Preskočiť na obsah
Minúta  |  

NKÚ: Slovensko darovalo Ukrajine od začiatku vojny materiál za 700 miliónov eur

Z Európskeho mierového nástroja (EPF), ktorý členským štátom Únie čiastočne kompenzuje náklady na vynaloženú pomoc, doposiaľ dostalo 82 miliónov eur, vyplýva z utajenej kontroly Národného kontrolného úradu.

„V objeme pomoci patríme medzi najviac pomáhajúce európske štáty. Pri porovnaní finančného objemu darovanej vojenskej techniky k HDP patrí naša krajina do prvej desiatky aktívne pomáhajúcich európskych štátov,“ uviedol predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Slovensko darovalo systém protilietadlovej a protiraketovej obrany S-300. Jeho zostatková hodnota bola podľa úradu takmer 69 miliónov eur. V dokumente predloženom na rokovanie vlády rezort obrany konštatoval, že slovenský vzdušný priestor bude po darovaní ruského zariadenia zabezpečený novým systémom dodaným zo zahraničia.

„Národní kontrolóri napriek viacerým vyžiadaniam nezískali od Ministerstva obrany SR počas auditu žiadnu vecnú dokumentáciu, ktorá by uvedené tvrdenie o rýchlej náhrade za systém S-300 preukázala,“ upozornil NKÚ.

Ďalej dalo Slovensko Ukrajine stíhačky MiG-29 a odpaľovacie protilietadlové zariadenia KUB v hodnote približne pol miliardy eur. Rozhodnutie o ich darovaní prijímal v marci 2023 kabinet v demisii.

„Kontrolóri v tejto súvislosti identifikovali riziko, ktoré sa viaže na ústavný mandát vlády v demisii rozhodovať o darovaní vojenskej techniky druhému štátu,“ skonštatoval úrad.

Doplnil, že rezort obrany nedisponoval žiadnou analýzou, ktorá by z hľadiska ústavného práva posudzovala kompetencie vlády uzatvárať medzištátne dohody v situácii, keď kabinet stratil dôveru parlamentu. Tento kompetenčný spor by mal podľa NKÚ riešiť ústavný súd.

Kontrola podľa úradu ukázala nezrovnalosti v údajoch o darovanom majetku vykazovaných rezortom obrany a generálnym štábom. Zároveň zistili rozdiel medzi tým, akú pomoc odsúhlasila vláda a v akej hodnote nakoniec Ukrajine majetok darovala.

Vláda v rokoch 2022 a 2023 prijala podľa NKÚ trinásť uznesení, podľa ktorých mal byť darovaný majetok v hodnote 666 miliónov eur. V skutočnosti bola hodnota pomoci podľa predložených a audítormi skontrolovaných dokumentov vyššia o viac ako 30 miliónov eur.

„Do budúcna je podstatné, aby vláda na čele s premiérom dostávala od predkladateľa komplexné informácie, pretože v inom prípade môže byť aj dobre mienená pomoc chaotická, netransparentná a môže byť konanie zodpovedných osôb na hrane zákonných povinností. Zástupcovia ozbrojených síl v niekoľkých prípadoch zaslali pomoc nad rámec schváleného uznesenia vládou,“ povedal Andrassy. Tento nedostatok sa premietol aj do celkovej sumy, ktorú Slovensko uplatňuje v rámci EPF.

Kontrolóri taktiež preverovali nový nákup vojenského materiálu a techniky v rokoch 2022 a 2023. „Niektoré nákupy účelovo realizovali s odôvodnením, že ide o obstarávanie pre potreby slovenskej armády, pričom reálnym dôvodom bol záujem nakúpený materiál obratom označiť za prebytočný a darovať ho Ukrajine. Išlo napríklad o nákup delostreleckých mín a nábojov v sume bezmála deväť miliónov eur, pričom kontrakt s akciovou spoločnosťou prebehol počas jedného víkendu,“ priblížil Andrassy.

Zároveň dodal, že rezort obrany nakupoval muníciu niekoľko rokov starú a nepoužiteľnú v podmienkach ozbrojených síl. V tomto prípade zamestnanci ministerstva konali v rozpore so zákonom a mohli porušiť ich povinnosti pri správe cudzieho majetku. Tieto zistenia NKÚ odstúpi orgánom činným v trestnom konaní.

Slovensko na základe platných pravidiel požiadalo EPF o preplatenie darovaného majetku vo výške 327 miliónov eur, čo je približne polovica sumy darovanej techniky a vojenského materiálu. Doposiaľ získalo takmer 82 miliónov. Konečná suma, ktorú môže Slovensko získať, je podľa NKÚ stále otvorená.

