Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moskva: Obvinenie Ruska zo zasahovania do volieb v USA sú len zlomyseľným ohováraním

Veľvyslanectvo Ruskej federácie vo Washingtone DC reagovalo na obvinenia zo zapojenia do falošných bombových hrozieb v štáte Georgia, píše agentúra Reuters.

„Všetky narážky o ‚ruských machináciách‘ sú zlomyseľné ohováranie, vymyslené na použitie vo vnútropolitickom boji o Spojené štáty americké,“ citovala vyhlásenie veľvyslanectva ruská agentúra RIA Novosti.

Najmenej dve volebné miestnosti v Georgii museli v utorok evakuovať v dôsledku falošných hlásení o bombových hrozbách, z ktorých miestne volebné úrady obvinili ruských agentov. Hlasovanie o budúcom prezidentovi USA preto na týchto miestach nakrátko pozastavili, no hrozby zaznamenalo viacero štátov.

Vysokopostavený nemenovaný úradník kancelárie republikánskeho štátneho tajomníka Georgie Brada Raffenspergera vyhlásil, že bombové hrozby v Georgii boli odoslané z e-mailových adries, ktoré používali Rusi aj pri predchádzajúcich voľbách v snahe zasiahnuť do ich priebehu.

(tasr)

Minúta  |  

Bernie Sanders obhájil svoj mandát senátora

Ľavicový politik z Vermontu bude funkciu zastávať ďalších šesť rokov, keď porazil republikánskeho vyzývateľa Geralda Malloya.

Hoci podporuje Demokratickú stranu, opäť kandidoval ako nezávislý. Sanders (83) sa v minulosti uchádzal o demokratickú nomináciu do prezidentských volieb. V uplynulom období úzko spolupracoval s administratívou prezidenta Joea Bidena na tvorbe jej cieľov v oblasti zdravotnej starostlivosti a vzdelávania.

Sanders je najdlhšie pôsobiacim nezávislým poslancom v Kongrese a u voličov demokratov má vysokú popularitu.

Spolu s prezidentskými voľbami sa v niektorých štátoch uskutočnili aj voľby do hornej komory Kongresu. Voliči si vyberajú tretinu z celkovo 100 senátorov.

(tasr)

Minúta  |  

Na východnom pobreží USA sa skončilo hlasovanie v prezidentských voľbách

Volebné miestnosti sa uzavreli o 19.00 h východného času v štátoch Georgia, Indiana, Kentucky, Južná Karolína, Virgínia a Vermont.

Televízia CNN odhaduje, že republikán Donald Trump zvíťazí v Kentucky s ôsmimi voliteľmi a demokratická kandidátka Kamala Harrisová vo Vermonte s tromi voliteľmi. Výsledky v ostatných štátoch CNN zatiaľ neodhadla. Prieskumy však naznačujú, že Trump zvíťazí v Južnej Karolíne a Indiane. Víťazstvo Harrisovej sa očakáva vo Virgínii.

Celkovo sa v týchto štátoch súperí o 60 hlasov voliteľov. Najviac sledovaným štátom bude Georgia so 16 voliteľmi, ktorá je kľúčovým štátom, kde sa očakávajú mimoriadne vyrovnané výsledky.

(tasr)

Minúta  |  

Katarské referendum o zrušení legislatívneho zboru bolo úspešné

Za zrušenie volieb do poradného orgánu emira hlasovalo viac ako 90 percent voličov, po zmene ústavy tak poslancov bude menovať monarcha, píše agentúra Reuters.

„Katarčania dnes oslávili plody toho, čo zasadili predkovia... účasťou na všeobecnom referende o návrhu ústavných zmien stálej ústavy krajiny,“ uviedol katarský emir Tamím bin Hamada Ál-Thání na sieti X po zverejnení výsledkov.

V roku 2021 sa v Katare konali vôbec prvé voľby, v ktorých si oprávnení voliči vyberali dve tretiny 45-členného Poradného zhromaždenia (Madžlis aš-šúrá), ktoré je katarským legislatívnym zborom. Politické strany sú v krajine zakázané a všetci kandidáti kandidovali ako nezávislí. Voľby umožnilo ústavné referendum z roku 2003. Uskutočnili sa však až o 18 rokov neskôr.

