Preskočiť na obsah
  |  

Pred 80 rokmi prekročili hranicu v rámci Karpatsko-duklianskej operácie

Karpatsko-duklianska operácia, ktorá pôvodne mala trvať päť dní, prebiehala od 8. septembra do 28. októbra 1944. Jej výročie – Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie – si pripomíname 6. októbra.

Jej zámerom bolo rozbitie proti sebe stojacich síl nemeckej skupiny armád Severná v predhorí Karpát a rýchly prechod Červenej armády karpatskými hrebeňmi na Slovensko s cieľom poskytnúť pomoc Slovenskému národnému povstaniu.

Operácia je označovaná za jeden z najťažších bojových stretov východného frontu v horskom teréne v priebehu celej druhej svetovej vojny na území Slovenska.

Pamätný deň je stanovený od roku 2016, pričom o zmene názvu rozhodol slovenský parlament 24. novembra 2015. Predtým niesol názov Deň obetí Dukly a do roku 1993 bol známy ako Deň Československej ľudovej armády.

Práve 6. október v roku 1944 bol významným míľnikom operácie, kedy sa 1. československému armádnemu zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu podarilo prekročiť po ťažkých bojoch cez Dukliansky priesmyk československé hranice.

Podmienkou pre splnenie mimoriadne ťažkej operácie bol moment prekvapenia a vysoké tempo útoku. „Rýchly prielom opevneného karpatského masívu mal byť uľahčený ústretovým úderom dvoch slovenských divízií Východoslovenskej armády smerujúcim do tyla nemeckých vojsk. Zároveň aktívnou činnosťou partizánov, ktorá mala značne obmedziť presun nepriateľských síl a prostriedkov k pásmu prielomu. K splneniu týchto predpokladov úspešného priebehu operácie však nedošlo,“ povedal pre TASR historik a odborník na 2. svetovú vojnu docent Jozef Bystrický z Vojenského historického ústavu (VHÚ).

Obe slovenské divízie patriace do zostavy Východoslovenskej armády generála Augustína Malára boli ešte pred začiatkom útočnej operácie Nemcami odzbrojené. Sily nepriateľa v pásme útoku sovietskych a československých vojsk rýchlo narastali v dôsledku presunu viacerých zväzkov a útvarov z iných úsekov frontu a zo Slovenska.

„Už v dňoch od 8. až 13. septembra 1944 sa zo Slovenska presunulo do priestoru 38. armády 12 500 nemeckých vojakov, čo sa bezprostredne prejavilo stabilizovaním východnej časti povstaleckého frontu. Útok vojsk 38. armády 1. ukrajinského frontu a 1. gardovej 4. ukrajinského frontu sa postupne menil na zdĺhavé a vyčerpávajúce boje o ovládnutie priečnych horských hrebeňov a priesmykov,“ priblížil Bystrický.

Hranice Slovenska dosiahli ako prvé 20. septembra 1944 zväzky pravého krídla 1. gardovej armády a na druhý deň jednotky 128. gardovej streleckej divízie oslobodili prvú slovenskú obec Kalinov. V pásme 38. armády, po ťažkých bojoch príslušníkov 1. československého armádneho zboru na území Poľska pri Machnówke, v priestoroch kóty 534, mesta Dukla a Hyrowej hory, prešli 6. októbra 1944 cez Dukliansky priesmyk definitívne na územie Slovenska.

„O 6.30 h vyrazili prieskumné hliadky 1. brigády smerom k československým hraniciam, o 8.00 h dosiahli už prvú obec ležiacu na československom území – Vyšný Komárnik. Prieskumná hliadka práporu štábneho kapitána Josefa Knopa, ktorá ako prvá dosiahla československé hranice, priamo na ceste pri Duklianskom priesmyku vztýčila československú štátnu vlajku. V prvej dedine, Vyšnom Komárniku, vztýčil vlajku osvetový dôstojník práporu rotmajster Ivanič Michal a vojak Havran a jej ochranu prevzal miestny obyvateľ Štefan Handoga,“ povedal historik s odvolaním sa na vojnový denník 1. československého armádneho zboru.

Ťažké frontové boje, ktoré trvali do konca októbra, odčerpávali značné sily a prostriedky nepriateľa, ktoré nemohol účinne nasadiť nielen na iných úsekoch sovietsko-nemeckého frontu, ale ani proti povstalcom nachádzajúcim sa na území stredného Slovenska.

Operácia si vyžiadala veľké obete na obidvoch stranách. V celej Východokarpatskej operácii (Karpatsko-duklianskej aj Karpatsko-užhorodskej) stratili vojská Červenej armády 21-tisíc vojakov a 84-tisíc utrpelo zranenia. Aj jednotky 1. československého armádneho zboru priniesli značné obete, keď zahynulo alebo sa stalo nezvestnými celkom 1 630 vojakov a viac ako 4-tisíc ich bolo zranených.

