilisti. Militanti tiež zajali 251 rukojemníkov, z ktorých sa 97 ešte stále nachádza v Pásme Gazy, pričom 33 z nich je podľa izraelskej vlády mŕtvych.
Po útoku Hamasu začal Izrael s odvetnou ofenzívou do Pásma Gazy, pri ktorej dosiaľ zahynulo 41 870 ľudí, ako tvrdí gazské ministerstvo zdravotníctva. Takmer všetci z 2,4 milióna obyvateľov boli v dôsledku zhoršujúcej sa humanitárnej krízy aspoň raz vysídlení, píše AFP.
Envirorezort návrh o zásahových tímoch plánuje predložiť na najbližšie rokovanie vlády. V prípade schválenia sa ako prvé zriadia tímy vo Vysokých a Nízkych Tatrách, informoval minister Tomáš Taraba (nom. SNS) na Facebooku.
„Slovensko má vďaka legislatívnym zmenám, ktoré som inicioval na vláde a v parlamente pred pár mesiacmi, dostatočné efektívne nástroje, ktoré sú v súlade aj so smernicou Európskej únie, aby sme medvede predstavujúce riziko pre ľudí vedeli rýchlo eliminovať,“ napísal Taraba. Dodal, že pre zrýchlené konanie sa vyžaduje mať vyhlásenú mimoriadnu situáciu. Je to na kompetencii okresných úradov, samospráv a Štátnej ochrany prírody SR.
Počas týždňa dostane Taraba podľa príspevku analýzu, či existovali oprávnené žiadosti o odstrel medveďov za uplynulé mesiace, ktorým by ochranári neboli vyhoveli. Ako už avizoval, ak prišlo k zanedbaniu, dôjde aj k personálnymi výmenám.
Systémy, ktoré používa ministerstvo vnútornej bezpečnosti (DHS) na súdom povolené odpočúvanie s cieľom získať spravodajské informácie, sa stali terčom čínskych kybernetických útokov, píše denník Wall Street Journal (WSJ).
Hackeri mohli mať podľa WSJ prístup k systémom už niekoľko mesiacov, a zároveň sa dostali aj do iných častí internetovej prevádzky. K zasiahnutým telekomunikačným spoločnostiam patrí Verizon Communications, AT&T a Lumen Technologies.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí sa k incidentu bezprostredne nevyjadrilo. Peking však už v minulosti poprel tvrdenia vlády Spojených štátov a ďalších krajín, že využíva hackerov na zásahy do zahraničných počítačových systémov.
Americké orgány pritom už v septembri rozložili veľkú čínsku hackerskú skupinu prezývanú Flax Typhoon (Ľanový tajfún), a to iba niekoľko mesiacov po tom, čo USA obvinili Peking z rozsiahlej kybernetickej špionáže, pripomenula agentúra Reuters.
WSJ opísal túto novú skupinu termínom Salt Typhoon (Slaný tajfún).
Je našou povinnosťou pripomínať si najťažšie vybojované vojenské víťazstvo v našich moderných dejinách, povedal podpredseda Národnej rady Peter Žiga (Hlas) v prejave k 80. výročiu Karpatsko-duklianskej operácie.
„Naše Slovensko je slobodný štát, hoci niekedy ako by sme si to nevážili a považovali za samozrejmosť. Pritom sme slobodu museli draho vykúpiť životmi našich vojakov a našich spojencov,“ uviedol Žiga pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle. Poukázal na hrôzy vojny, utrpenie a množstvo zmarených životov.
Poukázal na to, že sloboda, mier, obyčajné ľudské šťastie a spokojný život boli hodnoty, za ktoré bojovali vojaci v roku 1944 a za ktoré sa oplatí postaviť aj dnes.
Povedal pritom, že po druhej svetovej vojne žijeme v takej dlhej ére prosperity, že si dávno nevieme predstaviť nedostatok všetkého, potraviny na prídel a život doslova z ruky do úst.
