Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Michel: Budúcnosť Európanov nesmie závisieť od prezidenta USA, Ruska či Číny

Predseda Európskej rady Charles Michel sa vo veľkom rozhovore pre novinárov Európskej redakcie (ENR), ktorej súčasťou je aj TASR, vyjadril k postaveniu EÚ na medzinárodnej scéne.

Európsky integračný projekt založený na zmierení a spoločnej vízii budúcnosti je prítomný už pre tretiu generáciu Európanov a nesmie stratiť podporu občanov. Uviedol to vo štvrtok predseda Európskej rady Charles Michel.

Michel skonštatoval, že EÚ sa nachádza v "bode zlomu". Dodal, že pre budúcnosť by si mala zachovať rovnakú úroveň ambícií, aké mala v minulosti. Pripomenul, že EÚ chce väčšiu suverenitu a mať väčší vplyv vo svete, chce budovať spoločnú obranu a ďalej sa rozširovať. Na to musí byť inštitucionálne pripravená do roku 2030, pričom však nesmie stratiť podporu občanov.

Počas piatich rokov strávených v tejto funkcii stihol riadiť viac ako 40 summitov venovaných európskej politike, riešeniu pandémie či vojne na Ukrajine, a tvrdí, že vždy sa snažil načúvať ostatným lídrom a dosahovať riešenia na báze kompromisu. Do konca roka ho má v tejto funkcii nahradiť portugalský expremiér António Costa.

Počas hodinového stretnutia čelil Michel sérii otázok spojených s najväčšími výzvami pre EÚ a súčasnými krízami. Podľa jeho slov vzťahy medzi EÚ a Izraelom treba dôkladnejšie preskúmať a potrebné je prehodnotiť aj asociačnú dohodu medzi oboma stranami. Odpovedal tak na obvinenia, že Únia nereaguje na porušovanie ľudských práv a medzinárodného práva v Palestíne zo strany Izraela rovnako ako v prípade Ruska útočiaceho na Ukrajinu.

"Ak chce EÚ rozvíjať svoj globálny vplyv, musí sa vyhnúť pasci dvojakého metra," odkázal Michel. Zdôraznil, že euroblok pri všetkých krízach dôsledne požaduje dodržiavanie medzinárodného práva. Ak sa Únia tejto pasci nedokáže vyhnúť, stratí schopnosť presviedčať zvyšok sveta, že to, čo Rusko robí na Ukrajine, je nesprávne.

Mrzí ho, že Európa nezohráva na Blízkom východe väčšiu úlohu. Skonštatoval, že niekedy je ťažké dosiahnuť, aby sa 27 členských štátov dohodlo na spoločnom hodnotení toho, čo je alebo nie je v súlade s medzinárodným právom.

Na otázky spojené s americkými prezidentskými voľbami naplánovanými na 5. novembra Michel odpovedal, že Európania by nemali "premýšľať so strachom" o možnom budúcom prezidentovi USA a od výsledku týchto volieb by nemalo závisieť ani dianie v Únii.

Priznal, že medzi demokratickou kandidátkou v amerických voľbách Kamalou Harrisovou a republikánom Donaldom Trumpom sú zrejmé rozdiely, čo môže EÚ pocítiť, avšak skôr iba z krátkodobého hľadiska.

"Pokiaľ ide o ekonomické partnerstvo, myslíte si, že s Harrisovou či bez nej, s Trumpom alebo bez neho, USA už nebudú protekcionistickou krajinou?" zareagoval rétoricky s tým, že protekcionizmus USA ho mrzí.

"Nechcem, aby moje deti záviseli od toho, kto bude ďalším prezidentom Spojených štátov, kto bude budúcim prezidentom Číny alebo Ruska. Chcem, aby moje deti ovládali svoj osud, pretože v Európe sami rozhodujeme o budúcnosti a svojom osude," dodal Michel.

(tasr)

Minúta  |  

WSJ: Elon Musk je v dlhodobom kontakte s Vladimirom Putinom

Ich rozhovory, ktoré prebiehajú najneskôr od konca roka 2022, zahŕňajú geopolitiku, obchodné i osobné záležitosti, píše denník Wall Street Journal s odvolaním sa na anonymných amerických, európskych či ruských predstaviteľov.

Ruský prezident údajne požiadal miliardára, aby neaktivoval svoju satelitnú službu Starlink nad Taiwanom – ako láskavosť voči čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi, povedali pre WSJ dve osoby oboznámené s rozhovormi. Nepovedali však, či Musk túto požiadavku splnil.

Ak by sa tieto správy potvrdili, podporili by oznámenie Kancelárie riaditeľa pre národnú bezpečnosť (ODNI), podľa ktorej Moskva v nadchádzajúcich voľbách podporuje republikánskeho exprezidenta Donalda Trumpa, zatiaľ čo Teherán pôsobí na jeho kampaň s cieľom vyzdvihnúť jeho oponentku, viceprezidentku Kamalu Harrisovú.

