Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj slovami o jadrových zbraniach nebezpečne provokuje, hovorí Putin

Rusko nedovolí Ukrajine za žiadnych okolností získať jadrové zbrane a ak by Ukrajina nimi disponovala, Rusko by náležite odpovedalo, povedal v piatok v Moskve ruský prezident Vladimir Putin novinárom z krajín združenia BRICS

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa svojho štvrtkového vyjadrenia nedávno povedal americkému prezidentskému kandidátovi Donaldovi Trumpovi, že Ukrajina pre svoju bezpečnosť potrebuje buď jadrové zbrane alebo členstvo v NATO.

Na summite EÚ však lídrom členských štátov povedal, že Ukrajina sa po rozpade ZSSR vzdala jadrového arzenálu. "Nevyberáme si jadrové zbrane, vyberáme si NATO," vyhlásil Zelenskyj.

Putin v piatok označil Zelenského slová za "nebezpečnú provokáciu". "V modernom svete nie je ťažké vytvoriť jadrové zbrane," poznamenal.

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta v piatok uviedol, že správy o tom, že by sa Ukrajina snažila získať jadrové zbrane, vznikli nesprávnou interpretáciou výrokov prezidenta. Samotný Zelenskyj neskôr objasnil, že nikdy netvrdil, že by sa Ukrajina pripravovala na výrobu jadrovej zbrane.

Ukrajina sa po rozpade ZSSR vzdala jadrových zbraní na svojom území výmenou za rešpektovanie jej územnej celistvosti a nezávislosti. Jadrový arzenál, ktorý vtedy Ukrajina zdedila, patril k najväčším na svete.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko má nový konzulát v Báčskom Petrovci

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár v piatok slávnostne otvoril nový honorárny konzulát SR v srbskom meste Báčsky Petrovec.

Šéf slovenskej diplomacie verí, že otvorenie honorárneho konzulátu v Báčskom Petrovci je ďalším krokom do budúcnosti k upevneniu vzťahov medzi Slovenskom a Srbskom. Minister sa poďakoval srbskej vláde i regionálnym úradom za starostlivosť o slovenskú krajanskú komunitu v Srbsku.

Blanár predtým v Báčskom Petrovci položil veniec k buste Dr. Janka Bulíka, prvého predsedu Matice slovenskej v Srbsku, a stretol sa s krajanmi.

Báčsky Petrovec sa nachádza v srbskej Vojvodine, kde žije početná slovenská komunita. V meste funguje slovenské gymnázium Jána Kollára založené v roku 1919. Ide o najväčšie gymnázium mimo SR s výučbou v slovenskom jazyku.

(tasr)

Minúta  |  

Saakašvili varuje pred dôsledkami volebného víťazstva strany Gruzínsky sen

Pre Gruzínsko by malo hrozivé následky, ak by nadchádzajúce parlamentné voľby vyhrala vládna strana Gruzínsky sen. V rozhovore pre Rádio Sloboda (RFE/RL) to uviedol väznený gruzínsky exprezident Michail Saakašvili.

„Ak zmanipulujú voľby a uzurpujú si moc, potom Gruzínsko prestane existovať ako nezávislá krajina," obáva sa Saakašvili. Za nádejný však považuje fakt, že opozičné strany už 12 rokov bojujú proti vláde a na ich strane je aj generácia mladých ľudí, ktorá „nie je orientovaná na Rusko, ale na Európu."

Parlamentné voľby sa v Gruzínsku budú konať 26. októbra a strana Gruzínsky sen, ktorá je pri moci od roku 2012, je ich favoritom. Opozičné strany, vrátane Zjednoteného národného hnutia, ktoré založil Saakašvili, však varujú, že víťazstvo Gruzínskeho sna by mohlo v krajine ohroziť demokraciu.

Gruzínsky sen totiž nedávno schválil zákony obmedzujúce činnosť mimovládnych organizácií a médií, ktoré dostávajú finančné prostriedky zo zahraničia, a intenzívne bojuje proti tomu, čo nazýva LGBT propagandou. Vládna strana okrem toho avizovala, že v prípade svojho víťazstva vo voľbách zakáže všetky veľké opozičné strany.

Tieto i ďalšie kroky podnietili Brusel a Washington k represívnym opatreniam: EÚ zmrazila vstup Gruzínska do bloku, zatiaľ čo Washington uvalil sankcie na niektorých najvyšších predstaviteľov krajiny a pripravil samostatný balík finančných sankcií proti zakladateľovi a stále de facto vodcovi Gruzínskeho sna Bidzinovi Ivanišvilimu.

(tasr)

Minúta  |  

Salvini bránil záujmy Talianska, keď blokoval loď s migrantmi, tvrdí jeho advokátka

Terajší podpredseda vlády Matteo Salvini obhajoval záujmy Talianska a mal by byť zbavený obvinenia v kauze lode s migrantmi, ktorej v roku 2019, keď bol ministrom vnútra, neumožnil takmer tri týždne zakotviť v prístave na ostrove Lampedusa.

Vo svojej záverečnej reči v procese so Salvinim to v piatok v Palerme uviedla jeho právnička Giulia Bongiornová. Informuje o tom agentúra Reuters.

