Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Opoziční poslanci navrhujú jednorazové finančné odškodnenie, návrh predložili do Národnej rady. Poukázali tiež na to, že sterilizácie v rozpore s právom, aké sa diali v rokoch 1966 až 2004, predstavujú závažný zásah do ľudských práv.
„Návrh zákona reaguje na pozitívny záväzok štátu zabezpečiť efektívnu nápravu pri porušovaní ľudských práv a zároveň má ambíciu napraviť krivdu spôsobenú komunistickou politikou v oblasti reprodukčného zdravia skupiny žien,“ uviedli predkladatelia.
(tasr)
Slovensko uzatvorilo s Medzinárodným menovým fondom (MMF) dohodu o pôžičke doteraz štyrikrát, aktuálne platnú zmluvu schválila vláda v roku 2020. Na jej základe môže SR poskytnúť fondu maximálne 672 miliónov eur. Doteraz sa z nej nečerpali žiadne zdroje. Dohoda platí do 31. decembra 2024, dodatok by tiež upresnil postup fondu pri prípadnom čerpaní a splácaní zdrojov.
Platnosť aktuálnej bilaterálnej dohody by sa mala predĺžiť do roku 2027, vyplýva z návrhu na uzavretie dodatku k Dohode o pôžičke, ktorý na rokovanie vlády predložil rezort financií.
Prostriedky na poskytnutie pôžičiek členským krajinám čerpá MMF z troch zdrojov. Ide o členské kvóty, zdroje z multilaterálneho pôžičkového rámca a zdroje z bilaterálnych dohôd o pôžičkách. V roku 2023 sa zvýšili členské kvóty o 50 percent, čím má fond úplne upustiť od použitia zdrojov z bilaterálnych pôžičiek.
Ministerstvo financií však upozornilo, že zvýšenie členskej kvóty je časovo náročné a jeho realizácia trvá niekoľko rokov.
„Z tohto dôvodu MMF navrhol zaviesť prechodné opatrenie na udržanie svojej úverovej kapacity. Ide o predĺženie platnosti bilaterálnych dohôd o pôžičkách do doby, kým zvýšenie členských kvót nadobudne účinnosť, alebo do 31. decembra 2027, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr,“ priblížil rezort financií. O takéto predĺženie požiadal fond aj Slovensko.
V prípade čerpania peňazí z tejto dohody by zdroje zabezpečovala Národná banka Slovenska (NBS). Vznikli by jej pritom nákladové aj výnosové úroky, preto má s ministerstvom financií uzatvorenú dohodu o refundácii tohto rozdielu, ktorej platnosť sa má tiež predĺžiť.
„NBS odhaduje, že v prípade poskytnutia zdrojov z dohody o pôžičke by MF SR refundovalo NBS úrokový diferenciál ročne vo výške 650-tisíc eur,“ vyčíslilo ministerstvo.
(tasr)
Stíhanie začala polícia v dôsledku piatkového nálezu tela 65-ročnej ženy v istej vínnej pivnici v obci Zisterdorf, povedal policajný hovorca pre agentúru APA. Podozrivý má pri sebe okrem zbraní aj výbušniny, ktorými zranil člena jednotky Cobra.
Policajný hovorca v sobotu ráno potvrdil, že ženu našli mŕtvu v miestnej vinici s bodnými ranami. Podozrivého slovenského občana videli svedkovia utekať v blízkosti miesta činu.
Zistersdorf v katastrálnom území obce Gösting (okres Gänserndorf) leží neďaleko slovenských hraníc. Podozrivý 59-ročný slovenský občan sa pravdepodobne ukrýva vo vínnych pivniciach alebo s nimi prepojených budovách na okraji obce.
Držbu výbušnín potvrdil hlavný inšpektor Johann Baumschlager na tlačovej konferencii v St. Pöltene. Zranený policajt nie je v smrteľnom nebezpečenstve.
Slovák je podľa šéfinšpektora „nebezpečný“ a v minulosti bol zadržaný vo viacerých krajinách Európy za neoprávnené držanie výbušnín a zbraní. Vzhľadom na nebezpečný charakter podozrivého páchateľa bol „vytvorený väčší perimeter“ zásahu, uviedol tlačový hovorca polície.
(tasr)
Útok sa odohral na diaľnici spájajúcej metropolu so severom Libanonu, v prístave Jouneih. Libanonská agentúra NNA dodala, že išlo o manželský pár, ktorý pred prvou vlnou útoku ušiel od svojho zasiahnutého auta.
Diaľnica, na ktorej mesto leží, je jednou z najdôležitejších spojníc v krajine. Často ju využívajú ľudia utekajúci z Bejrútu a juhu Libanonu na sever.
Izrael 23. septembra zintenzívnil ostreľovanie, neskôr do Libanonu vyslal aj pozemné vojsko. Izraelské útoky postupne dosiahli oblasti, ktoré sú tradičnými baštami šíitského militantného hnutia Hizballáh.
Izrael tiež podnikol atentáty na niekoľkých významných predstaviteľov Hizballáhu a palestínskeho militantného hnutia Hamas. Jedným z nich bol aj vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh, ktorý zahynul 27. septembra pri vzdušnom útoku v južnom Bejrúte.
Vojna si v Libanone vyžiadala už vyše 1 418 obetí, uvádza agentúra AFP s odvolaním sa na údaje libanonského ministerstva zdravotníctva. Skutočný počet obetí však je zrejme vyšší, tvrdí agentúra.
(tasr)
Súd zamietol pobyt ďalších 12 migrantov z Bangladéša a Egypta v krajine mimo Európskej únie, v sobotu sa tak „vracajú“ do Talianska, píše agentúra AFP.
V stredu do albánskeho prístavu Shengjin dopravili šestnásť mužov z Bangladéša a Egypta na základe dohody o umiestnení žiadateľov o azyl v talianskych strediskách v Albánsku. Premiérka Giorgia Meloniová ju podpísala v novembri 2023 so svojím albánskym náprotivkom Edim Ramom. Azylové konanie ľudí umiestnených v Albánsku mali na diaľku riešiť talianski sudcovia.
Štyria zo 16 žiadateľov o azyl boli identifikovaní ako „zraniteľní“ už v stredu a boli okamžite poslaní do Talianska.
Zvyšných 12 sa v sobotu v Shengjine nalodilo na plavidlo talianskej pobrežnej stráže, ktoré ich dopraví do Brindisi v južnom Taliansku, informovali predstavitelia albánskeho prístavu. Ich prevoz z dočasného prijímacieho strediska Gjadër do prístavu Shengjin potvrdil novinár AFP.
Päťročná dohoda, ktorej náklady sa odhadujú na 160 miliónov eur ročne, umožňuje presunutie do Albánska v prípade mužských žiadateľov o azyl zadržaných talianskym námorníctvom alebo plavidlami pobrežnej stráže v medzinárodných vodách. Ak sa zistí, že pochádzajú z takzvaných „bezpečných“ krajín, umožní to rýchlu repatriáciu.