Miliardár sa totiž v posledných mesiacoch zblížil s viacerými republikánmi vrátane samotného Trumpa, ktorý mu podľa jeho slov prisľúbil miesto v potenciálnej republikánskej vláde.

Kontakty medzi Muskom a Putinom tiež vyvolávajú obavy z ohrozenia národnej bezpečnosti, ako tvrdia predstavitelia administratívy prezidenta USA Joea Bidena, ktorí vnímajú Putina ako jedného z „hlavných protivníkov“ Spojených štátov.

USA a ich spojenci sa snažia vládcu Kremľa izolovať ako trest za inváziu na Ukrajinu v roku 2022. „Muskov dialóg by mohol signalizovať obnovenie kontaktov s ruským lídrom a posilniť Trumpovu vyjadrenú túžbu uzavrieť dohodu o hlavných zlomových líniách, ako je vojna na Ukrajine,“ píše WSJ.

Kontakty medzi Kremľom a najbohatším mužom sveta sú v Bielom dome prísne stráženým tajomstvom, väčšina opýtaných pre Journal reagovala, že o ničom nevedeli.

Musk na žiadosť o komentár nereagoval. Miliardár označil kritiku z niektorých kruhov, že sa stal apologétom Putina, za „absurdnú“ a povedal, že jeho spoločnosti „urobili viac pre podkopanie Ruska ako čokoľvek iné“. Jedným z príkladov by mohol byť práve spomínaný systém Starlink, ktorý Musk nad Ukrajinou bezplatne sfunkčnil v prvých dňoch vojny.

Jeden z predstaviteľov, ktorí vedeli o rozhovoroch medzi Muskom a Putinom, poukázal na osobitný problém, ktorému Bidenova administratíva čelí – ide o bezpečnostnú previerku, ktorú má miliardár z dôvodu spolupráce s obranným i vesmírnym sektorom. Jeho firma SpaceX pravidelne prepravuje astronautov Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), zatiaľ čo ministerstvo obrany si nedávno objednalo upravenú verziu satelitov Starlink, známu ako Starshield.

Dotyčný zdroj však prízvukoval, že Biely dom ani Pentagón nenahlásil narušenie bezpečnostného protokolu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zase priblížil, že si Musk a Putin raz telefonovali, pričom diskutovali o vesmírnych technológiách.

(sab)

Minúta  |  

Novela zákona o štátnom jazyku nezavádza pokuty voči bežným ľuďom

Podľa MK SR nie je namierená proti národnostným menšinám, plne rešpektuje medzinárodné zmluvy a potrebu rozvíjania jazykov národnostných menšín na Slovensku.

Jej cieľom je posilniť postavenie slovenského jazyka vo vybraných oblastiach úradného a verejného styku. Zdôrazňuje to Ministerstvo kultúry (MK) SR, ktoré zároveň striktne odmieta dezinterpretácie, týkajúce sa sankcií za porušenie zákona.

„Ohradzujeme sa voči dezinterpretáciám, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach o tom, že pokutované budú môcť byť aj fyzické osoby, ktoré budú publikovať svoje súkromné texty s gramatickými či pravopisnými chybami. Pokuty sa budú týkať podnikateľov a fyzických osôb podnikateľov a právnických osôb," oznámilo ministerstvo.

„Prax ukázala, že existujú prevádzky, ako aj orgány verejnej správy, ktoré napriek upozorneniam opakovane porušujú ustanovenia zákona o štátnom jazyku, čím ho v podstate ignorujú. Je to dôsledkom obmedzených kompetencií rezortu kultúry ako správneho orgánu," vysvetlila ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS).

Pripúšťa, že novela zákona bude vyžadovať striktnejšie dodržiavanie zákona o štátnom jazyku aj od médií a organizátorov verejných podujatí. Cieľom novely zákona je tiež eliminácia používania cudzích výrazov, ktoré prenikajú do úradného a verejného styku aj napriek tomu, že existujú ich plnohodnotné ekvivalenty v slovenskom jazyku.

Novelou sa má tiež zjednodušiť geografické označovanie miest, obcí, ulíc, námestí a kultúrnych pamiatok. „Nie je prípustné, aby boli názvy v slovenskom jazyku uvádzané menej výrazne ako názvy v jazyku národnostných menšín. V poriadku nie sú ani jedálne lístky v reštauráciách bez ponuky uvedenej v slovenskom jazyku," upozornila ministerka.

Dodáva, že pri koncipovaní novely sa ministerstvo inšpirovalo aj platnými právnymi predpismi o používaní oficiálneho jazyka v Poľskej republike a vo Francúzskej republike. Rezort tiež poukazuje na to, že novela je plne v súlade s programovým vyhlásením vlády SR.

Ministerstvo oznámilo prípravu novely zákona o štátnom jazyku v prvej polovici októbra, opozícia tento zámer kritizovala a označila ho za krok, ktorý je priamo namierený, resp. môže poškodiť práva národnostných menšín na Slovensku. Politickí zástupcovia maďarskej menšiny sú presvedčení, že ochrana slovenského jazyka je v súčasnej legislatíve zabezpečená dostatočne.