„Priatelia, vážme si, že máme mier a demokraciu, že môžeme vysloviť slobodne svoj názor a obhajovať hodnoty, na ktorých nám záleží. Vážme si, že existujeme ako národ a máme svoju štátnosť. Pripomínajme si, že to vôbec nie sú samozrejmé veci, najmä v tejto dobe, keď počuť v diaľke hrmenie diel,“ skonštatoval.
V súčasnosti je podľa neho príležitosť zamyslieť sa a vrátiť sa k skutočným hodnotám. „Hodnotám, ktoré nám pred 80 rokmi pomohli vybojovať naši predkovia v krutých bitkách, aká bola práve tu na Dukle. Za to im patrí obrovská vďaka,“ dodal.
Vojna je zhmotnené zlo, vyhlásil na Dukle Pellegrini. Sloboda k nám podľa Fica prišla z východu
„No zároveň je aj trvalým varovným signálom voči nebezpečenstvu, ktoré v podobe fašizmu, extrémizmu a neznášanlivosti číha na nás aj dnes,“ varoval prezident.
Poukázal na to, že ide o pamätné a historické miesto, ktoré bolo pred 80 rokmi svedkom nespochybniteľného hrdinstva, ale aj obrovského utrpenia. „Miestom, na ktorom bola naša dnešná sloboda vykúpená krvou našich otcov a dedov,“ povedal.
Vzdal pritom hold hrdinom karpatsko-duklianskej operácie, bojov o oslobodenie Slovenska i Slovenského národného povstania. „Patrí vám vďaka za vašu odvahu, odhodlanie a nasadenie vlastných životov v mene slobody a lepšej budúcnosti. A slovenskému národu patrí uznanie, že sa dokázal zjednotiť na spoločnom cieli, prekonať názorové rozdiely a začať s vysťahovaním fašizmu zo slovenského územia,“ vyhlásil prezident.
Dukliansky pamätník v roku 1971. Foto: archív TASR/Andrej Haščák
Ničí sa viera ľudí
Pripomenul pritom obrovské množstvo padlých na Dukle z radov 1. Československého armádneho zboru, ako aj Červenej armády. Poukázal pritom na to, že na susednej Ukrajine aktuálne prebieha regulárna vojna so státisícami obetí.
„Deň čo deň na území Ukrajiny, a teraz už aj na území Ruska zomierajú nevinní ľudia, ničia sa rokmi vybudované hodnoty, a predovšetkým je nadobro zničená viera ľudí, že civilizovaný svet v 21. storočí nebude svoje konflikty riešiť na bojovom poli,“ povedal.
Za urgentnú povinnosť svetových lídrov označila hlava štátu hľadanie účinných spôsobov, ako zastaviť vzájomné zabíjanie. „Nielen na Ukrajine, ale aj v Gaze, Libanone a všade tam, kde ľudia podľahli mylnému a veľmi nebezpečnému presvedčeniu, že svoje nezhody vyriešia smrťou svojich protivníkov. Vojna je zhmotnené zlo – a vždy sa najviac dotkne tých najnevinnejších,“ dodal Pellegrini.
Najkrvavejšia bitka na území Slovenska
Je našou povinnosťou pripomínať si najťažšie vybojované vojenské víťazstvo v našich moderných dejinách a najkrvavejšiu bitku na území Slovenska. Podpredseda Národnej rady SR poverený jej riadením Peter Žiga (Hlas-SD) to povedal v príhovore k 80. výročiu Karpatsko-duklianskej operácie.
"Naše Slovensko je slobodný štát, hoci niekedy ako by sme si to nevážili a považovali za samozrejmosť. Pritom sme slobodu museli draho vykúpiť životmi našich vojakov a našich spojencov," uviedol Žiga pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle. Poukázal na hrôzy vojny, utrpenie a množstvo zmarených životov.