Taliansky súd v piatok rozhodol, že podľa nedávneho rozhodnutia Európskeho súdneho dvora muži nespĺňajú kritériá na zadržanie v Albánsku a musia byť dopravení do Talianska.
(tasr)
O incidente v okrese Prievidza informovala trenčianska krajská polícia, občanov žiada o opatrnosť. „V prípade potreby nás neváhajte kontaktovať na čísle 158,“ dodala s apelom, aby si turisti rozmysleli výlety do prírody.
„V lesnom poraste medzi obcou Šútovce a Poruba v katastrálnom území obce Kanianka došlo k napadnutiu človeka medveďom hnedým. Zásahový tím bol vyrozumený a smeruje na miesto výskytu,“ priblížila polícia na sociálnej sieti.
Útok sa mal stať v oblasti Ploský grúň, spresnilo operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby. K mužovi vyslali ambulanciu rýchlej lekárskej pomoci aj záchranársky vrtuľník. „Podľa doterajších informácií má mať zranenia horných a dolných končatín a je pri vedomí,“ uviedli záchranári.
(tasr)
Národná asociácia riaditeľov škôl v novom školení nariadila, aby zamestnanci, ktorí sa identifikujú ako opačné pohlavie, mali prístup do sociálnych zariadení „dostupných pre ostatných príslušníkov ich novo nadobudnutého pohlavia“.
„Zamestnanci, ktorí podstúpili zmenu pohlavia alebo sú transgenderoví, musia byť podporovaní v používaní všetkých toaliet a spŕch, ktoré sú k dispozícii ostatným príslušníkom ich novonadobudnutého pohlavia,“ píše sa v uznesení asociácie (NGA), ktoré citoval denník Telegraph.
„Vyžadovať od transgenderových osôb, aby namiesto primeraných úprav používali toalety pre zdravotne postihnutých, nie je zákonné ani správne,“ dodáva text uznesenia.
NGA je národné členské združenie guvernantov, správcov a odborníkov na riadenie v anglických štátnych školách. Viac ako 80-tisíc členov v 70 percentách škôl v Anglicku má prístup k jej službám, ktoré zahŕňajú poradenstvo, školenia a podujatia, priblížil Telegraph.
Generálna riaditeľka ľudskoprávnej charitatívnej organizácie Sex Matters Maya Forstaterová pre denník uviedla, že školenie je „hrubo nezodpovedné“ a „hlboko znepokojujúce“.
„V zákone o rovnosti sa nikde nepíše, že muži, ktorí sa identifikujú ako ženy, majú právo na prístup na ženské toalety, takže ide o šokujúce skreslenie zo strany NGA,“ povedala šéfka organizácie, ktorá upozorňuje na problematiku sebaidentifikácie v Británii.
„Zamestnávatelia sú zo zákona povinní poskytovať toalety pre jedno pohlavie, pokiaľ nejde o úplne otvorené miestnosti pre obe pohlavia. Je hrubo nezodpovedné, že NGA tvrdí správcom a dozorným orgánom škôl opak,“ vysvetlila s tým, že zákon chráni „transľudí“ pred diskrimináciou, „neposkytuje im však úplný prístup do všetkých zariadení“.
„Je hlboko znepokojujúce, že NGA dezinformuje riaditeľov škôl spôsobom, ktorý porušuje práva učiteľov a ostatných zamestnancov na základné súkromie a dôstojnosť,“ vyhlásila.
(sab)
V krátkom čase plánuje hlava štátu ukončiť „okruh“ krajských výjazdov. Najbližšie by mal zavítať do Trenčianskeho kraja, potom ho čaká ešte stretnutie v Prešovskom, Žilinskom a Bratislavskom kraji.
„Dávam si záväzok, že by som ako prezident chcel minimálne raz, ak nie dvakrát počas môjho funkčného obdobia začínajúc novým rokom navštíviť každý jeden okres na Slovensku a stráviť v ňom minimálne pol dňa,“ povedal Peter Pellegrini počas výjazdového rokovania v Nitrianskom kraji.
Dodal, že by sa chcel v každom okrese stretnúť so starostami a predstaviteľmi okresného mesta, prípadne navštíviť aj firmu či aktivitu, ktorú by mu chceli v regióne prezentovať.
(tasr)
Predseda vlády Benjamin Netanjahu a jeho manželka Sara sa v tom čase v dome nenachádzali, oznámila jeho kancelária. Zdravotná služba Magen David Adom dodala, že v meste Cézarea na severe Izraela nikto neutrpel zranenia.
Izraelská armáda o niečo skôr informovala, že dron priletel z Libanonu a zasiahol budovu. Bezprostredne nebolo jasné, aká budova bola zasiahnutá. Na územie Izraela prenikli aj ďalšie dva drony, boli však zneškodnené, dodala armáda.
🚨BREAKING: HEZBOLLAH DRONES STRIKE NETANYAHU'S PRIVATE RESIDENCE IN BOLD ASSAULT
— JAKE (@JakeGagain) October 19, 2024
Hezbollah UAV reportedly struck what’s believed to be Benjamin Netanyahu’s private home in Caesarea, according to Saudi TV channel "Al-Hadath."
Netanyahu wasn’t present, and no injuries were… pic.twitter.com/dFjbLE0v0C
Šíitské militantné hnutie Hizballáh v Libanone sa bezprostredne neprihlásilo k zodpovednosti za dronový útok. Izrael od októbra minulého roka vedie takmer neustále šarvátky s hnutím podporovaným Iránom a ďalšími ozbrojenými skupinami.
(tasr)
Ukrajinské Koordinačné veliteľstvo pre starostlivosť o vojnových zajatcov potvrdilo skoršie správy ruského rezortu obrany o výmene zajatcov, v oznámení na platforme Telegram priblížilo, že išlo o 58. výmenu od začiatku vojny 24. februára 2022.
„Práve sa 95 našich ľudí vrátilo domov. Vojaci, ktorí bránili mesto Mariupoľ, oceliarsky závod Azovstaľ a Doneckú, Luhanskú, Charkovskú, Kyjevskú, Černihovskú a Chersonskú oblasť,“ napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na Telegrame.
„Zakaždým, keď Ukrajina zachráni svojich ľudí z ruského zajatia, približujeme deň, keď sa sloboda vráti všetkým ľuďom v ruskom zajatí,“ dodal.
Zvláštnosťou tejto výmeny bolo, že sa vrátili aj Ukrajinci odsúdení na dlhé tresty odňatia slobody, či dokonca na doživotie – tých bolo celkovo 20 zo skupiny navrátilcov. Bližšie informácie z Koordinačného strediska citoval portál Ukrajinská pravda.
Medzi prepustenými zo zajatia sú príslušníci Národnej gardy, námorníci, vojaci pozemných síl, pohraničná stráž a zástupcovia iných jednotiek.
