Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Brusel sa snaží dosadiť v Maďarsku bábkovú vládu, povedal Orbán

Ak sa Európskej únii podarí dosadiť poslušný kabinet, ten bude musieť zrealizovať všetky pokyny z centra, varoval maďarský premiér Viktor Orbán v pravidelnom piatkovom rozhovore pre Kossuth Rádió.

Iniciátorom bruselských snáh je podľa predsedu maďarskej vlády najmä Európska ľudová strana (EPP). „Povedali, že je koniec, pán premiér, vy by ste mali odísť aj s vašou vládou, a že tu je nový, budúci premiér a nová budúca vládnuca strana, ktorú my podporíme,“ dodal pre verejnoprávny rozhlas.

Orbán po plenárnom rokovaní Európskeho parlamentu v Štrasburgu vyhlásil, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda skupiny EPP Manfred Weber jasne povedali, že chcú povaliť maďarskú vládu. Európski socialisti by podľa neho v novej vláde chceli mať Kláru Dobrevovú z Demokratickej koalície (DK) a EPP Pétera Magyara zo strany TISZA.

Opozičná strana sa v prieskumoch dostala pred Orbánov Fidesz

Mohlo by Vás zaujímať Opozičná strana sa v prieskumoch dostala pred Orbánov Fidesz

Orbán v piatkovom rozhovore ďalej prirovnal Európsku úniu k „ríši“ Sovietskeho zväzu a ďalším mocnostiam, ktoré takisto potrebovali bábkové vlády. Zdôraznil, že Budapešť neustúpi, pretože by to poškodilo záujmy Maďarov.

„Maďarsko má právo vykonávať vlastnú hospodársku politiku a je len otázkou schopnosti, odvahy a zručnosti toto právo uplatniť,“ podčiarkol Orbán, podľa ktorého otázkou nie je, kto je premiér, ale aké to má následky pre ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Štáty BRICS majú záujem o vstup Turecka, hoci NATO je nepriateľ, vyhlásil Kremeľ

Prezident Recep Tayyip Erdogan sa zúčastnil samitu rozvíjajúcich sa štátov v ruskej Kazani ako hosť, podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova však majú členovia záujem o to, aby sa Ankara stala plnohodnotným členom.

„Turecko je významnou regionálnou mocnosťou, ktorá zohráva dôležitú úlohu v globálnych záležitostiach. Preto má každý záujem pozvať Turecko do tohto procesu,“ povedal Peskov pre tureckú stanicu TRT World na okraj samitu BRICS.

„Usilujeme sa budovať vzťahy s Tureckom ako s krajinou, nie ako členom NATO,“ spresnil hovorca Kremľa v súvislosti s tvrdeniami, že členstvo krajiny v Aliancii je nezlučiteľné s členstvom v skupine BRICS.

„S NATO máme zlé vzťahy. NATO je náš nepriateľ. Teraz je NATO priamo i nepriamo zapojené vo vojne proti našej krajine. Štruktúra NATO, jej spravodajské kapacity sú využívané proti našej krajine,“ citovala vyhlásenie tlačového tajomníka pre tureckú televíziu agentúra TASS.

Na trojdňovom samite rozvíjajúcich sa ekonomík sa zúčastnilo viac než 20 hláv štátov a vlád vrátane tureckého prezidenta Erdogana či generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa.

Skupinu BRICS pôvodne tvorili iba Brazília, Rusko, India a Čína, neskôr sa pridala Juhoafrická republika a za posledný rok aj Egypt, Etiópia, Irán a Spojené arabské emiráty. Práve rozšírenie skupiny si Moskva stanovila ako pilier svojej zahraničnej politiky.

(tasr)

Minúta  |  

NBS upozorňuje verejnosť na aktivity subjektu Eaconomy

Banka tomuto subjektu neudelila nijaké povolenie a nie je zapísaný v žiadnom registri.

Národná banka Slovenska (NBS) upozorňuje verejnosť na aktivity subjektu s názvom Eaconomy, ktorý ponúka svoje služby prostredníctvom webovej stránky ako aj prostredníctvom rôznych osôb na sociálnych sieťach.

Danému subjektu pritom nebolo udelené nijaké povolenie zo strany NBS a nie je zapísaný v žiadnom registri vedenom bankou, informovali v piatok predstavitelia banky.

„Eaconomy nemá oprávnenie, napríklad, na poskytovanie investičných služieb ani na zhromažďovanie peňažných prostriedkov do fondov kolektívneho investovania. Národná banka Slovenska v poslednom období dostala viacero podnetov týkajúcich sa Eaconomy alebo osôb propagujúcich aktivity tohto subjektu na sociálnych sieťach," priblížila banka.

