Preskočiť na obsah
  |  

V Poľsku pokračujú spory v otázke menovania veľvyslancov

Poľská vláda v piatok vyzvala prezidenta Andrzeja Dudu, aby prestal blokovať výmenu viacerých veľvyslancov, ktorých navrhuje ministerstvo zahraničných vecí, píšu agentúry AFP, PAP a denník Financial Times.

Liberálna vláda Donalda Tuska je v Poľsku pri moci od minulého roka. Ministerstvo zahraničných vecí pod vedením Radoslawa Sikorskeho ešte v marci vyhlásilo, že odvolá 50 veľvyslancov.

Zámerom ministerstva bolo, aby sieť zastupiteľských úradov odrážala liberálnejšie a proeurópske názory Tuskovej koaličnej vlády, ktorá do úradu nastúpila po pravicovej vláde strany Právo a spravodlivosť (PiS).

Prezident Duda, ktorý je blízkym spojencom predchádzajúcej vlády, označil odvolávanie za „manipuláciu“ zo strany súčasnej vládnej koalície a nových veľvyslancov odmieta vymenovať.

Vláda prezidentovu obštrukciu obchádza. Dezignovaní veľvyslanci do zahraničia cestujú napriek tomu, že ich prezident oficiálne nevymenoval. Svojich postov sa ujímajú s nižšou diplomatickou funkciou chargé d'affaires ad interim, ktorá sa bežne využíva v prípade dočasnej neprítomnosti veľvyslanca v krajine.

„Potrebujeme veľvyslanca v Izraeli,“ vyhlásil v piatok poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz a poukázal na rozširujúci sa konflikt na Blízkom východe. Deň predtým premiér Tusk prezidenta označil za „mimoriadne nezodpovedného“ preto, že blokuje vymenovanie veľvyslancov v krajinách ako USA, Izrael a Ukrajina, a tiež stáleho predstaviteľa pri NATO.

Duda na Tuskove slová reagoval tým, že pôvodní veľvyslanci neboli nikdy odvolaní, keďže na takýto krok nemá poľská vláda právo a urobiť tak môže iba prezident republiky.

„Problém je v tom, že Tusk a ministerstvo zahraničných vecí ich z veľvyslanectiev vyhnali a bránia im vo vykonávaní ich práce,“ napísal na sieti X prezident.

Podľa poľského práva nesie zodpovednosť za zahraničnú politiku vláda. Vláda aj prezident si však klauzuly, ktoré vymedzujú ich spoluprácu v oblasti zahraničnej politiky, vykladajú rôzne vrátane formálnej právomoci prezidenta, ktorý vymenúva a odvoláva veľvyslancov „na návrh ministra zahraničných vecí so súhlasom predsedu vlády“.

AFP pripomína, že tento spor je jedným z mnohých, ktoré svedčia o zložitom spolužití medzi vládou a hlavou štátu, ktoré pochádzajú zo znepriatelených politických táborov. Tuskova vláda často Dudu obviňuje z blokovania dôležitých reforiem.

(tasr)

  |  

Kažimír milión eur na svojom účte nevysvetlil. Súd proces odročil na koniec novembra

Samosudca Špecializovaného trestného súdu vyhlásil termíny 29. novembra a 9. decembra na záverečné reči obhajoby guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra.

Obhajca Ondrej Mularčík na piatkovom hlavnom pojednávaní v začatej záverečnej reči uviedol, že trestné konanie je motivované politickým záujmom s cieľom diskvalifikovať obžalovaného. Tiež zastáva názor, že korunný svedok František Imrecze nevypovedal pravdu.

V obžalobe sa podľa advokáta ignorovali objektívne zistené skutočnosti. „To, čo je popísané v obžalobe, sa naozaj nestalo. Obžaloba v niektorých svojich častiach účelovo skresľuje to, čo sa udialo na pojednávaniach aj v prípravnom konaní,“ tvrdil obhajca.