(sab)
Pchjongjang poukázal na incident, pri ktorom údajne zostrelil dron pripravený zhodiť protirežimové letáky, čo podľa Severu narušilo zvrchovanosť štátu.
Opakované vniknutie vojenskej techniky na územie KĽDR bude považované za vyhlásenie vojny a bude mať za následok okamžitý odvetný úder, uviedla v sobotu kórejská štátna tlačová agentúra KCNA s odvolaním sa na hovorcu ministerstva národnej obrany.
Severná Kórea minulý týždeň svojho južného suseda obvinila z toho, že v rozmedzí jedného týždňa do Pchjongjangu tri razy vyslal bezpilotné drony s letákmi. Juhokórejský minister obrany Kim Jong Hjun vyhlásil, že pravdivosť tvrdení KĽDR nedokáže potvrdiť alebo vyvrátiť.
Severokórejské úrady podľa KCNA objavili pozostatky dronu z minulého týždňa. „Je pravdepodobné, že ide o dron, ktorý nad centrom Pchjongjangu rozhadzoval letáky… no rozhodnutie ešte nepadlo,“ napísala KCNA s odvolaním sa na tím vyšetrovateľov.
Informácie z medzinárodne izolovanej krajiny, ktorá je s Južnou Kóreou formálne vo vojne, nebolo možné nezávisle overiť, píše agentúra DPA, ktorá citovala severokórejskú správu.
Napätie na Kórejskom polostrove minulý týždeň výrazne narástlo. Armáda KĽDR začiatkom týždňa zničila všetky cestné a vlakové spojenia s Južnou Kóreou. KĽDR navyše aj napriek medzinárodným sankciám uvaleným na krajinu naďalej pokračuje v pravidelných raketových testoch a v jadrovom programe.
(tasr)
Premiér Benjamin Netanjahu nariadil zvýšiť počet vozidiel s humanitárnou na 250 denne. Oznámila to izraelská televízia Kann News s tým, že zrejme ide o reakciu na hrozby zo strany USA.
Washington totiž vyhlásil, že zastaví dodávky niektorých zbraní do Izraela, ak Tel Aviv nebude riešiť humanitárnu krízu v palestínskej enkláve, v ktorej už vyše roka zúri vojna.
Ministri by mali v nedeľu na pravidelnom zasadnutí vlády rokovať o tom, či na distribúciu humanitárnej pomoci v Pásme Gazy povolajú súkromného bezpečnostného dodávateľa.
Hraničné priechody Rafah a Kerem Šalom uzavrel židovský štát ešte v októbri minulého roka, odvtedy prichádza humanitárna pomoc do palestínskej enklávy vo veľmi obmedzenej miere.
(sab)
Muž hodil do budovy niekoľko zápalných bômb, informovala v sobotu japonská verejnoprávna televízia NHK spolu s ďalšími médiami. Pri útoku sa nikto nezranil.
Útočník autom vrazil do neďalekého plota a bol na mieste zatknutý, dodali japonské médiá. Motív útočníkovho konania nebol bezprostredne známy. Tokijská polícia incident pre prebiehajúce vyšetrovanie odmietla komentovať.
Nespokojnosť japonskej verejnosti s vládnou Liberálno-demokratickou stranou (LDP) neustále rastie. Dôvodom je narastajúci finančný škandál, ktorého súčasťou je aj pochybné financovanie strany a podozrenie z krátenia dane. Strana útok odmietla komentovať, žiadosti o vyjadrenie smerovala na políciu.
LDP si nedávno v snahe zlepšiť svoj imidž zvolila nového lídra, stal sa ním japonský premiér Šigeru Išiba.
V Japonsku sa 27. októbra budú konať predčasné voľby do dolnej komory parlamentu. Popularita strany podľa predvolebných prieskumov prudko klesá, je preto otázne, či sa jej podarí udržať si v komore väčšinu.
Liberálni demokrati pritom v Japonsku vládnu prakticky nepretržite počas uplynulých desaťročí a sú im pripisované zásluhy za to, že sa z krajiny zničenej druhou svetovou vojnou stala ekonomická veľmoc.
(tasr)
V rámci protidrogovej akcie tiež námorníci zatkli 23 ľudí, píše agentúra Reuters. „Toto je najväčšie množstvo drog zhabaných pri námornej operácii, ide o bezprecedentný objem v histórii inštitúcie,“ oznámil hovorca námorníctva.
Počas operácie zároveň zaistili 8 700 litrov paliva a šesť lodí pri pobreží neďaleko mesta Lázaro Cárdenas. Zhabané položky majú súhrnnú hodnotu približne dve miliardy pesos (91 miliónov eur).
(tasr)
Republikánsky exprezident poskytol predvolebný rozhovor denníku Wall Street Journal, ktorý viedli členovia Editorial Board.
„Povedal by som: ak pôjdete na Taiwan, tak mrzí ma to, ale nemám na výber. Uvalím na vás 150- až 200-percentné clá,“ vyhlásil kandidát na prezidenta do novembrových volieb.
Na otázku, či by použil v prípade čínskej blokády Taiwanu vojenskú silu, Trump odpovedal, že k takému scenáru by neprišlo, pretože čínsky prezident Si Ťin-pching ho rešpektuje.
„Mal som s ním veľmi silný vzťah,“ povedal Trump. „Nemusel by som (použiť vojenskú silu), pretože ma rešpektuje a vie, že som totálne šialený.“ Ďalej opísal príhodu, keď na Siho rozprával po anglicky – telefonovali si v roku 2017, keď hrozilo, že USA zbombardujú čínsku techniku v Sýrii.
V rozhovore sa Trump vyjadril aj k ruskej invázii na Ukrajine a zopakoval, že keby bol teraz prezidentom USA on, ruský prezident Vladimir Putin by si nedovolil zaútočiť na Ukrajinu.
„Ja som Putinovi povedal: Vladimir, máme skvelý vzťah... Vladimír, ak pôjdeš po Ukrajine, tak na teba udriem tak tvrdo, že sa z toho nespamätáš. Zasiahnem ťa priamo uprostred poondiatej Moskvy,“ opísal pre WSJ svoju komunikáciu s Putinom.
(tasr)
Smrť lídra militantného hnutia Hamas zvýšila pravdepodobnosť diplomatického ukončenia vojny v Pásme Gazy, vyhlásil republikánsky kandidát na prezidenta.
Keď sa Donalda Trumpa novinári spýtali, či bude podľa jeho názoru ľahšie dosiahnuť mier po tom, čo Sinwára zabili izraelské jednotky, Trump odpovedal: „Myslím, že teraz to bude ľahšie. Som rád, že Bibi sa rozhodol urobiť, čo musel.“ „Bibi“ je pritom familiárnou prezývkou izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, s ktorým má Trump blízky vzťah.
