Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V oblastnom centre Vologdskej oblasti v Rusku vyrastie nová Stalinova socha

V meste Vologda na severozápade Ruska čoskoro vztýčia novú sochu sovietskeho vodcu Josifa Stalina. V piatok o tom informoval tamojší gubernátor Georgij Filimonov, ktorý vyhlásil, že sochu postavia na základe žiadosti verejnosti.

Filimonov v piatok zverejnil video, na ktorom pracovníci dokončujú sochu sovietskeho diktátora v nadživotnej veľkosti. Socha bude stáť v meste Vologda neďaleko domu, v ktorom Stalin žil medzi rokmi 1911 až 1912, keď ho pre jeho revolučnú činnosť prenasledoval cársky režim. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a príspevku na sociálnej sieti Telegram.

"So všetkým pochopením pre nejednoznačný výklad (historickej) úlohy tejto osobnosti musíme uznať jeho veľké úspechy, poznať históriu našej krajiny, ctiť si ju a byť na ňu hrdí," napísal Filimonov.

Gruzínec Stalin (vlastným menom Džugašvili) bol v ZSSR pri moci od roku 1924 až do svojej smrti v roku 1953. Vládol v čase rýchleho spriemyselňovania ZSSR a krajinu viedol počas druhej svetovej vojny, v ktorej Sovietsky zväz zvíťazil nad nacistickým Nemeckom a jeho spojencami.

V krajine zaviedol režim tvrdej diktatúry, počas ktorého milióny ľudí zahynuli v pracovných táboroch a v dôsledku politických čistiek a hladomorov.

(tasr)

Minúta  |  

Na priechode pre chodcov zrazil ženu, z miesta ušiel

Osobným autom Škoda Yeti zrazil 34-ročný vodič na priechode pre chodcov na Kragujevskej ulici 50-ročnú chodkyňu v noci v Žiline.

Vodič po nehode z miesta nehody ušiel, avšak počas dokumentovania nehody príslušníkmi polície sa vrátil na miesto.

"Žena utrpela zranenia, ktoré si vyžiadali jej prevoz do nemocnice. Obaja účastníci nehody sa podrobili dychovej skúške s negatívnym výsledkom," uviedla polícia.

Vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície v Žiline začal trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví a za prečin neposkytnutia pomoci

(tasr)

Minúta  |  

Maďarská polícia zadržala Nemca, ktorého v Nemecku stíhajú za pedofíliu

Muža (58) obvinili najmenej v piatich prípadoch za závažné sexuálne zločiny na deťoch, policajti ho zadržali v Báčsko-malokumánskej stolici v strednom Maďarsku. Oznámila to polícia na svojej stránke police.hu.

Trestné činy páchal 58-ročný muž počas súkromných jazykových kurzov v Nemecku, pričom existovala obava, že by v tom mohol pokračovať aj v Maďarsku.

Maďarská polícia pokračovala vo vyšetrovaní v spolupráci s nemeckými partnerskými orgánmi a zistila, že muž prišiel do Maďarska po úteku pred nemeckými úradmi v roku 2023.

Muža našli v priebehu dvoch dní. Zatkli ho 9. októbra v obci Nagybaracska a vzali ho do väzby. O jeho vydaní do Nemecka rozhodne súd neskôr.

(tasr)

Minúta  |  

Mikátí vyzval OSN na rezolúciu o okamžitom prímerí v Libanone

Libanonský premiér v piatkovom televíznom prejave potvrdil záväzok Bejrútu dodržiavať rezolúciu č. 1 701, ktorá zakazuje všetkým ozbrojeným silám okrem stálej armády a misií OSN prítomnosť na juhu krajiny.

Premiér Nadžíb Mikátí vystúpil vo vysielaní po zasadnutí kabinetu, ktorého súčasťou je aj šíitské militantné hnutie Hizballáh. Ministri sa zhodli na tom, že OSN musí vyvinúť tlak na Izrael, ktorý v súčasnosti zasahuje na juhu Libanonu, aby sa stiahol za modrú líniu – faktickú hranicu oboch štátov.

Momentálne je podľa premiéra „na stole diplomatické riešenie“. Ubezpečil, že v tejto veci má podporu Spojených štátov, čo mu podľa jeho slov potvrdil aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

Míkátí súčasne odsúdil porušovanie suverenity Libanonu zo strany Izraela a v tejto súvislosti zdôraznil „potrebu čo najrýchlejšie zvoliť prezidenta republiky“. Tento post je v Libanone neobsadený už takmer dva roky, podľa ústavy z roku 1920 a Národnej dohody z roku 1943 ním môže byť len maronitský kresťan.

Libanonský premiér, ktorý je podľa týchto dokumentov sunnitský moslim, okrem toho odsúdil aj útoky Izraela proti Dočasným silám OSN v Libanone (UNIFIL). V príhovore sa tiež poďakoval za pomoc, ktorú Libanonu poskytli rôzne štáty.

Uviedol, že Libanon nedostal „žiadne peňažné dary“, a ubezpečil, že vláda koná úplne transparentne, pokiaľ ide o mechanizmy prijímania a distribúcie pomoci.