Píslušníci I. čs. armádneho zboru, ktorému velil armádny generál Ludvik Svoboda. Foto: archív TASR
Skonštatoval, že sloboda, mier, obyčajné ľudské šťastie a spokojný život – to boli hodnoty, za ktoré bojovali vojaci v roku 1944 a za ktoré sa oplatí bojovať aj dnes.
Povedal pritom, že po druhej svetovej vojne žijeme v takej dlhej ére prosperity, že si dávno nevieme predstaviť nedostatok všetkého, potraviny na prídel a život doslova z ruky do úst. "Priatelia, vážme si, že máme mier a demokraciu, že môžeme vysloviť slobodne svoj názor a obhajovať hodnoty, na ktorých nám záleží. Vážme si, že existujeme ako národ a máme svoju štátnosť. Pripomínajme si, že to vôbec nie sú samozrejmé veci, najmä v tejto dobe, keď počuť v diaľke hrmenie diel," skonštatoval.
V súčasnosti je podľa neho príležitosť zamyslieť sa a vrátiť sa k skutočným hodnotám. "Hodnotám, ktoré nám pred 80 rokmi pomohli vybojovať naši predkovia v krutých bitkách, aká bola práve tu na Dukle. Za to im patrí obrovská vďaka," dodal Žiga.
Peter Žiga na Dukle. Foto: František Iván/TASR
Fico zdôraznil príchod slobody z východu
Význam Karpatsko-duklianskej operácie pred 80 rokmi, ktorá mala za úlohu pomôcť Slovenskému národnému povstaniu, vyzdvihol predseda vlády SR Robert Fico (Smer) na oslavách jej výročia. V príhovore pri pamätníku na Dukle pripomenul, že popri vojakoch prvého československého armádneho zboru v nej bojovala a prinášala veľké obete Červená armáda. Zdôraznil pritom, že sloboda prišla na Slovensko z východu a vyjadril potrebu zachovávania historickej pamäte.
"Je fakt, že táto operácia odklonila veľkú časť nemeckých vojsk, ktoré by inak utopili Slovenské národné povstanie v krvi," povedal Fico. Rozhodnutie spustiť Karpatsko-dukliansku operáciu tak podľa neho zachránilo množstvo životov na Slovensku, hoci zároveň prinieslo veľké obete v tejto oblasti. Vyjadril sa aj za potrebu uznania sovietskemu maršalovi Ivanovi Konevovi.
Robert Fico na Dukle. Foto: František Iván/TASR
K podujatiu na Dukle premiér povedal, že nie je oslavou vojny, utrpenia ani smrti. "Mrzí ma, že máme takú zvrátenú módu predovšetkým v Európe, kde namiesto toho, aby sme vynaložili všetko úsilie na zastavenie rinčania zbraní, dokonca v susedných štátoch, tak počujeme búrlivý potlesk, hlasité povzbudzovanie a dokonca často aj veľmi významné materiálne rozhodnutia, ktoré vojnu len a len povzbudzujú ďalej," uviedol.
Vyzdvihol úlohu Sovietskeho zväzu pri porážke fašizmu v druhej svetovej vojne. Povedal, že ak bude mať možnosť a dostane budúci rok pozvanie do Moskvy na oslavy 80. výročia víťazstva nad fašizmom a konca druhej svetovej vojny, určite sa na nich zúčastní. Označil to za prejav úcty a rešpektu. "Sloboda prišla na Slovensko z východu a na tejto pravde sa nedá absolútne nič zmeniť," skonštatoval.
V súvislosti s bojmi na Dukle poukázal aj na slovanskú vzájomnosť a prebiehajúcu vojnu na Ukrajine. "Treba požiadať všetkých, preboha, prestaňme to vzájomné zabíjanie Slovanov, veď to boli Ukrajinci, boli to Rusi, Bielorusi a ďalšie národy bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré prechádzali týmto údolím smrti, a boli to Slováci a Česi, ktorí pomáhali tak, ako mohli. Ďakujeme všetkým, želáme im, predovšetkým na Ukrajine, čo najrýchlejší mier a pokoj," skonštatoval. Dodal, že takéto posolstvo odovzdá aj na pondelkovom (7. 10.) rokovaní s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom.