Republikán dodal, že americký prezident Joe Biden sa snaží Netanjahua zadržiavať. „Snaží sa ho mierniť a pritom by mal pravdepodobne robiť presný opak,“ povedal.
Agentúra AFP pripomína, že Biden spolu s viceprezidentkou a kandidátkou na prezidentku Kamalou Harrisovou sa snažia balansovať medzi zachovaním tradičnej americkej podpory pre Izrael a zároveň tlačiť na Tel Aviv, aby zmiernil prelievanie krvi civilistov vo vojne proti Hamasu.
(tasr)
V piatok vypukol v Kalifornii požiar, ktorý ohrozuje prístavné mesto Oakland, jeho príčina je zatiaľ neznáma. Úrady dosiaľ nehlásili žiadne zranenia, živel však poškodil najmenej sedem domov, píše agentúra AP.
Hovorca oaklandského hasičského a záchranárskeho zboru Michael Hunt nevedel špecifikovať presný počet evakuovaných ľudí, avšak predpokladal, že stovky rezidentov už utiekli pred ničivým živlom zo svojich domovov.
Plamene zachvátili plochu približne štyroch hektárov a boj proti ním zvádza viac než 80 hasičov.
Približne 16-tisíc domácností je od piatku bez elektriny.
(tasr)
Ministri obrany Aliancie sa v piatok na zasadnutí v Bruseli zhodli, že tento krok posilní kompatibilitu medzi členskými štátmi. Ako prvé vypracujú normy pre muníciu, píše agentúra AFP.
Armády 32 členských štátov NATO by tak mohli lepšie spolupracovať vďaka spoločným pravidlám pre postupy a vybavenie, vrátane delostrelectva, munície a lietadiel.
„Normy sú rozhodujúce pre našu schopnosť spoločne bojovať. Prísnejšie normy pomôžu znížiť náklady na obranu,“ povedal generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte po stretnutí na úrovni ministrov obrany.
Problém, ktorý trápi Alianciu už desaťročia, sa výraznejšie prejavil počas vojny na Ukrajine. Ako povedal vlani nemenovaný ukrajinský diplomat, náboj z Holandska sa nezmestil do kanóna z Nemecka.
NATO má približne dvetisíc noriem a takmer dvesto pracovných skupín v tejto oblasti. Normy upravujúce postupy sa implementujú ľahšie, problém nastáva pri normách zameraných na vojenské vybavenie. Do vývoja nového zariadenia majú byť zapojení aj samotní výrobcovia.
(tasr)
Výmena je súčasťou čiastkovej dohody, ktorú medzi Kyjevom a Moskvou sprostredkovali Spojené arabské emiráty, píše agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie ruského ministerstva obrany.
„Výsledkom rokovacieho procesu bol návrat 95 ruských vojakov z územia kontrolovaného kyjevským režimom ... Recipročne bolo (Kyjevu) odovzdaných 95 zajatcov ukrajinskej armády,“ uviedol rezort s tým, že vydaní ruskí vojaci sa podrobujú lekárskej prehliadke v Bielorusku.
Kyjev dosiaľ informáciu nepotvrdil.
Napriek pretrvávajúcim bojom si Rusko a Ukrajina vymenili od začiatku ruskej invázie z februára 2022 už stovky vojnových zajatcov. Výmeny často pomohli sprostredkovať SAE, Saudská Arábia či Turecko. Dosiaľ posledná známa, taktiež sprostredkovaná Emirátmi, sa uskutočnila v septembri, keď si každá zo strán vydala zhodne po 103 vojnových zajatcov.
Kyjev skôr v piatok informoval, že v rámci repatriácie mu bolo vydaných 501 tiel ukrajinských vojakov, ktorí padli v bojoch s ruskou armádou, a to najmä v oblastiach na Ruskom okupovanom východe Ukrajiny.
Poslanec ruskej Štátnej dumy Šamsail Saralijev zase oznámil, že Rusku bolo recipročne vydaných 89 tiel mŕtvych ruských vojakov. Ukrajinský projekt „Chcem nájsť“ tvrdí, že išlo o telá a pozostatky nájdené ukrajinskými pátracími skupinami v ruskej Kurskej oblasti, ako aj v okolí niekoľkých obcí na ukrajinskom území.
(tasr)
Minister Władysław Kosiniak-Kamysz v piatok po zasadnutí ministrov obrany NATO v Bruseli vyzdvihol hrdinstvo ukrajinských vojakov, ktorí už takmer tri roky bránia svoju vlasť pred ruskou agresiou, zároveň však vyslovil určité pochybnosti.
„Nie je to zreteľné, jasné svetlo, ktoré okamžite zmení realitu,“ povedal Kosiniak-Kamysz na margo plánu, ktorý ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj tento týždeň prvýkrát verejne predstavil, a to najprv v stredu v ukrajinskom parlamente a následne vo štvrtok na zasadnutí Európskej rady v Bruseli.
Zelenského víťazný plán celkovo počíta s piatimi bodmi a tromi tajnými dodatkami. Okrem bezodkladnej pozvánky na vstup do NATO k nim patrí posilnenie ukrajinských vojenských a obranných kapacít, pokračovanie vojenskej operácie v ruskej Kurskej oblasti a nasadenie „komplexného balíka nejadrových strategických odstrašujúcich prostriedkov“ na Ukrajine.
Kosiniak-Kamysz v piatok tiež pripomenul, že ukrajinskí vojaci sú už vojnou vyčerpaní. „Situácia na fronte je ťažká, je tu obrovská únava z vojny,“ povedal. Dodal, že Ukrajinci žijúci v Poľsku zatiaľ neprejavujú príliš veľký záujem o plánovanú dobrovoľnícku brigádu, do ktorej sa doteraz prihlásilo zhruba 300 mužov a žien.
Snaha vycvičiť v Poľsku „ukrajinskú légiu“ je súčasťou bezpečnostnej dohody, ktorú v júli podpísal Zelenskyj s poľským premiérom Donaldom Tuskom, pripomína agentúra DPA.
Poľsko, ktoré je členom EÚ aj NATO, patrí k najangažovanejším politickým a vojenským podporovateľom Ukrajiny. Okrem toho prijalo na svoje územie takmer milión ukrajinských utečencov.
(tasr)
Úder zasiahol viacero domov v meste a priľahlom utečeneckom tábore na severe Pásma Gazy, ďalších 85 utrpelo zranenia, píše agentúra Reuters.
Gazské úrady tvrdia, že počet obetí je minimálne 72, tamojší obyvatelia hlásili, že izraelské tanky poškodili cesty aj domy.
Miestna vláda, ovládaná militantným hnutím Hamas tvrdí, že počet obetí môže ešte vzrásť, pretože niektorí ľudia sú pravdepodobne zasypaní v sutinách budov. Palestínska tlačová agentúra WAFA uviedla, že medzi mŕtvymi sú aj deti.