(tasr)

Minúta  |  

Najväčší slovenský producent vajec je zasiahnutý vtáčou chrípkou

Približne 500 nosníc uhynulo v uplynulých dňoch na farme spoločnosti Novogal v Dvoroch nad Žitavou, dôvodom je zrejme vtáčia chrípka.

Informuje o tom portál Polnoinfo.sk s tým, že úhyn bol Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe (RVPS) nahlásený v pondelok 21. októbra. Nález vtáčej chrípky bol v piatich testovaných vzorkách potvrdený o deň neskôr.

Pracovníci RVPS následne vytvorili pásmo s polomerom 10 kilometrov od ohniska nákazy. V rámci neho je zakázané premiestňovať hydinu a živočíšne produkty, rovnako aj ich z pásma vynášať, alebo vnášať.

Novogal celkovo chová asi 650 000 nosníc a počas vlaňajšieho roka dodal na trh okolo 175 miliónov kusov vajec. Poľnoinfu sa s jeho zástupcami nepodarilo spojiť.

Riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár potvrdil, že spoločnosť aktuálne robí všetky nevyhnutné opatrenia súvisiace s likvidáciou ohniska.

Molnár zdôraznil, že spotrebitelia sa nemusia obávať, že sa na trh dostanú nakazené vajcia. "Všetky vajcia od tohto producenta boli okamžite stiahnuté z trhu, k spotrebiteľovi sa nedostanú," skonštatoval Molnár.

Farma postihnutá vtáčou chrípkou sa na celoslovenskej ročnej produkcii konzumných slepačích vajec podieľa zhruba 10 až 15 percentami. Následný štvormesačný výpadok jej produkcie podľa slov Molnára spôsobí nedostatok slovenských vajec a pravdepodobne budú musieť byť nahradené dovozom. "Závisí to od dopytu na trhu, no žiadny slovenský producent vajec nedokáže tento výpadok nahradiť."

RVPS vyzvala všetkých obyvateľov, aby do 15. novembra osobne, telefonicky alebo mailom nahlásili na Obecnom úrade v Dvoroch nad Žitavou súpis chovanej hydiny a iných vtákov držaných v zajatí s uvedením druhov a kategórií chovaného vtáctva a počtom chovaných kusov.

(bra, tasr)

Minúta  |  

Poslanci začali piatkové rokovanie návrhom na odvolanie ministra B. Suska

Návrh v pléne predložila poslankyňa Mária Kolíková (SaS). Na piatok je naplánované aj rokovanie o návrhu na odvolanie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS).

Opozícia chce odvolať Suska okrem iného pre jeho rozhodnutie podať dovolanie v prípade právoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a prerušiť jeho výkon trestu odňatia slobody až do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní.

Suska kritizujú aj za presadenie trestných kódexov. Šéf rezortu spravodlivosti si za svojimi krokmi stojí. Deklaruje, že v prípade Kováčika konal podľa štandardných inštitútov právneho systému.

Šimkovičovej vyčítajú opoziční poslanci personálne zmeny v Slovenskom národnom divadle a Slovenskej národnej galérii. Opozícia tvrdí, že Šimkovičová rozkladá verejnoprávne médiá, verejnoprávne fondy, ohrozuje rekonštrukcie pamiatok či erbové kultúrne inštitúcie. Ministerka deklaruje, že na svoje kroky má právo a koná zákonne.

Dvojicu ministrov mal odvolávať parlament ešte v auguste, vtedy nebol uznášaniaschopný. Na septembrovej schôdzi sa návrhy nestihli prebrať.

Parlament má v piatok rokovať do 16.00 h, no hlasovať o prerokovaných bodoch sa nebude. Pokiaľ sa nepodarí prebrať oba návrhy v piatok, NR SR má zasadať aj v pondelok (28. 10.).

Minúta  |  

Izraelský útok vyradil ďalší hraničný priechod medzi Libanonom a Sýriou

Ide o druhý z troch priechodov, medzi krajinami tak funguje už len posledný, oznámil v piatok libanonský minister dopravy Alí Hamíja.

Útok podľa ministra zasiahol sýrske územie stovky metrov od sýrskych pohraničníkov na priechode Ká a zablokoval prejazd vozidiel. Damask sa k tomu bezprostredne nevyjadril.

Ešte začiatkom októbra silný izraelský útok spôsobil zatvorenie hraničného priechodu Masná medzi Libanonom a Sýriou. V jeho dôsledku bol podľa Hamíju znemožnený prístup pre vozidlá na cestu, po ktorej z Libanonu pred izraelským bombardovaním utekali státisíce ľudí, väčšinou Sýrčania. Priechodom sa dá stále prejsť pešo.

Hovorca izraelskej armády Avichaj Adraí vtedy obvinil šíitské militantné hnutie Hizballáh, že cez hraničný priechod Masná prepravuje do Libanonu vojenské vybavenie a pašuje zbrane.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.