(tasr)

Minúta  |  

Lukašenko tvrdí, že Putin útočil na Ukrajinu z bieloruského územia bez jeho dovolenia

Ruský prezident nezaútočil vojskami z bieloruského územia, išlo len o rutinný odchod ruských vojsk z juhu krajiny po ukončených cvičeniach, vyhlásil bieloruský líder v rozhovore pre televíziu BBC.

Novinár britskej stanice sa Alexandra Lukašenka pýtal, prečo povolil Vladimirovi Putinovi použiť bieloruské územie ako nástupný priestor pre inváziu na Ukrajinu vo februári 2022, čo prezident odmietol. Moderátor opäť pripomenul, že ruskí vojaci vstúpili na Ukrajinu aj z Bieloruska.

„Uskutočnili sa cvičenia, na ktorých sa zúčastnilo niekoľko tisíc ruských vojakov. Putin začal sťahovať tieto jednotky z miesta, kde sa nachádzali na juhu Bieloruska, po ceste pozdĺž hranice s Ukrajinou,“ odpovedal Lukašenko s tým, že ruské velenie v určitom momente rozhodlo o zmene smeru – na Kyjev.

„Som si istý, že boli vyprovokovaní. Záleží na Putinovi, ako stiahne svoje jednotky. Mohol by ísť cez Kyjev. Alebo by mohol ísť cez Minsk,“ vyhlásil bieloruský líder.

Na otázku, či v tejto záležitosti nekontaktoval Kremeľ so žiadosťou o vyjasnenie situácie, Lukašenko odpovedal: „Nie. Nevolal mi. Ani ja som mu nevolal. Sú to jeho vojská a on má právo stiahnuť ich, kam chce.“

Moderátor sa následne pýtal na taktické jadrové zbrane, ktoré Rusko rozmiestnilo u svojho suseda. Na otázku, či je Putin pripravený použiť ich proti Ukrajine, Lukašenko ubezpečil, že by „nikdy nepoužil zbrane rozmiestnené v Bielorusku bez súhlasu bieloruského prezidenta“. Rýchlo však dodal, že on sám je „plne pripravený“ povoliť použitie týchto jadrových zbraní.

„Som plne pripravený, na čo iné by som tieto zbrane potreboval? Ale len v prípade, že na územie Bieloruska vkročí čo i len jediný (zahraničný) vojak. Neplánujeme na nikoho zaútočiť,“ ubezpečil Lukašenko.

(sab)

Minúta  |  

Michel: Budúcnosť Európanov nesmie závisieť od prezidenta USA, Ruska či Číny

Predseda Európskej rady Charles Michel sa vo veľkom rozhovore pre novinárov Európskej redakcie (ENR), ktorej súčasťou je aj TASR, vyjadril k postaveniu EÚ na medzinárodnej scéne.

Európsky integračný projekt založený na zmierení a spoločnej vízii budúcnosti je prítomný už pre tretiu generáciu Európanov a nesmie stratiť podporu občanov. Uviedol to vo štvrtok predseda Európskej rady Charles Michel.

Michel skonštatoval, že EÚ sa nachádza v "bode zlomu". Dodal, že pre budúcnosť by si mala zachovať rovnakú úroveň ambícií, aké mala v minulosti. Pripomenul, že EÚ chce väčšiu suverenitu a mať väčší vplyv vo svete, chce budovať spoločnú obranu a ďalej sa rozširovať. Na to musí byť inštitucionálne pripravená do roku 2030, pričom však nesmie stratiť podporu občanov.

Počas piatich rokov strávených v tejto funkcii stihol riadiť viac ako 40 summitov venovaných európskej politike, riešeniu pandémie či vojne na Ukrajine, a tvrdí, že vždy sa snažil načúvať ostatným lídrom a dosahovať riešenia na báze kompromisu. Do konca roka ho má v tejto funkcii nahradiť portugalský expremiér António Costa.

Počas hodinového stretnutia čelil Michel sérii otázok spojených s najväčšími výzvami pre EÚ a súčasnými krízami. Podľa jeho slov vzťahy medzi EÚ a Izraelom treba dôkladnejšie preskúmať a potrebné je prehodnotiť aj asociačnú dohodu medzi oboma stranami. Odpovedal tak na obvinenia, že Únia nereaguje na porušovanie ľudských práv a medzinárodného práva v Palestíne zo strany Izraela rovnako ako v prípade Ruska útočiaceho na Ukrajinu.

"Ak chce EÚ rozvíjať svoj globálny vplyv, musí sa vyhnúť pasci dvojakého metra," odkázal Michel. Zdôraznil, že euroblok pri všetkých krízach dôsledne požaduje dodržiavanie medzinárodného práva. Ak sa Únia tejto pasci nedokáže vyhnúť, stratí schopnosť presviedčať zvyšok sveta, že to, čo Rusko robí na Ukrajine, je nesprávne.