Izrael zatiaľ situáciu nijako nekomentoval.
Obyvatelia Džabálije, v ktorej sa nachádza jeden z najväčších utečeneckých táborov v Pásme Gazy, tvrdia, že izraelská armáda ničí denne desiatky budov údermi zo vzduchu i zo zeme, prípadne budovy odpaľuje na diaľku výbušnými systémami.
(tasr)
Medzinárodne uznaná Organizácia pre oslobodenie Palestíny (OOP) popri vyjadrení sústrasti s „mučeníckou“ smrťou Jahju Sinwára tiež vyzvala všetky palestínske frakcie na jednotu, píše portál Times of Israel.
OOP prostredníctvom svojho vyhlásenia vyzvala na vytvorenie jednotného frontu proti Izraelu s cieľom „získať späť naše plné práva“, vrátane práva na návrat utečencov, dosiahnutia ukončenie izraelskej okupácie a vytvorenia palestínskeho štátu v hraniciach z roku 1967 s Jeruzalemom ako nedeliteľným hlavným mestom.
Výzvu spojiť všetky palestínske frakcie OOP vysvetlila aj tým, že treba bojovať proti plánu Izraela, ktorým je vyhnanie Palestínčanov z ich domoviny – z Pásma Gazy alebo z Predjordánska. Podľa OOP sa treba postaviť aj proti snahám Izraela stavať v Pásme Gazy židovské osady a rozšíriť konfiškáciu pôdy a demoláciu domov v Predjordánsku i v Jeruzaleme.
Strana Fatah podporujúca predsedu Palestínskej samosprávy Mahmúda Abbása vo svojom osobitne vydanom vyhlásení uviedla, že izraelská politika „vraždenia a terorizmu nedokáže zlomiť vôľu nášho ľudu získať naše legitímne národné práva na slobodu a nezávislosť“.
Fatah, ktorý je v OOP vedúcou silou a ovláda i Palestínsku samosprávu vládnucu na Západnom brehu Jordánu, má s Hamasom napäté vzťahy od roku 2007. Hamas vtedy násilne prevzal kontrolu nad Pásmom Gazy a odstránil z riadenia tejto pobrežnej enklávy všetkých predstaviteľov Fatahu.
Kým Fatah je spolu s ďalšími frakciami členom OOP, Hamas v OOP nie je.
(tasr)
Jednotky izraelskej armády v piatok zabili osobného strážcu šéfa palestínskeho radikálneho hnutia Hamas Jahjá Sinwára.
K ochrankárovej eliminácii došlo na juhu Pásma Gazy, neďaleko miesta, kde bol v stredu zabitý i Sinwár. S odvolaním sa na izraelskú armádu o tom v piatok informovala agentúra AFP.
Mahmúd Hamdán bol zodpovedný nielen za Sinwárovu ochranu, ale bol aj veliteľom práporu Tal as-Sultán pôsobiaceho v rámci hnutia Hamas.
Izraelská armáda vo svojom vyhlásení spresnila, že Hamdán bol zneškodnený počas stretu s izraelskými vojakmi. Došlo k nemu v meste Rafah a približne 200 metrov od miesta, kde bol v stredu zlikvidovaný Sinwár.
Na základe hodnotenia tajných služieb izraelská armáda pôvodne predpokladala, že Hamdána zlikvidovala už pred niekoľkými týždňami. Neskôr sa však ukázalo, že Hamdán žije a pokračoval vo svojej úlohe pri Sinwárovej ochrane.
Podľa izraelskej armády bol Hamdán zodpovedný aj za stráženie šiestich izraelských rukojemníkov, ktorých však ich únoscovia koncom augusta v Rafahu zavraždili.
Sinwár je považovaný za strojcu útoku Hamasu a ďalších palestínskych skupín zo 7. októbra 2023 na juh Izraela, ktorý si vyžiadal stovky mŕtvych a zranených a bol spúšťačom následnej izraelskej vojenskej operácie v Pásme Gazy. Podľa údajov tamojšieho ministerstva zdravotníctva ovládaného Hamasom pri nej doteraz zahynulo najmenej 42.500 ľudí, väčšinou civilistov.
(tasr)
Centrum pre strategickú komunikáciu a informačnú bezpečnosť ukrajinského ministerstva kultúry zverejnilo zábery, na ktorých údajní severokórejskí vojaci dostávajú ruské vojenské vybavenie. Uvádza to Ukrajinská Pravda.
Centrum tvrdí, že uvedené zábery boli natočené najviac pred tromi dňami vo výcvikovom priestore na ruskom ďalekom východe.
Vo videu je vraj počuť kórejčinu, pričom jeden z vojakov sa pýta: „Čo je to?“. Jasne je počuť aj slovo, ktoré v preklade znamená „voda“.
Podľa údajov juhokórejskej Národnej spravodajskej služby (NIS) do Ruska prišlo prvých 1500 vojakov a ich celkový počet by mohol neskôr dosiahnuť 12-tisíc.
Toto tvrdenie prichádza len deň po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na základe spravodajských informácií uviedol, že do vojny by sa mohlo zapojiť okolo 10-tisíc severokórejských vojakov.
Niektorí vojenskí experti tvrdia, že bojová hodnota severokórejských vojakov je malá, keďže im chýbajú skúsenosti z reálneho nasadenia. Tvrdia, že budú mať tiež problém s jazykovou bariérou. Ich využitie vidia skôr pri strážení niektorých úsekov rusko-ukrajinskej hranice, než priamo na fronte.
(bra)
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok obvinil Ukrajinu z neochoty rokovať. Zopakoval, že Rusko je pripravené rokovať s Ukrajinou na základe dohôd z Istanbulu, ktoré parafoval aj vedúci vtedajšej ukrajinskej delegácie. Uviedla to agentúra DPA.
Mierové rokovania v Turecku sa konali na jar 2022 — len niekoľko týždňov po tom, ako ruská armáda zaútočila na Ukrajinu. V týchto dohodách sa okrem iného stanovuje, že Ukrajina sa musí vzdať svojich snáh o členstvo v NATO.
Ruský prezident tiež uviedol, že je otvorený tomu, aby hostiteľom mierových rokovaní bola Saudská Arábia. Zdôraznil však, že dôležitejší ako miesto konania schôdzky je obsah rokovaní.
V tejto súvislosti ocenil mierové iniciatívy Číny a Brazílie, pričom ich prístup k riešeniu konfliktu na Ukrajine označil za vyvážený.
Vyhlásil, že Rusko je za nastolenie trvalého mieru na Ukrajine, ktorým by všetci mali zaistenú rovnakú bezpečnosť.
„Nemalo by to byť prímerie na týždeň, dva týždne alebo na rok — aby krajiny NATO znovu vyzbrojili. Potrebujeme podmienky na dlhodobý, udržateľný a trvalý mier," zdôraznil Putin na tlačovej konferencii pre médiá členských štátov združenia BRICS, ktorého summit sa bude konať na budúci týždeň v meste Kazaň ležiacom v európskej časti Ruska.
