WSJ: Putinov Obchodník so smrťou sa vrátil do biznisu, teraz predáva zbrane húsíom

Buta, prezývaného „Obchodník so smrťou“, prepustili v rámci výmeny väzňov medzi Ruskom a Spojenými štátmi v roku 2022. Namiesto neho vtedy Moskva ponúkala príslušníka námornej pechoty Paula Whelana, Biely dom však uprednostnil basketbalistku Brittney Grinerovú, ktorú zatkli za držbu marihuany.

Od 90. rokov pritom podnikal v odvetví nelegálneho obchodu so zbraňami, dlhodobo zásoboval rôznych militantov či ozbrojené skupiny po celom svete. Jeho život zachytili vo filme Obchodník so smrťou (2005), v hlavnej úlohe s Nicholasom Cageom.

Od svojho prepustenia sa obchodník pridal k Liberálnodemokratickej strane Ruska, malému prokremeľskému subjektu, a v roku 2023 získal poslanecký mandát v mestskom zastupiteľstve v Moskve, píše Wall Street Journal (WSJ).

Napriek zdaniu usporiadaného života sa však skontaktoval s vyslancami šíitského militantného hnutia Ansár Alláh v západnom Jemene, ktorí sú známi ako húsíovia. Tí spolu rokovali o nákupe automatických zbraní za desať miliónov dolárov, informoval WSJ nemenovaný európsky bezpečnostný predstaviteľ.

Obchod ešte neuskutočnili, povedal zdroj americkému denníku, má však obsahovať najmä osobné palné zbrane, a nie protilietadlové či protilodné rakety – s plochou dráhou letu. Napriek tomu však predstavujú vážnu hrozbu pre Pentagón, ktorý dohliada na bezpečnosť plavby v Červenom mori – presne tam, kde zasahujú húsíovia.

Biely dom sa obáva, že Rusko by mohlo poskytnúť húsíom takéto moderné zbrane ako odvetu za podporu Ukrajiny zo strany Washingtonu, ale neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tieto rakety zaslali, ani o tom, že by sa But podieľal na takejto dohode, pripomenuli americkí predstavitelia pre WSJ.

Advokát z New Yorku Steve Zissou, ktorý zastupoval Buta v procese v USA, odmietol odpovedať na otázku Journalu o stretnutí jeho klienta s húsíami.

„Viktor But už viac ako dvadsať rokov nepôsobí v oblasti logistiky,“ povedal Zissou pre WSJ. „Ale ak by ho ruská vláda poverila, aby uľahčil transfer zbraní jednému z amerických protivníkov, nebolo by to nič iné, ako keď vláda USA posiela zbrane a zbrane hromadného ničenia jednému z ruských protivníkov, ako ich poslala na Ukrajinu,“ doplnil.

Obchod s malými zbraňami, ktorý mal But sprostredkovať, sa podľa zdrojov z Kremľa týkal dvoch jemenských povstaleckých vyslancov, ktorí cestovali do Moskvy pod zámienkou nákupu pesticídov a vozidiel, a navštívili továreň značky Lada.

Predstavitelia oboznámení s rozhovormi nedokázali potvrdiť, či But vyjednával v mene svojho dlhoročného ochrancu Vladimira Putina, alebo len s jeho tichým súhlasom, píše WSJ. Európsky bezpečnostný predstaviteľ však anonymne doplnil, že húsíovia si od Rusa žiadali aj dodávky rakiet proti lodiam či lietadlám.

(sab)