(tasr)

Minúta  |  

Spravodlivosť a bezpečnosť je po roku Ficovej vlády v rozklade, tvrdí PS

Tvrdia to poslanci Národnej rady (NR) SR za opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS).

Na piatkovej tlačovej konferencii kritizovali napríklad novelu trestných kódexov či neriešenie situácie súvisiace s porušovaním ľudských práv. Namietali viaceré kroky a rozhodnutia šéfa rezortu spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD).

„Ženy a deti zažívajúce násilie, nedobrovoľne sterilizované rómske ženy, LGBTI+ ľudia a mnohí ďalší čakajú na to, kedy sa im už konečne bude lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, ako hlásalo programové vyhlásenie vlády. A nič. A nielenže minister situáciu porušovania ľudských práv nerieši, ešte sa aj podieľa na jej zhoršovaní, či už obmedzovaním zhromažďovacieho práva v prípade lex atentát alebo útokmi na mimovládne organizácie či médiá," skonštatovala poslankyňa Lucia Plaváková (PS).

Poslanci za PS kritizovali aj zrušenie Národnej kriminálnej agentúry či Úradu špeciálnej prokuratúry. Hovorili o čistkách.

Suskovi vyčítali tiež rozhodnutie podať dovolanie v prípade právoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a prerušiť jeho výkon trestu odňatia slobody až do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní. Upozornili aj na to, že na Ústavnom súde SR stále chýba jeden sudca. Namietali tiež nerealizovanie opatrení na ochranu obetí trestných činov.

Nesúhlas opätovne vyjadrili aj s novelou Trestného zákona. Kritizovali tiež spôsob jej prijatia v parlamente. "Ministerstvo sa teraz podľa mojich informácií snaží stretávať so sudcami a zasahovať do výkladovej rozhodovacej činnosti súdu tým, že im hovorí, ako majú vykladať nový Trestný zákon. Je to aj kvôli tomu, že je veľmi zle napísaný, je tam množstvo chýb," dodal Branislav Vančo (PS).

(tasr)

Minúta  |  

Brusel sa snaží dosadiť v Maďarsku bábkovú vládu, povedal Orbán

Ak sa Európskej únii podarí dosadiť poslušný kabinet, ten bude musieť zrealizovať všetky pokyny z centra, varoval maďarský premiér Viktor Orbán v pravidelnom piatkovom rozhovore pre Kossuth Rádió.

Iniciátorom bruselských snáh je podľa predsedu maďarskej vlády najmä Európska ľudová strana (EPP). „Povedali, že je koniec, pán premiér, vy by ste mali odísť aj s vašou vládou, a že tu je nový, budúci premiér a nová budúca vládnuca strana, ktorú my podporíme,“ dodal pre verejnoprávny rozhlas.

Orbán po plenárnom rokovaní Európskeho parlamentu v Štrasburgu vyhlásil, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda skupiny EPP Manfred Weber jasne povedali, že chcú povaliť maďarskú vládu. Európski socialisti by podľa neho v novej vláde chceli mať Kláru Dobrevovú z Demokratickej koalície (DK) a EPP Pétera Magyara zo strany TISZA.

Opozičná strana sa v prieskumoch dostala pred Orbánov Fidesz

Mohlo by Vás zaujímať Opozičná strana sa v prieskumoch dostala pred Orbánov Fidesz

Orbán v piatkovom rozhovore ďalej prirovnal Európsku úniu k „ríši“ Sovietskeho zväzu a ďalším mocnostiam, ktoré takisto potrebovali bábkové vlády. Zdôraznil, že Budapešť neustúpi, pretože by to poškodilo záujmy Maďarov.

„Maďarsko má právo vykonávať vlastnú hospodársku politiku a je len otázkou schopnosti, odvahy a zručnosti toto právo uplatniť,“ podčiarkol Orbán, podľa ktorého otázkou nie je, kto je premiér, ale aké to má následky pre ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Štáty BRICS majú záujem o vstup Turecka, hoci NATO je nepriateľ, vyhlásil Kremeľ

Prezident Recep Tayyip Erdogan sa zúčastnil samitu rozvíjajúcich sa štátov v ruskej Kazani ako hosť, podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova však majú členovia záujem o to, aby sa Ankara stala plnohodnotným členom.

„Turecko je významnou regionálnou mocnosťou, ktorá zohráva dôležitú úlohu v globálnych záležitostiach. Preto má každý záujem pozvať Turecko do tohto procesu,“ povedal Peskov pre tureckú stanicu TRT World na okraj samitu BRICS.