Dozorujúci prokurátor v záverečnej reči poukázal na to, že Kažimírova vina je dokázaná prevažne výpoveďami svedkov, ktoré však hodnotí ako komplexné a výpovedné.

Kažimír ešte ako minister financií podľa obžaloby opakovane požadoval od vtedajšieho šéfa finančnej správy Imreczeho, aby okrem iného zabezpečil prednostné vyplatenie vratiek DPH viacerým firmám v objeme vyše troch miliónov eur. Imreczemu mal za to odovzdať úplatok 48-tisíc eur.

Guvernér NBS na začiatku súdneho procesu vyhlásil, že je nevinný a obžalobu považuje za nezákonnú. Tvrdil, že nikdy neovplyvňoval žiadne daňové konanie v prospech ani v neprospech žiadneho daňovníka. Zdôraznil, že Imreczemu, ktorý sa priznáva k prijatiu úplatku, žiadne finančné prostriedky neodovzdal.

Kažimíra opätovne obvinili z prečinu podplácania na jeseň 2022. Predtým mu obvinenie zrušila Generálna prokuratúra SR. Vlani v apríli vydal sudca ŠTS trestný rozkaz, ktorým exministra neprávoplatne uznal za vinného z podplácania a uložil mu peňažný trest vo výške 100-tisíc eur. Keďže prokuratúra aj obžalovaný podali proti trestnému rozkazu odpor, koná sa hlavné pojednávanie.

V súvislosti s guvernérom NBS sa objavili informácie o milióne eur, ktoré mal na účte za éry Smeru. To, že to prokurátor prezradil, označil Kažimír za „zlomyseľné svinstvo“. Pri odchode zo súdu sa k záležitosti vyjadril len stručne.

Tvrdí, že prostriedky získal zákonne, no prečo milión eur nepriznal v majetkovom priznaní, nevysvetlil. Ak by však porušil zákon, je podľa neho povinnosťou prokuratúry konať.

(tasr, n)

  |  

Moskva odsúdila plánované cvičenie Japonska a USA blízko ruských hraníc

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v piatok dôrazne odsúdilo plány Tokia organizovať spoločné vojenské cvičenia so Spojenými štátmi, ktoré sa má konať v októbri a novembri v japonských teritoriálnych vodách.

„Japonská strana bola informovaná o tomto kategorickom a neprijateľnom postupe, ktorého rozsah sa každým rokom zväčšuje, a to i prostredníctvom účasti štátov NATO na (vojenských) manévroch,“ citovala agentúra Reuters vyhlásenie rezortu diplomacie.

„Ruská strana preto vyjadruje hlboký žiaľ nad krátkozrakým nerešpektovaním našich požiadaviek v tejto veci,“ vyhlásilo ministerstvo.

Rezort tiež pripomenul, že už varoval aj japonské veľvyslanectvo v Moskve pred „nevyhnutnými a primeranými protiopatreniami“, ktoré Rusko zavedie na ochranu svojej suverenity.

(tasr)

  |  

Aktivisti odhalili vnadisko len kilometer od miesta napadnutia medveďom

Priamo v lese neďaleko obce Hybe, v ktorom v októbri medveď smrteľne napadol hubára, našli aktivisti skupiny My sme les poľovnícke vnadisko. Okrem ďalších zvierat ho navštevujú aj medvede, pripomenul hovorca iniciatívy Marek Kuchta.

Hovorca priblížil, že vnadisko sa nachádza zhruba 700 metrov od miesta útoku. Uviedol, že v okolí sa ich nachádza viac a sú ošetrené fotopascami.

„Medvede, ktoré boli do podhoria prilákané už v skorých letných mesiacoch dozrievajúcou kukuricou, tak aj po žatve zostávajú skoncentrované v podhorí, v blízkosti poľovníckych vnadísk. Tie im okrem kukurice ponúkajú aj ďalšie zdroje ľahko prístupnej potravy, ako je zrejmé aj z fotografií, ktoré sme zhotovili,“ poznamenal.

