Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vláda schválila preplatenie pokút za priestupky z čias pandemických opatrení

Žiadosť o kompenzáciu je možné podať najneskôr do šiestich mesiacov od účinnosti novely zákona.

Osoby, ktoré dostali pokutu za porušenie protipandemických opatrení počas pandémie COVID-19 alebo platili za pobyt v štátnych karanténnych zariadeniach, môžu žiadať odškodnenie. Vláda schválila návrh zákona o odškodnení a tiež uznesenie o amnestii pre priestupky spáchané v súvislosti s protipandemickými opatreniami.

Opatrenie sa týka obdobia od 12. marca 2020 do 15. septembra 2023, a dotknuté osoby môžu požiadať o vrátenie pokuty alebo jej časti.

"Rovnakú možnosť má aj osoba, ktorá bola umiestnená do takzvanej povinnej karantény, z titulu čoho vznikli náklady za stravné, ktoré následne povinná osoba uhradila alebo ktoré boli od nej vymáhané," uvádza sa v materiáli, ktorý predložil na rokovanie kabinetu predseda vlády Robert Fico (Smer).

Odškodnenie si vyžiada okolo 3,3 milióna eur

Premiér po rokovaní vlády spresnil, že zákon má nadobudnúť účinnosť hneď po jeho schválení v Národnej rade a tiež informoval, že odhad nákladov na odškodnenie sa bude pohybovať na úrovni 3,3 milióna eur.

O kompenzáciu možno požiadať len do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti novely zákona. V prípade opodstatnenosti žiadosti a splnenia všetkých formálnych náležitostí vyplatí odškodnenie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, regionálny úrad verejného zdravotníctva alebo obec.

"Výška odškodnenia predstavuje sumu zaplatenej pokuty alebo nákladov za stravovanie spojených s umiestnením fyzických osôb v určených karanténnych zariadeniach spolu s prípadnými trovami následného vykonávacieho konania, ak takéto konanie prebehlo," spresňuje sa v predloženom materiáli.

Zároveň sa v rámci doplnenia zákona o priestupkoch bude na dotknuté osoby hľadieť, ako keby priestupok nespáchali. "Priestupky budú vymazané z evidencie, podľa nás boli jednoznačne udelené v rozpore s právnym poriadkom," doplnil po schválení návrhu premiér.

Splnomocnenec Kotlár má výhrady k forme amnestie

Splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie Peter Kotlár (SNS) má výhrady k forme tzv. covidových amnestií.

„Som proti tomu, aby bola ukladaná amnestia na nespáchané priestupky. Amnestia sama o sebe potvrdzuje, že priestupky boli spáchané," povedal Kotlár v reakcii na rozhodnutie vlády. Myslí si, že ľudia, ktorí nerešpektovali vyhlášku hlavného hygienika k pandémii ochorenia COVID-19, nespáchali priestupky, pretože boli obmedzené ich základné práva. „Tie sa dajú obmedziť len zákonom, nie vyhláškou na podklade zákona," povedal. Chce navrhnúť vláde, aby sa skôr ako o amnestii hovorilo o nulitnosti vyhlášok.
(tasr)

Minúta  |  

Voľby v USA neovplyvnia živobytie Iráncov, uviedla hovorkyňa iránskej vlády

Fátema Mohádžeráníová dodala, že politika Iránu je stabilná a nemení sa na základe jednotlivcov.

"Americké voľby sa nás v podstate netýkajú. Naša politika je stabilná a nemení sa na základe jednotlivcov. Potrebné predpovede sme urobili už skôr a v životných podmienkach ľudí sa nič nezmení," uviedla hovorkyňa podľa Reuters.

Hoci iránske Revolučné gardy priamo nereagovali na Trumpovo víťazstvo, vyhlásili, že Teherán a jeho spojenecké ozbrojené skupiny v regióne sú pripravené na konfrontáciu s Izraelom.

"Sionisti nemajú moc na to, aby nás konfrontovali a musia čakať na našu reakciu...v našich skladoch je na to dostatok zbraní," vyhlásil veliteľ ozbrojených síl Alí Fadáví. V súčasnosti sa očakáva odplata Iránu za izraelský útok spred dvoch týždňov, pri ktorom zahynuli štyria iránski vojaci. Fadáví dodal, že Irán nevylučuje možný preventívny úder zo strany USA a Izraela, aby tak zabránili odvetnému úderu proti Izraelu.

Počas svojho prvého volebného obdobia Trump vypovedal dohodu o iránskom jadrovom programe a tvrdil, že bola voči Teheránu príliš veľkorysá. Trump následne obnovil tvrdé sankcie voči Iránu, ktoré Teherán postupne viedli k porušovaniu limitov stanovených dohodou.

(tasr)

Minúta  |  

Na vrchole Fudži sa po mesiaci dočkali. Konečne nasnežilo

Ide o najneskorší dátum objavenia sa snehu na vrchole za uplynulých 130 rokov vedenia záznamov.