Mrzí ho, že Európa nezohráva na Blízkom východe väčšiu úlohu. Skonštatoval, že niekedy je ťažké dosiahnuť, aby sa 27 členských štátov dohodlo na spoločnom hodnotení toho, čo je alebo nie je v súlade s medzinárodným právom.

Na otázky spojené s americkými prezidentskými voľbami naplánovanými na 5. novembra Michel odpovedal, že Európania by nemali "premýšľať so strachom" o možnom budúcom prezidentovi USA a od výsledku týchto volieb by nemalo závisieť ani dianie v Únii.

Priznal, že medzi demokratickou kandidátkou v amerických voľbách Kamalou Harrisovou a republikánom Donaldom Trumpom sú zrejmé rozdiely, čo môže EÚ pocítiť, avšak skôr iba z krátkodobého hľadiska.

"Pokiaľ ide o ekonomické partnerstvo, myslíte si, že s Harrisovou či bez nej, s Trumpom alebo bez neho, USA už nebudú protekcionistickou krajinou?" zareagoval rétoricky s tým, že protekcionizmus USA ho mrzí.

"Nechcem, aby moje deti záviseli od toho, kto bude ďalším prezidentom Spojených štátov, kto bude budúcim prezidentom Číny alebo Ruska. Chcem, aby moje deti ovládali svoj osud, pretože v Európe sami rozhodujeme o budúcnosti a svojom osude," dodal Michel.

(tasr)

Minúta  |  

WSJ: Elon Musk je v dlhodobom kontakte s Vladimirom Putinom

Ich rozhovory, ktoré prebiehajú najneskôr od konca roka 2022, zahŕňajú geopolitiku, obchodné i osobné záležitosti, píše denník Wall Street Journal s odvolaním sa na anonymných amerických, európskych či ruských predstaviteľov.

Ruský prezident údajne požiadal miliardára, aby neaktivoval svoju satelitnú službu Starlink nad Taiwanom – ako láskavosť voči čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi, povedali pre WSJ dve osoby oboznámené s rozhovormi. Nepovedali však, či Musk túto požiadavku splnil.

Ak by sa tieto správy potvrdili, podporili by oznámenie Kancelárie riaditeľa pre národnú bezpečnosť (ODNI), podľa ktorej Moskva v nadchádzajúcich voľbách podporuje republikánskeho exprezidenta Donalda Trumpa, zatiaľ čo Teherán pôsobí na jeho kampaň s cieľom vyzdvihnúť jeho oponentku, viceprezidentku Kamalu Harrisovú.

Miliardár sa totiž v posledných mesiacoch zblížil s viacerými republikánmi vrátane samotného Trumpa, ktorý mu podľa jeho slov prisľúbil miesto v potenciálnej republikánskej vláde.

Kontakty medzi Muskom a Putinom tiež vyvolávajú obavy z ohrozenia národnej bezpečnosti, ako tvrdia predstavitelia administratívy prezidenta USA Joea Bidena, ktorí vnímajú Putina ako jedného z „hlavných protivníkov“ Spojených štátov.

USA a ich spojenci sa snažia vládcu Kremľa izolovať ako trest za inváziu na Ukrajinu v roku 2022. „Muskov dialóg by mohol signalizovať obnovenie kontaktov s ruským lídrom a posilniť Trumpovu vyjadrenú túžbu uzavrieť dohodu o hlavných zlomových líniách, ako je vojna na Ukrajine,“ píše WSJ.

Kontakty medzi Kremľom a najbohatším mužom sveta sú v Bielom dome prísne stráženým tajomstvom, väčšina opýtaných pre Journal reagovala, že o ničom nevedeli.

Musk na žiadosť o komentár nereagoval. Miliardár označil kritiku z niektorých kruhov, že sa stal apologétom Putina, za „absurdnú“ a povedal, že jeho spoločnosti „urobili viac pre podkopanie Ruska ako čokoľvek iné“. Jedným z príkladov by mohol byť práve spomínaný systém Starlink, ktorý Musk nad Ukrajinou bezplatne sfunkčnil v prvých dňoch vojny.

Jeden z predstaviteľov, ktorí vedeli o rozhovoroch medzi Muskom a Putinom, poukázal na osobitný problém, ktorému Bidenova administratíva čelí – ide o bezpečnostnú previerku, ktorú má miliardár z dôvodu spolupráce s obranným i vesmírnym sektorom. Jeho firma SpaceX pravidelne prepravuje astronautov Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), zatiaľ čo ministerstvo obrany si nedávno objednalo upravenú verziu satelitov Starlink, známu ako Starshield.

Dotyčný zdroj však prízvukoval, že Biely dom ani Pentagón nenahlásil narušenie bezpečnostného protokolu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zase priblížil, že si Musk a Putin raz telefonovali, pričom diskutovali o vesmírnych technológiách.

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.