Doplnil, že prevádzkovateľ vnadiska o návštevách medveďov takmer s istotou vie, keďže mu MMS fotopasca priebežne posiela aktuálne zábery. „Nepochybne aj takéto nezodpovedné správanie človeka v miestach s trvalým výskytom medveďa prispieva k zvýšenému riziku stretu človeka s medveďom,“ zhodnotil Kuchta.

V reakcii na zverejnené informácie oznámila Štátna ochrana prírody, že o vnadisku nemá vedomosť a zásahový tím pre medveďa hnedého vykonal obhliadku len blízkeho okolia tragického stretu. „Nie je v kompetencii ŠOP viesť si evidenciu a kontrolu takýchto poľovníckych vnadísk,“ upozornila inštitúcia.

Incident, pri ktorom medveď usmrtil staršieho muža, sa stal v sobotu 5. októbra v katastri obce Hybe v lesnom poraste v ťažko dostupnom teréne. Medveď hubárovi pri útoku zasiahol jednu z hlavných tepien dolnej končatiny, následkom čoho u neho došlo k masívnemu krvácaniu a zastaveniu obehu.

(tasr)

  |  

Svetová banka vytvorila osobitný fond pre Ukrajinu v hodnote 10 miliárd dolárov

Rozhodnutie správnej rady Svetovej banky oznámil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ na platforme Telegram, podľa neho sa prostriedky použijú na vykrytie schodku štátneho rozpočtu v položkách miezd a sociálnych výdavkov.

„Hlavnými darcami budú Spojené štáty a niekoľko ďalších krajín a v budúcnosti sa veľkosť fondu môže zvýšiť, keď sa k nemu pridajú ďalší darcovia,“ napísal Šmyhaľ v príspevku, ktorý citoval portál Ukrajinská pravda. V prepočte ide približne o 9,14 miliardy eur.

(sab)

  |  

V Albánsku otvorili dve centrá pre migrantov prichádzajúcich do Talianska

Založenie centier vyplýva z dohody medzi Tiranou a Rímom z novembra 2023, že albánska vláda vyčlení priestory pre ľudí migrujúcich do Talianska, ktorých zachránia z medzinárodných vôd. O otvorení informoval zdroj z Ríma agentúru Reuters.

V rámci krajín EÚ ide o prvú takúto dohodu. Viaceré členské štáty vyzývajú Európsku komisiu na podobné spolupráce s mimoúnijnými krajinami s cieľom zvládať a zároveň obmedziť rastúci počet migrantov prichádzajúcich najmä z Afriky a Blízkeho východu.

„Od dnešného dňa (piatka) sú obe centrá funkčné a pripravené prijať prvých (migrantov),“ povedal pod podmienkou anonymity taliansky predstaviteľ v Albánsku. Centrá začali na základe dohody medzi Rímom a Tiranou fungovať v albánskom prístavnom meste Šengjin a v neďalekej obci Gjader.

Migrantov Albánsko umiestni najskôr do zariadenia v meste Šengjin. Po registrácii budú prevezení do Gjaderu, bývalej vojenskej základne asi 20 kilometrov od prístavu. Tam zostanú, kým vybavia ich žiadosti o azyl.

Obe zariadenia by mali podľa talianskej premiérky Giorgie Meloniovej ročne zvládnuť až 36-tisíc migrantov, ktorí sa doplavia k talianskemu pobrežiu alebo ich na mori zachráni talianska pobrežná stráž. Podľa dohody ich však Albánsko, jedna z najchudobnejších európskych krajín a kandidát na členstvo v EÚ, nemôže naraz prijať viac ako tritisíc.

Talianske centrá pre migrantov mali pôvodne otvoriť ešte v máji. Otvorenie sa však niekoľkokrát odložilo pre technické problémy a omeškanie výstavby.

Náklady na výstavbu i bezpečnosť a zdravotnú starostlivosť pre žiadateľov o azyl hradí v plnej miere Taliansko. V nasledujúcich piatich rokoch by to malo byť 650 až 750 miliónov eur.

(tasr)