Prvé sneženie na hore Fudži, ktorá je na zozname svetového dedičstva UNESCO, bolo podľa pobočky Japonskej meteorologickej agentúry vidieť z juhozápadnej strany v stredu skoro ráno, keď sa dažďové zrážky zmenili na sneh.

Miestny meteorologický úrad v meste Kófu, ktoré je na druhej strane hory, však zatiaľ sneh na vrchole Fudži pre zamračené počasie nepozoroval, takže správa o snehu ešte nie je oficiálna, dodala agentúra AP.

Minulý rok zaznamenali na vrchole tejto sopky s výškou 3776 prvý sneh 5. októbra. Vrchol hory Fudži býval pokrytý snehom väčšinu roka. Tohtoročné leto bolo však v Japonsku najhorúcejšie v histórii merania a vyrovnalo sa roku 2023.

Táto symetrická hora bola zvečnená na nespočetných umeleckých dielach vrátane Hokusaiovej "Veľkej vlny pri pobreží Kanagawy" (1831). Sopka Fudži naposledy vybuchla pred približne 300 rokmi.

https://twitter.com/Ryo_Saeba_3/status/1854049482864042482

(tasr)

Minúta  |  

Hizballáh sa prihlásil k zodpovednosti za útok na centrálnu časť Izraela

Cieľom úderu šíitských militantov z južného Libanonu bola základňa Obranných síl Izraela (IDF) Crifin južne od Medzinárodného letiska Bena Guriona pri Tel Avive, citovali z vyhlásenia Hizballáhu agentúra Reuters a portál Times of Israel.

IDF medzičasom informovali, že Hizballáh vypálil smerom na stredný Izrael desať rakiet. Izraelská protivzdušná obrana väčšinu z nich zneškodnila, jedna z rakiet však dopadla na letisko Bena Guriona. Pri útoku nikto neutrpel zranenia.

Podľa medializovaných správ mali niektoré lety meškania. Izraelský úrad letovej prevádzky však uviedol, že letisko je otvorené a funguje normálne pre prílety i odlety.

Hizballáh dodal, že raketový útok na základňu Crifin, ktorá „zahŕňa vojenské výcvikové miesta“, bol súčasťou jeho operácie Chajbar. Ide o sériu útokov, ktoré libanonské hnutie podniká v odvete za zavraždenie svojho vodcu Hasana Nasralláha z 27. septembra.

(tasr)

Minúta  |  

Poslanci Kresťanskej únie navrhujú zmeny v zákonoch

Vo svojich návrhoch sa poslanci zameriavajú na ochranu života nenarodených detí a na podporu rodín.

Poslanci Kresťanskej únie (KÚ), Anna Záborská a Richard Vašečka, predložili parlamentu návrhy na zmeny v zákonoch týkajúcich sa umelého prerušenia tehotenstva a daní. Cieľom návrhov je zlepšiť ochranu života od počatia a zvýšiť podporu viacdetným rodinám.

V oblasti ochrany života poslanci navrhujú skrátiť lehoty pre umelé ukončenie tehotenstva z doterajších dvanásť týždňov na osem týždňov. Tak, aby zodpovedala okamihu, keď sa dá prvýkrát potvrdiť zdravý vývoj plodu, ktorého znakom je tlkot srdca.

„Politici majú morálnu povinnosť prijímať také právne predpisy, ktoré odrážajú záväzok chrániť ľudský život v každom štádiu. Právne predpisy v prospech života sú súladné so širšími zásadami ľudských práv, najmä s myšlienkou, že žiadny človek by nemal byť zbavený života bez riadneho procesu,“ konštatuje Richard Vašečka.

Poslanci tiež pripomínajú, že vysoká miera potratov môže mať negatívny dopad na demografický vývoj krajiny, čo môže viesť k dlhodobým ekonomickým problémom, ako je starnutie populácie a nedostatok pracovnej sily.

Anna Záborská upozorňuje na neprimerané zníženie daňového bonusu pre viacdetné rodiny, ktoré zasiahlo najmä rodiny s tromi a viac deťmi. Kresťanská únia preto navrhuje, aby sa daňový bonus týmto rodičom nekrátil.

(lipa)

Minúta  |  

Trump ako biznismen nerád míňa na zavesených spojencov, vyhlásil ruský exprezident

Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev na platforme Instagram uviedol, že víťazstvo Donalda Trumpa je zlou správou pre Ukrajinu, z príspevku citovala agentúra Reuters.

Republikánsky zvolený prezident má pre Rusko „jednu užitočnú vlastnosť – ako biznismen telom i dušou až smrteľne nerád míňa peniaze na rôznych zavesených hlúpych spojencov, na zlé charitatívne projekty a na nenásytné medzinárodné organizácie“, napísal Medvedev, podľa ktorého do tejto kategórie spadajú aj Ukrajinci.

Dodal však, že zatiaľ nie je jasné, do akej miery bude môcť Trump znížiť americké financovanie Kyjeva. „Otázkou je, koľko bude Trump nútený dať na vojnu. On je tvrdohlavý, ale (americký) systém je silnejší,“ uviedol ruský politik.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.