Preskočiť na obsah
  |  

Maďarský opozičný poslanec stratil mandát po odsúdení za hodenie dymovnice na policajtov

Opozičný poslanec maďarského hnutia Momentum, András Fekete-Györ, prichádza o svoj mandát po tom, ako ho súd v Budapešti odsúdil k ročnému trestu s dvojročnou podmienkou za násilie proti úradnej osobe. 

Prípad sa stal v decembri 2018, keď Fekete-Györ počas opozičnej demonštrácie hodil dymovnicu na policajtov, ktorí vytvorili kordon pred budovou parlamentu. Incident spôsobil policajtom problémy s dýchaním, referuje denník Blikk.

Hoci Fekete-Györovi nezakázali verejnú činnosť, právoplatný rozsudok znamená, že automaticky stráca svoj poslanecký mandát. Politik označil rozsudok za politicky motivovaný a prirovnal ho k procesom z 50. rokov minulého storočia, pričom tvrdí, že cieľom bolo zastrašenie a diskreditácia opozičných politikov.

V rámci rovnakého prípadu bol odsúdený aj ďalší člen hnutia Momentum, Bendegúz Szarvas Koppány, ktorý dostal dvojročný trest s trojročnou podmienkou. Szarvas Koppány však nie je zákonodarcom.

(mm)

  |  

Szijjártó: Maďarská vláda sleduje novelizáciu slovenského jazykového zákona

Maďarská vláda pozorne sleduje možnú novelizáciu slovenského jazykového zákona a očakáva, že nedôjde k oslabeniu práv menšín.

Šéf rezortu diplomacie Péter Szijjártó na schôdzke zahraničného výboru parlamentu v odpovedi na poslaneckú otázku o možnej novelizácii slovenského jazykového zákona uviedol, že na Slovensku zatiaľ neexistuje oficiálny vládny návrh novely jazykového zákona, prebiehajú však prípravné práce.

„Preto je zrejme našou povinnosťou tento proces čo najdôkladnejšie sledovať a dať našim slovenským priateľom jasne najavo, že očakávame, že na Slovensku nedôjde k žiadnemu oslabeniu práv menšín," zdôraznil.

Spolupráca so súčasnou slovenskou vládou je podľa Szijjártóa výborná, strany vnímajú podobne vážne výzvy, ktorým svet čelí, čo vytvára príležitosť na úprimný dialóg aj v tých najťažších otázkach. „V maďarsko-slovenských vzťahoch existujú problematické záležitosti, to nikto nikdy nepoprel. Vždy som tvrdil, že zodpovedné je otvárať tieto zložité témy vtedy, ak vidíme možnosť ich uzavretia," dodal šéf maďarskej diplomacie.

Ministerstvo kultúry SR argumentuje, že potreba novelizovať jazykový zákon vyplynula z aplikačnej praxe. Cieľom by malo byť upevnenie postavenia štátneho jazyka či zabezpečenie účinného štátneho dohľadu. Tvrdí, že niektoré ustanovenia zákona boli doteraz opakovane porušované tými istými osobami, čo bolo spôsobené nízkymi sadzbami pokút a obmedzenými kompetenciami orgánu dohľadu.

Zámer novelizovať jazykový zákon v stredu kritizovali predstavitelia opozičnej SaS aj predseda mimoparlamentnej strany Maďarské fórum Zsolt Simon. Vyhlásili, že návrh je namierený proti maďarskej menšine, a obávajú sa pokutovania fyzických osôb.

(tasr, mti)

  |  

Nórsko v blízkej budúcnosti dodá Ukrajine šesť lietadiel F-16

Na sociálnej sieti Facebook to vo štvrtok uviedol ukrajinský minister obrany Rustem Umerov po rokovaní so svojím nórskym rezortným partnerom Bjørnom Arildom Gramom.

Obaja ministri sa stretli v Bruseli v rámci zasadnutia Rady Ukrajina – NATO. Diskutovali o súčasnej situácii na frontovej línii na východe Ukrajiny a o potrebách Kyjeva týkajúcich sa zbraní s dlhým dosahom.

„Boli uzavreté konkrétne dohody o posilnení našej protivzdušnej obrany," oznámil Umerov.

S nórskym rezortným kolegom Umerov diskutoval aj o rozvoji ukrajinského obranného priemyslu. Gramovi navrhol, aby sa Nórsko pripojilo k tzv. dánskemu modelu, teda priamemu financovaniu ukrajinských zbrojárskych podnikov. Umerov konštatoval, že rokovania v tomto smere pokračujú.