Incident zo stredy oznámila mestská prokuratúra s tým, že išlo o prípad „bezprecedentnej bruality“, ktorý zjavne súvisí s drogovým násilím, píše agentúra AFP.
Tínedžera totiž najal 23-ročný väzeň na zastrašenie konkurenta, ktorému mal podpáliť dvere, uviedol prokurátor Nicolas Besson. Za tento skutok mu väzeň prisľúbil dvetisíc eur. Chlapca však zazreli členovia gangu, ktorí ho opakovane bodli a následne upálili.
Ten istý väzeň naverboval aj inú osobu vo veku 14 rokov, aby zabila člena ďalšieho gangu, pričom jej sľúbil odmenu 50-tisíc eur. Maloletá osoba si najala 36-ročného vodiča, ktorý osobu nahneval a preto ho zabila, píše AFP.
Marseille, ktoré je druhým najväčším mestom Francúzska, je sužované násilím spájaným s drogami. Obete ale aj páchatelia takýchto činov sú podľa Bessona čoraz mladší.
V posledných rokoch sa v meste odohrávali boje o kontrolu nad vysoko výnosným drogovým trhom medzi rôznymi klanmi vrátane DZ mafie.
Počet vrážd súvisiacich s drogami v Marseille sa s najnovšími dvoma prípadmi zvýšil na 17, pričom v minulom roku bolo zabitých 49 ľudí.
Generálny štáb Obranných síl Izraela plánuje odvetu za utorkový útok Teheránu na židovský štát, informoval spravodajský portál Times of Israel. Na reakcii sa plánuje podieľať aj Ústredné velenie ozbrojených síl USA.
Times of Israel citoval reakciu izraelskej armády, ktorá niekoľko minút po odznení raketového útoku na Izrael prisľúbila odpoveď. „Tento masívny útok bude mať následky. Máme svoje plány a budeme konať v čase a na mieste, ktoré si zvolíme,“ reagoval hovorca armády Daniel Hagari.
Spravodajský server Ynet News informoval, že na prípravách na odvetný úder sa bude podieľať aj veliteľ Ústredného velenia ozbrojených síl USA Michael Kurilla, ktorý má čoskoro prísť do Izraela. Finálnu podobu plánov však musí schváliť premiér Benjamin Netanjahu a minister obrany Joav Galant.
Sobotňajšie vyjadrenia izraelskej armády prišli v čase, keď sa USA snažili Izrael odradiť od toho, aby v rámci reakcie zasiahol iránsku jadrovú alebo ropnú infraštruktúru. Americký prezident Joe Biden v piatok navrhol, aby sa Izrael zdržal útokov na iránske ropné zariadenia.
„Keby som bol na ich mieste, uvažoval by som o iných alternatívach ako o útoku na ropné polia,“ povedal Biden počas zriedkavého vystúpenia na každodennom tlačovom brífingu v Bielom dome. Rovnaké obavy vyjadrili aj ďalší západní lídri.
Začiatkom tohto týždňa Biden tiež vyjadril nesúhlas s možnosťou, že by Tel Aviv útočil aj na iránske jadrové zariadenia.
Bidenove najnovšie vyjadrenia prišli deň po tom, ako povedal, že myšlienka izraelského útoku na iránske ropné lokality je „predmetom diskusie“, čo spôsobilo prudký nárast cien ropy v obavách z náhleho šoku v globálnych dodávkach, pripomína Times of Israel.
Na tieto vyjadrenia zareagoval republikánsky prezidentský kandidát Donald Trump v rámci mítingu v meste Fayetteville (štát Severná Karolína).
Keď sa Bidena opýtali na útok Izraela na Irán, prezident odpovedal „‚Pokiaľ nezasiahnu jadrové zariadenia‘. To je to, čo chcete zasiahnuť, však? Povedal som: ‚Myslím, že to pochopil zle. Nie je to to, čo by ste mali zasiahnuť?‘,“ reagoval na svojho bývalého oponenta.