„Usilujeme sa budovať vzťahy s Tureckom ako s krajinou, nie ako členom NATO,“ spresnil hovorca Kremľa v súvislosti s tvrdeniami, že členstvo krajiny v Aliancii je nezlučiteľné s členstvom v skupine BRICS.

„S NATO máme zlé vzťahy. NATO je náš nepriateľ. Teraz je NATO priamo i nepriamo zapojené vo vojne proti našej krajine. Štruktúra NATO, jej spravodajské kapacity sú využívané proti našej krajine,“ citovala vyhlásenie tlačového tajomníka pre tureckú televíziu agentúra TASS.

Na trojdňovom samite rozvíjajúcich sa ekonomík sa zúčastnilo viac než 20 hláv štátov a vlád vrátane tureckého prezidenta Erdogana či generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa.

Skupinu BRICS pôvodne tvorili iba Brazília, Rusko, India a Čína, neskôr sa pridala Juhoafrická republika a za posledný rok aj Egypt, Etiópia, Irán a Spojené arabské emiráty. Práve rozšírenie skupiny si Moskva stanovila ako pilier svojej zahraničnej politiky.

(tasr)

Minúta  |  

NBS upozorňuje verejnosť na aktivity subjektu Eaconomy

Banka tomuto subjektu neudelila nijaké povolenie a nie je zapísaný v žiadnom registri.

Národná banka Slovenska (NBS) upozorňuje verejnosť na aktivity subjektu s názvom Eaconomy, ktorý ponúka svoje služby prostredníctvom webovej stránky ako aj prostredníctvom rôznych osôb na sociálnych sieťach.

Danému subjektu pritom nebolo udelené nijaké povolenie zo strany NBS a nie je zapísaný v žiadnom registri vedenom bankou, informovali v piatok predstavitelia banky.

„Eaconomy nemá oprávnenie, napríklad, na poskytovanie investičných služieb ani na zhromažďovanie peňažných prostriedkov do fondov kolektívneho investovania. Národná banka Slovenska v poslednom období dostala viacero podnetov týkajúcich sa Eaconomy alebo osôb propagujúcich aktivity tohto subjektu na sociálnych sieťach," priblížila banka.

(tasr)

Minúta  |  

Lukašenko tvrdí, že Putin útočil na Ukrajinu z bieloruského územia bez jeho dovolenia

Ruský prezident nezaútočil vojskami z bieloruského územia, išlo len o rutinný odchod ruských vojsk z juhu krajiny po ukončených cvičeniach, vyhlásil bieloruský líder v rozhovore pre televíziu BBC.

Novinár britskej stanice sa Alexandra Lukašenka pýtal, prečo povolil Vladimirovi Putinovi použiť bieloruské územie ako nástupný priestor pre inváziu na Ukrajinu vo februári 2022, čo prezident odmietol. Moderátor opäť pripomenul, že ruskí vojaci vstúpili na Ukrajinu aj z Bieloruska.

„Uskutočnili sa cvičenia, na ktorých sa zúčastnilo niekoľko tisíc ruských vojakov. Putin začal sťahovať tieto jednotky z miesta, kde sa nachádzali na juhu Bieloruska, po ceste pozdĺž hranice s Ukrajinou,“ odpovedal Lukašenko s tým, že ruské velenie v určitom momente rozhodlo o zmene smeru – na Kyjev.

„Som si istý, že boli vyprovokovaní. Záleží na Putinovi, ako stiahne svoje jednotky. Mohol by ísť cez Kyjev. Alebo by mohol ísť cez Minsk,“ vyhlásil bieloruský líder.

Na otázku, či v tejto záležitosti nekontaktoval Kremeľ so žiadosťou o vyjasnenie situácie, Lukašenko odpovedal: „Nie. Nevolal mi. Ani ja som mu nevolal. Sú to jeho vojská a on má právo stiahnuť ich, kam chce.“

Moderátor sa následne pýtal na taktické jadrové zbrane, ktoré Rusko rozmiestnilo u svojho suseda. Na otázku, či je Putin pripravený použiť ich proti Ukrajine, Lukašenko ubezpečil, že by „nikdy nepoužil zbrane rozmiestnené v Bielorusku bez súhlasu bieloruského prezidenta“. Rýchlo však dodal, že on sám je „plne pripravený“ povoliť použitie týchto jadrových zbraní.

„Som plne pripravený, na čo iné by som tieto zbrane potreboval? Ale len v prípade, že na územie Bieloruska vkročí čo i len jediný (zahraničný) vojak. Neplánujeme na nikoho zaútočiť,“ ubezpečil Lukašenko.

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.