Thání v októbri vyhlásil, že voľby boli experimentom, ktorý katarská vláda vyhodnotila a navrhla ústavné zmeny. Emir uviedol, že zrušením volieb sa Katar vyhne napätiu medzi rodinami a kmeňmi, ktoré vyvolal volebný proces.

Reuters pripomína, že prvé voľby v krajine vyvolali zriedkavé napätie medzi miestnymi kmeňmi. Proti volebným pravidlám protestovali najmä príslušníci beduínskeho kmeňa Al-Muráh. Ide o jeden z najväčších beduínskych kmeňov v Perzskom zálive, ktorého korene siahajú do východnej časti Saudskej Arábie.

Prijatý volebný zákon však tejto skupine voliť neumožňoval, pretože vo voľbách nemohli voliť Katarčania, ktorých rodina na území krajiny nežila pred rokom 1930.

Členovia kmeňa Al-Muráh boli v minulosti kráľovskou rodinou obvinení z účasti na pokuse o štátny prevrat v roku 1996, ktorý údajne podporila Saudská Arábia. Vláda následne viacerým z nich odobrala občianstvo. Príslušníci kmeňa vládu obviňujú z diskriminácie.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael ponúka Hamasu šesťcifernú sumu v dolároch za prepustenie rukojemníkov

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu chce únoscom z radikálneho hnutia v Pásme Gazy ponúknuť milióny dolárov.

Podmienkou je aj ich bezpečný odchod s rodinami domov.

Izraelské vládne zdroje v utorok potvrdili správu, ktorú odvysielala televízna stanica Kešet 12. Predstaviteľ Hamasu Táhir an-Núnú však označil túto ponuku za "frašku" a uviedol, že rukojemníci budú prepustení len na základe dohody, ktorá ukončí vojnu, zruší blokádu Pásma Gazy a umožní obnovu tejto napadnutej pobrežnej oblasti.

Z približne 250 ľudí unesených z Izraela počas masakry vedenej Hamasom 7. októbra 2023 je približne 100 rukojemníkov stále zadržiavaných v Pásme Gazy, hoci sa predpokladá, že mnohí z nich už medzitým zomreli, konštatuje DPA. Ich príbuzní obviňujú Netanjahua, že zablokoval dohodu o prepustení týchto osôb, zatiaľ čo on z toho obviňuje Hamas.

Palestínski militanti pri vlaňajších útokoch na juhoizraelské obce zabili zhruba 1200 ľudí. Izrael odpovedal bezprecedentnými náletmi na Pásmo Gazy a pozemnou ofenzívou na toto pobrežné územie, pri ktorých zahynuli desaťtisíce Palestínčanov a väčšina Pásma Gazy sa premenila na ruiny.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Niekoľko európskych finančných spoločností obmedzilo svoje väzby na Izrael

UniCredit zaradila Izrael v čase vypuknutia vojny na „zakázaný“ zoznam, informoval zdroj oboznámený so záležitosťou, čo potvrdzuje štúdia holandskej neziskovej organizácie PAX.

Viaceré z najväčších európskych finančných spoločností obmedzili svoje väzby na izraelské spoločnosti alebo spoločnosti s väzbami na túto krajinu, keďže sa stupňuje tlak aktivistov a vlád na ukončenie vojny v Gaze, kde Izrael bojuje s militantnou skupinou Hamas.

Údaje ukazujú, že priame investície do Izraela klesli v roku 2023 o 29 percent, keďže ratingové agentúry upozornili na nepredvídateľný vplyv vojny na investície v krajine.

Zatiaľ čo banky a poisťovne často hovoria o svojich environmentálnych a riadiacich cieľoch, pri zverejňovaní svojho postoja voči vojne sú menej otvorené.

Nórsky správca aktív Storebrand a francúzska poisťovňa AXA medzitým predali akcie niektorých izraelských firiem vrátane bánk.

(mja, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.