O rozsahu bojov na Dukle svedčí aj skutočnosť, že nacistické Nemecko tu nasadilo vyše 100-tisíc vojakov, pričom z nich padlo, respektíve bolo zranených 52 000. Nemci stratili na Dukle 183 tankov a samohybných diel, 73 obrnených transportérov, 683 áut, 483 diel a množstvo ďalších zbraní i techniky.

„Môžeme byť právom hrdí na to, že na tejto historickej udalosti dôstojne participovali aj Slováci. Veď na začiatku Karpatsko-duklianskej operácie sa v rámci zboru hlásilo k slovenskej národnosti 3 326 osôb. Tento počet vzrástol v priebehu jedného mesiaca na 4 601 vojakov. Navyše, Slováci tvorili väčšinu personálu elitnej jednotky zboru – 2. československej samostatnej paradesantnej brigády, ktorá bola po bojoch v Karpatoch, ešte počas operácie, letecky presunutá na povstalecké územie a významným spôsobom sa podieľala na bojoch povstaleckej 1. československej armády na Slovensku,“ dodal pre TASR Bystrický.

Tohtoročné 80. výročie Karpatsko-duklianskej operácie si Ministerstvo obrany SR pripomenie v nedeľu 6. októbra pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle a v meste Svidník. Súčasťou osláv bude okrem spomienkových podujatí, statických a dynamických ukážok ozbrojených síl a vojenskej polície aj kultúrno-spoločenský a sprievodný program.

(tasr)

  |  

Vo Virgínii zaplatia učiteľovi 575-tisíc dolárov. Prepustili ho pre „transrodové“ zámená

Petra Vlaminga v roku 2018 prepustil školský obvod West Point po tom, čo pre náboženské presvedčenie odmietol používať mužské zámená pri oslovovaní študentky, ktorá o sebe tvrdila, že je chlapec.

Školská rada vo Virgínii zaplatí učiteľovi viac ako pol milióna dolárov po tom, čo bol prepustený za to, že odmietol používať transrodové zámená žiaka.

Právnická skupina Alliance Defending Freedom (ADF), ktorá v spore zastupuje Petra Vlaminga, tento týždeň oznámila, že školská rada vo West Pointe súhlasila s vyplatením 575-tisíc dolárov ako odškodného a poplatkov učiteľovi."

Vlaming sa pred prepustením „snažil študentke vyhovieť tým, že dôsledne používal jej nové preferované meno a úplne sa vyhýbal používaniu zámen“, informovala ADF.

„Peter nebol prepustený za niečo, čo povedal, bol prepustený za niečo, čo nemohol povedať,“ vyhlásil hlavný právny zástupca ADF Tyson Langhofer.

Langhofer konštatoval, že Vlaming bol zapálený pre predmet, ktorý vyučoval, bol obľúbený u svojich študentov a snažil sa vyhovieť ich potrebám a požiadavkám, ale „nemohol s čistým svedomím hovoriť správy, o ktorých vedel, že nie sú pravdivé, a žiadna školská rada ani vládny úradník nemôžu niekoho z tohto dôvodu trestať“.

„Náboženské presvedčenie ma postavilo do kolízie s vedením školy, ktoré nariadilo, aby sa učitelia prihlásili len k jednému pohľadu na rodovú identitu, ktorý mal byť totožný s preferovaným názorom vedenia,“ vysvetlil Vlaming.

(mja)

  |  

Izraelský nálet na mešitu v Gaze si vyžiadal najmenej 18 životov

Izraelské letectvo uskutočnilo vzdušný útok na modlitebňu v centrálnej časti Pásma Gazy v nedeľu skoro ráno, desiatky ďalších ľudí utrpeli zranenia, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na palestínsku tlačovú agentúru WAFA.

Izraelská armáda vo vyhlásení uviedla, že „uskutočnila presný útok na teroristov Hamasu, ktorí operovali vo veliteľskom a riadiacom centre umiestnenom v budove, ktorá predtým slúžila ako mešita Šuhada al-Aksá v oblasti Dajr al-Baláh“.

Vojnu v Pásme Gazy vyvolal masaker vyše 1 200 ľudí, ktorých 7. októbra 2023 zabili v priľahlých oblastiach Izraela bojovníci Hamasu, Palestínskeho islamského džihádu a ďalších ozbrojených palestínskych skupín.

Podľa údajov tamojšieho Hamasom kontrolovaného ministerstva zdravotníctva, ktoré nerozlišuje medzi úmrtiami civilistov a militantov, zahynulo pri následnej izraelskej ofenzíve v Gaze takmer 42-tisíc Palestínčanov.

(tasr)

  |  

Červené a biele záblesky nad mestom. Izrael opäť bombardoval juh Bejrútu

Ťažké boje medzi Izraelom a šíitským militantným hnutím Hizballáh charakterizovali situáciu na bojisku v sobotu večer. Iránom podporovaný Hizballáh vypálil na Izrael 130 rakiet a Izrael pokračoval v útokoch na ciele v Libanone.