Zdroj libanonskej vlády pre agentúru AFP uviedol, že Hizballáh 27. septembra oznámil, že prijíma podmienky dočasného prímeria s Izraelom. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však túto iniciatívu odmietol a izraelská armáda v ten istý deň podnikla v Libanone útok, pri ktorom prišiel o život vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh.

Iránom podporovaná militantná skupina Hizballáh pritom predtým tvrdila, že prímerie s Izraelom prijme len vtedy, ak sa Tel Aviv dohodne na zastavení paľby aj s palestínskym militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy. Izrael a Hamas pritom vedú vojnu v palestínskej enkláve už celý rok.

(tasr)

Minúta  |  

Festival Hanusove dni sa už po desiatykrát vracia do Košíc

Téma festivalu je „Kresťanská kultúra“, ktorá plynule nadväzuje na rovnakú tému tohtoročných Bratislavských Hanusových dní. Cieľom podujatia je hľadanie Pravdy. Organizátori veria, že tá sa dá nájsť jedine diskusiou a vypočutím rôznych názorov.

Čo je to kresťanská kultúra? Potrebujeme ju? Tvoríme ju? Aj tieto otázky sú témou tohtoročného Festivalu Hanusove dni, ktorý sa uskutoční v priestoroch Teologickej fakulty KU v Košiciach 22. - 24. októbra.

Veľkú časť podujatí bude tvoriť priestor na (polemické) otázky od obecenstva. Organizátori si pre účastníkov pripravili niekoľko podnetných diskusií a prednášok.

Hanusove dni. Foto: Hanusove dni

Na Konzervatívnom Fóre bude témou ako dosiahnuť, aby mal na Slovensku každý človek slobodu narodiť sa. Medzi hosťami budú politici, zástupcovia občianskej spoločnosti, medzi inými i vladyka Cyril Vasiľ. 

Súčasťou programu je taktiež interaktívna hudobno-vizuálna prednáška poprednej slovenskej odborníčky na C. S. Lewisa Evy Baloghovej  s názvom  C.S. Lewis: Z ateistu kresťanom Ako tvorba, imaginácia a príbeh môžu priviesť k Bohu. Prednáška bude spojená s dramatizáciou slávnej konverzácie Lewisa s J. R. R. Tolkienom v podaní hercov Spišského divadla.

Hanusove dni. Foto: Hanusove dni

V diskusii bývalého ministra školstva, IT špecialistu a odborníčky na nebezpečenstvá pornografie pre mladých ľudí budú hľadať diskutéri spolu s účastníkmi odpoveď, ako na školách zachovať zdravé, bezpečné a vzdelávaniu prospešné prostredie pre mladých ľudí.

Celý program aj všetky typy vstupeniek nájdete na khd.sk. 

(let)

Minúta  |  

Smrť ukrajinskej novinárky v zajatí budú vyšetrovať ako vojnový zločin

Ukrajinská generálna prokuratúra úmrtie Viktorije Roščynovej zároveň klasifikovala ako úkladnú vraždu, vyhlásenie úradu citovala agentúra AFP.

Roščynová (27) zmizla v auguste 2023, naposledy robila reportáže z území na východe Ukrajiny okupovaných Ruskom. Nezvestná bola do apríla 2024. Jej otec vtedy dostal od ruského ministerstva obrany list, v ktorom mu oznámili, že jeho dcéra je zadržaná v Rusku, uviedol ukrajinský zväz novinárov.

Neboli zverejnené informácie o podmienkach ani mieste jej zadržiavania v Rusku, napísala AFP. Jej smrť vo štvrtok potvrdil hovorca ukrajinského veliteľstva pre koordináciu vojnových zajatcov Petro Jacenko.

„V súvislosti s informáciami o smrti ukrajinskej novinárky Viktorije Roščynovej v Rusku bolo trestné konanie začaté v súvislosti s jej zmiznutím preklasifikované na vojnový zločin v kombinácii s úkladnou vraždou,“ uviedla v piatok kancelária ukrajinského generálneho prokurátora Andrija Kostina.

Novinárka podľa ruského exilového spravodajského webu Mediazona zomrela počas prevozu z väzenia v meste Taganrog neďaleko ukrajinských hraníc do Moskvy.

V Ruskom okupovaných oblastiach od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zadržali tisíce Ukrajincov, ktorí sú proti vláde Moskvy. Mnohí z nich sú podľa skupín na ochranu práv vystavení mučeniu zo strany bezpečnostných zložiek. Medzi zadržanými je asi 20 predstaviteľov médií.

Roščynová podávala správy z oblastí na frontových líniách už od vypuknutia ruskej invázie na Ukrajinu. V marci 2022 ju zajali ruské sily a desať dní ju zadržiavali v meste Berďansk v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Podľa Medzinárodnej nadácie venujúcej sa ženám pôsobiacim v médiách (IWMF) pokrývala vo svojich reportážach – pre médiá ako denník Ukrajinska pravda, portál Hromadske či Rádio Slobodná Európa (RFE/RL) – zložité a nebezpečné témy týkajúce sa zločinov, práce súdov či ľudských práv.

V roku 2022 jej IWMF udelila cenu za odvahu v žurnalistike za jej reportáž z východnej Ukrajiny.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.