Ruský prezident sa vyhol odpovedi na otázku, kedy sa skončí ruská tzv. špeciálna vojenská operácia na Ukrajine. Uviedol, že sa treba obrátiť na Severoatlantickú alianciu a jej sa spýtať, kedy ju „prestane baviť bojovať s Ruskom". V mene svojej krajiny však Putin povedal, že Rusko je pripravené pokračovať v tomto boji a zvíťaziť.
Putin okrem toho tvrdí, že ukrajinská armáda nie je schopná používať vysoko presné zbraňové systémy, ale robia to za ňu „vojenskí špecialisti NATO".
„NATO s nami vedie vojnu, ale rukami ukrajinských vojakov," vyhlásil Putin a zopakoval, že vojna na Ukrajine bude pokračovať tak dlho, ako dlho budú členské štáty NATO dodávať Ukrajine zbrane.
(tasr)
Išlo o vôbec prvú takúto skupinu, ktorú vyhostili na základe dohody Ríma s Tiranou.
Rímsky súd v piatok rozhodol, že v albánskych centrách nemajú zadržiavať 12 migrantov, ktorých tam previezla talianska loď. Súd migrantom zároveň priznal právo na návrat do Talianska.
Celkovo 16 migrantov pôvodom z Egypta a Bangladéša, ktorých zachránili v Stredozemnom mori, previezla tento týždeň loď talianskeho námorníctva do Albánska. Stali sa tak prvou skupinou, ktorá bola po spracovaní v albánskom prístave Shëngjin umiestnená v novom migračnom centre Gjadër v súlade so zmienenou dohodou.
Už po počiatočnom posúdení v Albánsku však úrady rozhodli, že štyria z nich sa môžu vrátiť do Talianska. Návrat im umožnili buď zo zdravotných dôvodov, alebo preto, že išlo o neplnoleté osoby.
Rímsky súd však v piatok odobril návrat do Talianska aj zvyšným 12 migrantom, ktorí podľa neho nepochádzajú z bezpečných krajín a nespĺňajú tak kritéria dohody s Tiranou. Súd rozhodol v súlade s nedávnym verdiktom Európskeho súdneho dvora (ESD).
ESD v danom prípade rozhodol, že štát nemôže byť vyhlásený za bezpečný, ak sa za taký nepovažuje celé jeho územie. V súlade s dohodou, ktorú uzavrel Rím s Tiranou, mohli byť do migračných centier v Albánsku posielaní migranti pochádzajúci z 22 štátov, ktoré Taliansko zaradilo na zoznam tzv. bezpečných krajín. Medzi bezpečnými krajinami sa ocitli aj Egypt a Bangladéš, ktoré však za také nepovažuje ESD.
Na piatkové rozhodnutie rímskeho súdu už s nevôľou reagovala vládna strana Bratia Talianska (FdI) premiérky Giorgie Meloniovej, pričom ho označila za spolitizované. Samotná premiérka ohlásila, že na pondelok zvoláva v tejto veci zasadnutie vládneho kabinetu.
Kým Meloniová označila verdikt súdu za zaujatý, aktivisti za práva migrantov ho privítali. Organizácia Sea Watch ho napr. komentovala slovami, že "celá mediálna šou organizovaná Meloniovej vládou" sa dostala do rozporu s vnútroštátnym aj medzinárodným právom.
(tasr)
Libanonské proiránske militantné hnutie Hizballáh tvrdí, že pri piatkovom raketovom útoku zasiahlo izraelské prístavné mesto Haifa a oblasť ležiacu severne od neho. Informovala o tom agentúra AFP.
Hizballáh uviedol, že jedna zo striel bola vypálená na počesť jeho zabitého vodcu Hasana Nasralláha. Izraelská armáda oznámila, že zachytila tri rakety vypálené smerom k Haifskému zálivu.
Varovné sirény sa predtým rozozvučali v meste Akko a na predmestí Krajot ležiacom severne od Haify, doplnil spravodajský web The Times of Israel (TOI).
Proiránsky Hizballáh je v ozbrojenom konflikte s Izraelom už celé roky, pričom sporadicky ostreľoval oblasti na severe židovského štátu, ktorý zvyčajne reagoval cielenými náletmi na miesta odpaľovania rakiet v južnom Libanone.
Tieto cezhraničné útoky sa zintenzívnili po 7. októbri 2023, keď palestínske hnutie Hamas vpádom svojich teroristických kománd na juh Izraela vyvolalo odvetu v podobe pozemnej operácie izraelskej armády v Pásme Gazy.
Izrael medzičasom koncom septembra otvoril aj druhý front na severe krajiny, keď nedávno spustil nálety a neskôr i pozemnú operáciu na bašty Hizballáhu v južnom Libanone a na predmestí Bejrútu.
(tasr)
Kubu v piatok postihol rozsiahly výpadok dodávok elektriny, ktorý spôsobila porucha v jednej z najväčších elektrární v krajine. Oznámilo to ministerstvo energetiky.
„Blackout“ spôsobila krátko pred poludním miestneho času porucha v elektrárni nesúcej meno kubánskeho revolucionára Antonia Guiterasa, v dôsledku ktorej bola odpojená od siete.
Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel na sieti X ubezpečil, že energetici urobia všetko pre obnovenie dodávok.
Kubánska vláda v ten istý deň z dôvodu šetrenia elektrickou energiou nariadila zatvorenie všetkých škôl, úradov a firiem, ktoré nie sú zásadné pre fungovanie štátu. Väčšina štátnych zamestnancov bola poslaná domov.
Kubu sužujú výpadky dodávok elektriny už dlhodobo. Spôsobené sú najmä nedostatkom paliva pre elektrárne. Venezuela ako najväčší dodávateľ ropy znížila dodávky v prvých deviatich mesiacoch tohto roka v priemere na 32 600 barelov denne, čo je približne polovica zo 60 000 barelov dodávaných v rovnakom období roku 2023.
Rusko a Mexiko, ktoré v minulosti tiež zásobovali Kubu ropou, objem dodávok takisto výrazne znížili.
Súčasná sociálna a ekonomická situácia na Kube je považovaná za najhoršiu od revolúcie vedenej Fidelom Castrom v 50. Rokoch 20. storočia. Za posledné dva roky z Kuby utiekol rekordný počet ľudí. Život a podnikateľské aktivity v tomto komunistickom štáte už roky brzdí nedostatok elektriny.
(tasr)
Palestínska militantná skupina Hamas pravdepodobne nahradí nedávno zabitého lídra Jahju Sinvára novým politickým vodcom sídliacim mimo Gazy. Píše o tom Reuters.
Ako Reuters upozorňuje, všetci hlavní kandidáti na tento post žijú v Katare. Hamas však bude musieť pri rozhodovaní vziať do úvahy aj preferencie Iránu, ktorý je hlavným podporovateľom hnutia.