Berlín očakáva ďalší pokles ekonomiky aj v roku 2024, píše denník Süddeutsche Zeitung s odvolaním sa na vyjadrenia kabinetu.
Vláda výrazne korigovala svoju ekonomickú prognózu smerom nadol. Minister hospodárstva Robert Habeck pôvodne počítal s nárastom HDP o 0,3 percenta. Habeck by mal novú predpoveď predstaviť v stredu 9. októbra, pričom údajne očakáva pokles o 0,2 percenta.
Zníženie konjunkturálnych vyhliadok nie je žiadnym prekvapením, keďže popredné nemecké inštitúty zhoršili prognózu vývoja najväčšej európskej ekonomiky už koncom septembra. Nemecké ekonomické inštitúty uviedli vo svojej jesennej prognóze, že v tomto roku počítajú s poklesom HDP o 0,1 percenta. Ešte na jar očakávali rast o 0,1 percenta.
Experti takisto výrazne skresali svoju predpoveď na rok 2025, a to na +0,8 percenta z pôvodných +1,4 percenta. V roku 2026 potom počítajú s nárastom o 1,3 percenta.
Hlavným dôvodom zhoršenia vyhliadok je neistota medzi firmami a spotrebiteľmi. Vysoké úrokové sadzby brzdia investície. Firmy sú tiež opatrné v dôsledku nestabilnej ekonomickej a geopolitickej situácie. Domácnosti zasa čoraz viac obmedzujú investície do nehnuteľností ako aj spotrebu a viac sporia, pripomína agentúra DPA.
V nedeľu zvolili členovia Aliancie liberálov a demokratov za Európu na zjazde v portugalskom Lisabone poslankyňu Progresívneho Slovenska za svoju podpredsedníčku.
ALDE, jedna z najstarších európskych politických rodín, si tak počas svojho víkendového kongresu v Lisabone doplnila predsedníctvo. Novou predsedníčkou strany sa stala poslankyňa Európskeho parlamentu Svenja Hahnová z Nemecka zo Slobodnej demokratickej strany (FDP).
Zo Slovenska má v 76-člennej strane európskych liberálov zastúpenie iba PS, ktoré za člena nového predsedníctva ešte v septembri navrhlo práve Plavákovú. Tá v hlasovaní o šesť podpredsedníckych kresiel uspela v konkurencii 11 kandidátov z desiatich európskych štátov.
Novozvolení členovia celoeurópskeho predsedníctva ALDE doplnili vedenie strany, v ktorom už sedia holandský europoslanec Malik Azmani, rumunský europoslanec Dan Barna a viacnásobná dánska ministerka Eva Kjer Hansenová, ako aj pokladník David Burke pôvodom z Írska.
Predsedníctvo ALDE určuje každodenné politické usmernenia strany. Tvorí ho predseda, deväť podpredsedov a pokladník.
Predseda PS Michal Šimečka privítal zvolenie Plavákovej do predsedníctva ALDE a vyhlásil, že „Progresívne Slovensko bude ešte lepšie presadzovať záujmy Slovenska a jeho občanov a občianok“.
Plaváková v správe pre médiá pripomenula, že nielen Slovensko vzdoruje vzostupu krajne pravicových strán a ohrozeniu demokracie, ale deje sa to naprieč Európou.
„Môže to byť frustrujúce a vyčerpávajúce, ale napriek tomu musíme pokračovať v boji za to, v čo veríme. Za naše liberálne hodnoty, ktoré boli základom sily Európy v minulosti, v súčasnosti a budú aj v budúcnosti,“ zdôraznila Plaváková.
Nová podpredsedníčka ALDE dodala, že počas dvojročného mandátu sa chce venovať presadzovaniu rovnosti, transparentnosti a solidarity, čiže hodnotám, „ktoré si váži profesionálne ako politička a právnička, ale aj osobne ako mama“.