Ukrajina tiež navrhla, aby Nórsko - podobne ako Francúzsko - prevzalo „záštitu" nad jednou z ukrajinských brigád, ktorá by zahŕňala výcvik jej príslušníkov a vybavenie.

(tasr, reuters)

  |  

Grécko a Ukrajina podpísali dohodu o bezpečnostnej spolupráci

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a grécky premiér Kyriakos Mitsotakis vo štvrtok v Bruseli podpísali dohodu o bezpečnostnej spolupráci. Oznámili to ukrajinský prezident aj úrad gréckeho premiéra.

„Grécko je pripravené pokračovať v plnení najnaliehavejších obranných potrieb Ukrajiny. Poskytne tiež ďalšie zdroje na urýchlenie výcviku našich pilotov a technikov pre (stíhačky) F-16," uviedol Zelenskyj.

Bezpečnostný pakt podpísali popri zasadnutí Európskej rady v Bruseli, pričom Grécko sa stalo 21. krajinou EÚ, ktorá s Kyjevom podpísala takúto bilaterálnu dohodu.

Ukrajinský prezident pripomenul, že od začiatku ruskej invázie Grécko poskytuje Ukrajine vojenskú podporu vrátane materiálnej a technickej pomoci, ako aj výcviku.

Účelom dohody je okrem vojenskej podpory Ukrajiny pripraviť pôdu pre aktívnu účasť Atén pri povojnovej obnove Ukrajiny, spresnil úrad gréckeho premiéra vo vyhlásení.

(tasr)

  |  

Očkovať proti covidu budú môcť novou vakcínou aj ambulantní lekári

Ambulantní lekári pre dospelých i deti, ako aj špecializované ambulancie môžu od utorka (15. 10.) očkovať svojich pacientov proti ochoreniu COVID-19 najnovšou vakcínou Comirnaty JN.1. TASR o tom informovalo Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR.

Aktuálne je do procesu očkovania adaptovanou vakcínou zapojených 88 ambulancií. "Rezort zdravotníctva má záujem, aby bolo očkovanie čo najdostupnejšie. Zaočkovať sa tak bude možné nielen vo veľkých mestách, ale aj v zdravotníckych zariadeniach v menších obciach. Očkovanie v ambulanciách proti COVID-19 bude prebiehať rovnakým spôsobom ako v minulosti, pričom ambulancie budú môcť očkovať i nekapitovaných pacientov. Objednávanie vakcín a ich distribúcia je zabezpečená v spolupráci s lekárňami," ozrejmil rezort.

Ministerstvo podotklo, že prihlasovanie ambulancií na zapojenie do očkovania je stále možné. Ambulancie sa môžu zapojiť poslaním emailu na adresu [email protected].

"Všetky typy ambulancií však pre očkovanie vakcínou Comirnaty JN.1 potrebujú mať uzatvorený zmluvný vzťah (zmluva o spolupráci) na túto vakcínu s ministerstvom zdravotníctva," upozornil rezort. Dodal, že manažment objednávania pacientov bude plne v kompetencii jednotlivých ambulancií.

(tasr)

  |  

Ukrajina bude mať členstvo v NATO alebo jadrové zbrane, odkázal Zelenskyj Trumpovi

Nutnosť prijatia Ukrajiny do NATO bola jednou z hlavných tém nedávneho rozhovoru jej prezidenta Volodymyra Zelenského s kandidátom na prezidenta USA Donaldom Trumpom. Informuje o tom Ukrajinska Pravda.

Ukrajinský prezident prezradil, že v opačnom prípade je pre jeho krajinu alternatívou vlastníctvo jadrových zbraní. Nevysvetlil však, ako by ich chcel získať.

Ukrajina sa po rozpade Sovietskeho zväzu stala treťou najväčšou jadrovou veľmocou, keďže na jej území zostala značná časť jeho jadrového arzenálu.

Pod tlakom medzinárodného spoločenstva a výmenou za bezpečnostné záruky Ruska, Spojených štátov a Spojeného kráľovstva sa však všetkých jadrových zbraní zriekla.

Záruky, ktoré boli obsiahnuté v takzvanom Budapeštianskom memorande, sa však napokon ukázali ako neúčinné, čoho prejavom je hlavne ruská agresia z rokov 2014 a 2022.

(bra)