Nového vodcu menuje Rada šúra, ktorá zastupuje všetkých členov Hamasu v pásme Gazy, na západnom brehu Jordánu, v izraelských väzniciach a aj v palestínskej diaspóre.
Sinvára zabili izraelské ozbrojené sily v stredu (16. 10.) a Hamas tak počas menej ako troch mesiacov už druhýkrát prišiel o svojho lídra.
Sinvár je považovaný za strojcu útokov na Izrael, ktoré sa odohrali 7. októbra 2023. Ich dôsledkom je ničivá vojna v Gaze, pri ktorej bolo zabitých asi 42 000 ľudí a zničené dve tretiny všetkých stavieb v oblasti.
Zdecimované bolo hospodárstvo Gazy, ktorého produkcia sa prepadla o 85 percent a nezamestnanosť dosiahla úroveň 80 percent.
(bra)
Americký prezident Joe Biden považuje za možné dohodnúť sa s Izraelom a Iránom takým spôsobom, ktorý by mohol na určitý čas ukončiť ich konflikt na Blízkom východe.
Ako informoval spravodajský web The Times of Israel (TOI), Biden v piatok v rozhovore s novinármi na záver svojej návštevy v Berlíne tiež vyhlásil, že vie, ako a kedy Izrael zareaguje na nedávne raketové útoky z Iránu. Ďalšie podrobnosti však Biden odmietol poskytnúť.
V súvislosti s útokmi, ktoré Irán podnikol na Izrael 1. októbra, vládne na Blízkom východe veľké napätie, pripomína TOI.
Podľa Bidenovho názoru existuje príležitosť, že "pravdepodobne dokážeme vyriešiť záležitosť s Izraelom a Iránom spôsobom, ktorý na určitý čas ukončí konflikt… a zastaví následné otrasy".Ako dodal, verí, že je možné pracovať na prímerí v Libanone. Uviedol súčasne, že dosiahnuť prímerie v Pásme Gazy bude ťažšie.
Podľa britského denníka The Guardian Biden už po prílete do Nemecka na stretnutie s európskymi lídrami vyhlásil, že v súvislosti s vyhliadkami na prímerie v Pásme Gazy pociťuje "väčšiu nádej". Dodal, že v najbližších štyroch alebo piatich dňoch pošle do Izraela ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena.
Blinken v spoločnom vyhlásení so svojou nemeckou rezortnou kolegyňou Annalenou Baerbockovou uviedol, že zabitie vodcu palestínskeho militantného hnutia Hamas Jahjá Sinwára "môže byť impulzom na ukončenie konfliktu" v Pásme Gazy. Ministri dodali, že Sinwár "stál v ceste prímeriu".
Apelovali súčasne na prepustenie všetkých rukojemníkov zajatých pri vpáde palestínskych militantov na juh Izraela a už rok zadržiavaných v Pásme Gazy. Zároveň však podľa ministrov musí byť poskytnutá humanitárna pomoc civilistom v Pásme Gazy. Ministri zhodne deklarovali, že Nemecko a Spojené štáty na tom budú pracovať spolu so svojimi partnermi.
(tasr)
Českí ľudovci si v piatok zvolili nového predsedu, so ziskom 159 hlasov sa ním stal súčasný minister poľnohospodárstva Marek Výborný. Na čele KDU-ČSL vystrieda doterajšieho predsedu Mariana Jurečku.
Jedným z cieľov Výborného podľa jeho slov je, aby Česko po budúcoročných parlamentných voľbách neovládli populisti, komunisti a extrémisti. Chce sa zamerať na väčšiu disciplinovanosť strany, ukončenie kultúrnych vojen a dôraz na praktickú politiku.
O možnom konci Jurečku na čele ľudovcov písali české médiá už dlhší čas. Jurečku nepriamo podporil aj premiér Petr Fiala, ktorý ho v prejave pred ľudovcami označil za jedného z najlepších členov vlády, akých Česko malo.
Oceňoval jeho pracovitosť a kompetentnosť. Podľa českých médií má Fiala bližšie práve k Jurečkovi, pretože s ním a so šéfkou TOP 09 Markétou Pekarovou Adamovou dohodli v roku 2021 koalíciu Spolu, s ktorou porazili ANO Andreja Babiša. Koalíciu však teraz podporil aj nový predseda Výborný.
Výborný je členom KDU-ČSL od roku 2005, jej predsedom už v minulosti krátko bol. Do čela si ho straníci zvolili v marci 2019. Uprednostnili ho vtedy v druhom kole pred Jurečkom. O niekoľko mesiacov však z dôvodu rodinnej tragédie na post rezignoval a šéfom strany sa stal Jurečka.
Po tom, ako sa strana v roku 2021 stala v rámci koalície SPOLU súčasťou vlády, pôsobil Výborný ako predseda poslaneckého klubu KDU-ČSL v Poslaneckej snemovni. V júni 2023 sa stal ministrom poľnohospodárstva, keď nahradil Zdenka Nekulu.
O post šéfa strany, ktorá v aktuálnych prieskumoch volebných preferencií dosahuje okolo dvoch percent, sa uchádzalo šesť straníkov.
(tasr)
Rusko nedovolí Ukrajine za žiadnych okolností získať jadrové zbrane a ak by Ukrajina nimi disponovala, Rusko by náležite odpovedalo, povedal v piatok v Moskve ruský prezident Vladimir Putin novinárom z krajín združenia BRICS
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa svojho štvrtkového vyjadrenia nedávno povedal americkému prezidentskému kandidátovi Donaldovi Trumpovi, že Ukrajina pre svoju bezpečnosť potrebuje buď jadrové zbrane alebo členstvo v NATO.
Na summite EÚ však lídrom členských štátov povedal, že Ukrajina sa po rozpade ZSSR vzdala jadrového arzenálu. "Nevyberáme si jadrové zbrane, vyberáme si NATO," vyhlásil Zelenskyj.
Putin v piatok označil Zelenského slová za "nebezpečnú provokáciu". "V modernom svete nie je ťažké vytvoriť jadrové zbrane," poznamenal.
Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta v piatok uviedol, že správy o tom, že by sa Ukrajina snažila získať jadrové zbrane, vznikli nesprávnou interpretáciou výrokov prezidenta. Samotný Zelenskyj neskôr objasnil, že nikdy netvrdil, že by sa Ukrajina pripravovala na výrobu jadrovej zbrane.
Ukrajina sa po rozpade ZSSR vzdala jadrových zbraní na svojom území výmenou za rešpektovanie jej územnej celistvosti a nezávislosti. Jadrový arzenál, ktorý vtedy Ukrajina zdedila, patril k najväčším na svete.
(tasr)
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár v piatok slávnostne otvoril nový honorárny konzulát SR v srbskom meste Báčsky Petrovec.