„Musíme brániť právny štát, prijať rozmanitosť a zabezpečiť práva a zastúpenie všetkých menšín a zraniteľných skupín. V tomto bude dôležitá aj podpora našich spojencov v iných krajinách,“ odkázala Plaváková.
Vyjednávači, ktorí sprostredkúvajú rozhovory medzi Izraelom a palestínskymi militantmi, pre izraelský Channel 12 uviedli, že líder militantnej skupiny Hamas Jahjá Sinvár už používa len pero a papier.
Katarskí predstavitelia sa obrátili predovšetkým na rodiny izraelských rukojemníkov, ktorých 7. októbra 2023 odvliekli militanti Hamasu a ďalších skupín do Pásma Gazy. Rozhodnutie nepoužívať telefóny prijalo vedenie Hamasu po sérii atentátov na príslušníkov šiitskej militantnej skupiny Hizballáh v južnom Libanone, dodali katarskí úradníci.
Sinvár sa pravdepodobne obklopil rukojemníkmi, uviedli Katarčania, hoci odmietli špekulácie, že by zahynul pri nejakom izraelskom nálete na palestínsku enklávu.
„Izrael prijal politiku atentátov, ktorá je nezlučiteľná s dohodou. V minulosti tu bol Haníja a bol zlikvidovaný. Teraz je tu Chálid Mašál a ten je oveľa tvrdší ako Haníja,“ povedali predstavitelia rodinám rukojemníkov podľa Channel 12.
Miesto stretnutia nebolo bezprostredne jasné.
Bývalého lídra Hamasu Ismáíla Haníju zabili v júli v Teheráne pri atentáte, z ktorého obvinili Izrael, hoci Tel Aviv svoju účasť nepotvrdil ani nevyvrátil.
Prezident Peter Pellegrini v relácii TA3 V politike vyjadril obavy z pnutia vo vládnej koalícii. Vyhol sa však opisu tohto stavu slovom „kríza“.
Posledné pnutie v koalícii prezident zaznamenal v tom, čo premiér Fico označil za konflikt medzi SNS a Hlasom. Teraz sa však prezidentovi javí, že pnutie sa už dotýka aj samotného premiéra, ktorý si musí vedieť ustrážiť koaličných partnerov.
Bude preto podľa Pellegriniho problém, ak sa rozpadne poslanecký klub SNS, prípadne ak sa Rudolf Huliak a jeho dvaja kolegovia budú snažiť prihlásiť ako štvrtý subjekt koalície. „Podstatné však je, aby mala koalícia 79 poslancov, aby jej nebolo možné vysloviť nedôveru,“ dodal.
Pellegrini sa obáva, že sa na koaličnej rade bude riešiť správa vládneho splnomocnenca pre riešenie covidu Petra Kotlára, „ktorá hovorí o biozbraniach, nanočipoch, ktoré tu do nás vo vakcínach pichali,“ namiesto riešenia infraštruktúry, pričom pripomenul havarijný stav mosta pri Banskej Bystrici či to, že sa od volieb „neopravil ani kilometer koľajníc“.
Prezident vysvetlil, že z takmer 6-tisíc subjektov, ktorých sa má týkať 24-percentná DPH, „je 5 099 subjektov s vlastníctvom v zahraničí“. „To znamená, že tieto firmy posielajú miliardové zisky do Nemecka, do Francúzska, do Španielska, do Rakúska, čiže si myslím, že keď dobre zarobia na našich ľuďoch, mohli by tu trochu tých peňazí aj nechať,“ vyhlásil s tým, že keďže ide o zisk firiem, jeho zvýšené zdanenie sa neodrazí v cenách pre koncových spotrebiteľov.
Na druhej strane však ocenil, že koalícia vrátila DPH na knihy na päťpercentnú sadzbu. „Knihy sú predsa súčasťou vzdelania,“ povedal prezident s tým, že ho teší, že sa vláda rozhodla takto vyjadriť svoje priority.