Prokuratúra žiada pre Salviniho, ktorý je v súčasnosti aj ministrom infraštruktúry a dopravy a predsedom pravicovo-populistickej strany Liga, trest odňatia slobody na šesť rokov.

Loď prevádzkovaná španielskou humanitárnou organizáciou Open Arms mala na svojej palube 147 migrantov prevažne z Afriky. Nakoniec jej po zásahu súdu bolo umožnené zakotviť na Lampeduse.

Salviniho právnička argumentovala, že lode nemajú automatické právo zakotviť v talianskych prístavoch. Ak by organizácii Open Arms skutočne záležalo na blahu migrantov, mohla ich podľa nej dopraviť inam, napríklad do domovského Španielska, na čo mala „nespočetne veľa príležitostí".

„V auguste 2019 minister Salvini viedol boj, ale určite nie proti migrantom, o ktorých bolo postarané a boli chránení," povedala Bongiornová.

Salvini v tom čase presadzoval politiku „uzavretých prístavov" pre lode zachraňujúce migrantov v Stredozemnom mori a ich posádky obviňoval z toho, že spolupracujú s prevádzačmi a lákajú do Talianska státisíce migrantov.

Proces so Salvinim, ktorý je obvinený zo zneužitia svojich právomocí a únosu, sa začal na Sicílii ešte v roku 2021. Salvini ho označuje za spolitizovaný. Podporu mu nedávno vyjadrili krajne pravicové strany v celej Európe, ktoré ho vykreslili ako hrdinu v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu.

„(Salvini) si zaslúži medailu za obranu Európy," napísal v piatok na platforme X maďarský premiér Viktor Orbán.

Salvini vyhlásil, že v prípade, ak ho uznajú za vinného, neodstúpi zo svojich súčasných funkcií, ale voči verdiktu sa odvolá. Podľa talianskych zákonov majú obvinení právo na dve odvolania, takže proces sa môže ťahať ešte niekoľko rokov. Termín vynesenia rozsudku zatiaľ nebol stanovený.

(tasr)

Minúta  |  

Registrované partnerstvá môžu byť čoskoro realitou aj v Poľsku. Navrhuje ich vláda

V predloženom návrhu zákona sa nenachádza právo na adopciu dieťaťa.

Poľská vláda v piatok predložila návrh zákona, ktorým by sa v prípade schválenia uzákonila možnosť registrovaného partnerstva pre páry rovnakého pohlavia. Podľa poľskej ministerky pre rovnosť Katarzyny Kotulovej ide o "historický deň".

Podľa navrhovanej legislatívy by mohli dve osoby bez ohľadu na ich pohlavie uzavrieť partnerstvo na matričnom úrade. Vďaka zákonu by páry, ktoré vstúpili do registrovaného partnerstva, získali aj právo na dedičstvo a zdravotné informácie o svojom partnerovi. V predloženom návrhu zákona sa ale nenachádza právo na adopciu dieťaťa.

Súčasťou návrhu je zároveň ustanovenie o legalizácii zväzkov párov rovnakého pohlavia, "ktoré sú zosobášené podľa práva iného štátu ako Poľska." Poľsko ako krajina so silnou kresťanskou tradíciou totiž v súčasnosti takéto manželstvá neuznáva.

Aby navrhovaný zákon vstúpil do platnosti, musí ho ešte schváliť poľský parlament a konzervatívny prezident Andrzej Duda.

"Toto je nová kapitola dlhého pochodu k rovnosti," uviedla ministerka pre rovnosť, keď predstavovala návrh zákona o registrovaných partnerstvách. Na príprave návrhu zákona sa podieľali podľa slov Kotulovej aj viaceré LGBT organizácie, ktorým sa za ich prácu poďakovala.

(tasr)

Minúta  |  

Severná Kórea vysiela vojakov na pomoc Rusku, tvrdí Soul

Pomocou pre Rusko vo vojnovom konflikte s Ukrajinou majú byť vojaci zo Severnej Kórey. Uviedla to juhokórejská výzvedná služba NIS, píše BBC.

Podľa údajov Národnej spravodajskej služby (NIS) do Ruska už prišlo prvých 1500 vojakov a ich celkový počet by mohol neskôr dosiahnuť 12 000. Toto tvrdenie prichádza len deň po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na základe spravodajských informácií uviedol, že do vojny by sa mohlo zapojiť okolo 10 000 severokórejských vojakov.

Moskva a Pchjongjang v posledných mesiacoch zintenzívnili svoju spoluprácu a objavujú sa dôkazy, že Severná Kórea Rusko zásobuje muníciou. Ide údajne o delostrelecké granáty, rakety a protipancierové projektily.

Juhokórejský prezident Jun Sok-jol v tejto súvislosti varoval pred vážnou bezpečnostnou hrozbou a uviedol, že medzinárodné spoločenstvo musí reagovať všetkými dostupnými prostriedkami.

Niektorí vojenskí experti však tvrdia, že bojová hodnota severekórejských vojakov je malá, keďže im chýbajú skúsenosti z reálneho nasadenia. Tvrdia, že budú mať tiež problém s jazykovou bariérou. Ich využitie vidia skôr pri strážení niektorých úsekov rusko-ukrajinskej hranice, než priamo na fronte.

(bra)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.