Šéf slovenskej diplomacie verí, že otvorenie honorárneho konzulátu v Báčskom Petrovci je ďalším krokom do budúcnosti k upevneniu vzťahov medzi Slovenskom a Srbskom. Minister sa poďakoval srbskej vláde i regionálnym úradom za starostlivosť o slovenskú krajanskú komunitu v Srbsku.
Blanár predtým v Báčskom Petrovci položil veniec k buste Dr. Janka Bulíka, prvého predsedu Matice slovenskej v Srbsku, a stretol sa s krajanmi.
Báčsky Petrovec sa nachádza v srbskej Vojvodine, kde žije početná slovenská komunita. V meste funguje slovenské gymnázium Jána Kollára založené v roku 1919. Ide o najväčšie gymnázium mimo SR s výučbou v slovenskom jazyku.
(tasr)
Pre Gruzínsko by malo hrozivé následky, ak by nadchádzajúce parlamentné voľby vyhrala vládna strana Gruzínsky sen. V rozhovore pre Rádio Sloboda (RFE/RL) to uviedol väznený gruzínsky exprezident Michail Saakašvili.
„Ak zmanipulujú voľby a uzurpujú si moc, potom Gruzínsko prestane existovať ako nezávislá krajina," obáva sa Saakašvili. Za nádejný však považuje fakt, že opozičné strany už 12 rokov bojujú proti vláde a na ich strane je aj generácia mladých ľudí, ktorá „nie je orientovaná na Rusko, ale na Európu."
Parlamentné voľby sa v Gruzínsku budú konať 26. októbra a strana Gruzínsky sen, ktorá je pri moci od roku 2012, je ich favoritom. Opozičné strany, vrátane Zjednoteného národného hnutia, ktoré založil Saakašvili, však varujú, že víťazstvo Gruzínskeho sna by mohlo v krajine ohroziť demokraciu.
Gruzínsky sen totiž nedávno schválil zákony obmedzujúce činnosť mimovládnych organizácií a médií, ktoré dostávajú finančné prostriedky zo zahraničia, a intenzívne bojuje proti tomu, čo nazýva LGBT propagandou. Vládna strana okrem toho avizovala, že v prípade svojho víťazstva vo voľbách zakáže všetky veľké opozičné strany.
Tieto i ďalšie kroky podnietili Brusel a Washington k represívnym opatreniam: EÚ zmrazila vstup Gruzínska do bloku, zatiaľ čo Washington uvalil sankcie na niektorých najvyšších predstaviteľov krajiny a pripravil samostatný balík finančných sankcií proti zakladateľovi a stále de facto vodcovi Gruzínskeho sna Bidzinovi Ivanišvilimu.
(tasr)
Terajší podpredseda vlády Matteo Salvini obhajoval záujmy Talianska a mal by byť zbavený obvinenia v kauze lode s migrantmi, ktorej v roku 2019, keď bol ministrom vnútra, neumožnil takmer tri týždne zakotviť v prístave na ostrove Lampedusa.
Vo svojej záverečnej reči v procese so Salvinim to v piatok v Palerme uviedla jeho právnička Giulia Bongiornová. Informuje o tom agentúra Reuters.
Prokuratúra žiada pre Salviniho, ktorý je v súčasnosti aj ministrom infraštruktúry a dopravy a predsedom pravicovo-populistickej strany Liga, trest odňatia slobody na šesť rokov.
Loď prevádzkovaná španielskou humanitárnou organizáciou Open Arms mala na svojej palube 147 migrantov prevažne z Afriky. Nakoniec jej po zásahu súdu bolo umožnené zakotviť na Lampeduse.
Salviniho právnička argumentovala, že lode nemajú automatické právo zakotviť v talianskych prístavoch. Ak by organizácii Open Arms skutočne záležalo na blahu migrantov, mohla ich podľa nej dopraviť inam, napríklad do domovského Španielska, na čo mala „nespočetne veľa príležitostí".
„V auguste 2019 minister Salvini viedol boj, ale určite nie proti migrantom, o ktorých bolo postarané a boli chránení," povedala Bongiornová.
Salvini v tom čase presadzoval politiku „uzavretých prístavov" pre lode zachraňujúce migrantov v Stredozemnom mori a ich posádky obviňoval z toho, že spolupracujú s prevádzačmi a lákajú do Talianska státisíce migrantov.
Proces so Salvinim, ktorý je obvinený zo zneužitia svojich právomocí a únosu, sa začal na Sicílii ešte v roku 2021. Salvini ho označuje za spolitizovaný. Podporu mu nedávno vyjadrili krajne pravicové strany v celej Európe, ktoré ho vykreslili ako hrdinu v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu.
„(Salvini) si zaslúži medailu za obranu Európy," napísal v piatok na platforme X maďarský premiér Viktor Orbán.
Salvini vyhlásil, že v prípade, ak ho uznajú za vinného, neodstúpi zo svojich súčasných funkcií, ale voči verdiktu sa odvolá. Podľa talianskych zákonov majú obvinení právo na dve odvolania, takže proces sa môže ťahať ešte niekoľko rokov. Termín vynesenia rozsudku zatiaľ nebol stanovený.
(tasr)
V predloženom návrhu zákona sa nenachádza právo na adopciu dieťaťa.
Poľská vláda v piatok predložila návrh zákona, ktorým by sa v prípade schválenia uzákonila možnosť registrovaného partnerstva pre páry rovnakého pohlavia. Podľa poľskej ministerky pre rovnosť Katarzyny Kotulovej ide o "historický deň".
Podľa navrhovanej legislatívy by mohli dve osoby bez ohľadu na ich pohlavie uzavrieť partnerstvo na matričnom úrade. Vďaka zákonu by páry, ktoré vstúpili do registrovaného partnerstva, získali aj právo na dedičstvo a zdravotné informácie o svojom partnerovi. V predloženom návrhu zákona sa ale nenachádza právo na adopciu dieťaťa.
Súčasťou návrhu je zároveň ustanovenie o legalizácii zväzkov párov rovnakého pohlavia, "ktoré sú zosobášené podľa práva iného štátu ako Poľska." Poľsko ako krajina so silnou kresťanskou tradíciou totiž v súčasnosti takéto manželstvá neuznáva.
Aby navrhovaný zákon vstúpil do platnosti, musí ho ešte schváliť poľský parlament a konzervatívny prezident Andrzej Duda.
"Toto je nová kapitola dlhého pochodu k rovnosti," uviedla ministerka pre rovnosť, keď predstavovala návrh zákona o registrovaných partnerstvách. Na príprave návrhu zákona sa podieľali podľa slov Kotulovej aj viaceré LGBT organizácie, ktorým sa za ich prácu poďakovala.
(tasr)
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…
Môžeme sa rozprávať so zvieratami? Doktor Dolittle to dokázal. Teraz vedci využívajú jazykové modely, aby napodobnili túto fiktívn…