Reportéri agentúr DPA a Reuters informovali, že v noci zo soboty na nedeľu zasiahli južné predmestia Bejrútu masívne, po sebe idúce údery a takmer 30 minút vyvolávali červené a biele záblesky viditeľné zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov.

Izraelské obranné sily (IDF) informovali, že bombardujú „teroristické ciele“ v oblasti hlavného mesta Bejrút, pričom neuviedli žiadne podrobnosti. Šíitské milície podľa IDF opäť intenzívne ostreľovali Izrael, pričom identifikovali približne 30 rakiet, ktoré sa dostali na izraelské územie z Libanonu. Niektoré rakety boli zachytené, iné spadli v oblasti.

IDF uviedli, že budú pokračovať v útokoch na ciele v Libanone v snahe oslabiť Hizballáh a zatlačiť ho späť od hraníc. Izraelské pozemné jednotky zničili ďalšie tunely patriace Hizballáhu a sklady zbraní v južnom Libanone.

Nočný izraelský útok na Bejrút. Foto: TASR/AP

Izrael ako cieľ svojich útokov voči Hizballáhu uvádza snahu dosiahnuť, aby sa sever Izraela stal bezpečným pre návrat vysídlencov, ktorí sa odtiaľ evakuovali po vypuknutí vojny v Pásme Gazy. Armáda krajiny pritom výrazne zintenzívnila svoje operácie v pohraničí s Libanonom od 23. septembra.

Podľa údajov agentúry AFP z oficiálnych zdrojov si táto eskalácia v Libanone vyžiadala už viac ako 1 110 obetí na životoch. OSN informovala, že pred bojmi boli nútení utiecť už státisíce ľudí, podľa libanonských úradov ide až o milión obyvateľov.

(tasr)

  |  

Židia v Nemecku sa po 7. októbri cítia menej bezpečne, tvrdí Baerbocková

Nemecká ministerka zahraničia označila minuloročný útok palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael za kľúčový moment v židovských aj nemeckých dejinách, je „zahanbená“ antisemitskými útokmi v nemeckých uliciach.

Annalena Baerbocková v článku pre nemecký týždenník Bild am Sonntag, ktorý citovala agentúra DPA, uviedla, že masaker Hamasu zo 7. októbra znamenal pre Židov aj Nemcov zlomový bod, ktorý označuje obdobie „pred“ a „po“.

Ministerka vyjadrila rozpaky nad tým, že odvtedy sa Židia aj v Nemecku cítia menej bezpečne, že antisemitských útokov pribúda a že na nemeckých uliciach sa oslavujú iránske rakety vypálené proti Izraelu.

„Sme proti tomu. S plnou silou zákona,“ zdôraznila Baerbocková a izraelskému ľudu odkázala: „Stojíme pri vás.“

Šéfka nemeckej diplomacie dodala, že bezpečnosť Izraela je súčasťou nemeckého štátneho záujmu. „Izrael má právo na sebaobranu. Proti násiliu Hamasu, ako aj proti raketovému teroru Iránu a Hizballáhu,“ skonštatovala.

Vojnu v Pásme Gazy vyvolal masaker vyše 1 200 ľudí, ktorých 7. októbra 2023 zabili v priľahlých oblastiach Izraela bojovníci Hamasu, Palestínskeho islamského džihádu a ďalších ozbrojených palestínskych skupín. Podľa údajov tamojšieho ministerstva zdravotníctva kontrolovaného Hamasom zahynulo pri následnej izraelskej ofenzíve v Gaze takmer 42-tisíc Palestínčanov.

(tasr)

  |  

Trump sa vrátil na miesto atentátu v Pensylvánii

Návrat republikánskeho kandidáta do mesta Butler naplánovala jeho kampaň na mesiac pred voľbami 5. novembra. Mnohí priaznivci prišli s obväzmi na ušiach ako pripomienkou, kam atentátnik T. M. Crooks Trumpa trafil.

„Čas sa zastavil, keď toto kruté monštrum rozpútalo číre zlo zo svojej nie veľmi vzdialenej pozície, ale rukou Prozreteľnosti a Božou milosťou sa tomuto zloduchovi nepodarilo dosiahnuť svoj cieľ,“ povedal Donald Trump v Butleri.

Bezpečnosť bola výrazne prísnejšia ako na Trumpovom júlovom zhromaždení. Na niekoľkých okolitých budovách boli rozmiestnené oddiely ostreľovačov, nad hlavami krúžil sledovací dron a Trumpa na pódiu chránilo nepriestrelné sklo.

Obrázky Trumpa so zakrvavenou tvárou, ako máva päsťou a kričí „boj, boj, boj“, keď ho odvádzali agenti Tajnej služby Spojených štátov, zadefinovali celú kampaň, pripomína agentúra AFP.

Mnohí Trumpovi priaznivci si v sobotu obliekli tričká s fotkou atentátu a niektorí mali na ušiach obväz, ktorý pripomínal to, že atentátnik trafil Trumpa do ucha.

(tasr)