Preskočiť na obsah
  |  

Harrisová svojim voličom: Nezúfajte, boj niekedy trvá dlhšie

Americká viceprezidentka Kamala Harrisová v prejave k priaznivcom pred Howardovou univerzitou vo Washingtone, kde v minulosti študovala, uznala svoju porážku v prezidentských voľbách.

Potvrdila, že hovorila so zvoleným prezidentom Donaldom Trumpom, zablahoželala mu k víťazstvu a povedala mu, že mu pomôže s pokojným odovzdaním moci.

"Musíme prijať výsledky volieb. Základným princípom americkej demokracie je, že keď prehráme voľby, akceptujeme ich výsledky. To odlišuje demokraciu od monarchie alebo tyranie," vyhlásila.

„Hoci sa vzdávam týchto volieb, nevzdávam sa boja, ktorý poháňal túto kampaň,“ povedala viceprezidentka s dôvetkom, že sa bude zasadzovať za to, aby ženy mali prístup k umelým potratom, aby boli školy a ulice chránené pred násilím páchaným strelnými zbraňami či aby fungovala demokracia a právny štát.

Apelovala na priaznivcov, aby sa nevzdávali a naďalej sa zapájali do demokratického procesu. "V kampani som často hovorila, že keď bojujeme, vyhrávame. Je to tak, ale niekedy ten boj chvíľu trvá. To však neznamená, že nevyhráme. Dôležité je, aby ste sa nikdy nevzdávali," zdôraznila.

Mladých voličov vyzvala, aby sa mobilizovali a zostali angažovaní.

(tasr, reuters, est)

  |  

Európa musí naplniť medzeru v obrane, varuje nemecký minister po stretnutí v Paríži

Po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA rokovali nemecký minister obrany Boris Pistorius a jeho francúzsky rezortný kolega Sébastien Lecornu o užšej európskej obrannej spolupráci.

"Musíme posilniť našu suverenitu a jednotu a dať nabok egoizmus," povedal Pistorius po stretnutí v Paríži. "Sloboda všetkých Európanov závisí od toho, ako budeme schopní a ochotní ju brániť," vyhlásil.

Európa musí byť podľa nemeckého ministra pripravená na to, že sa Spojené štáty budú v budúcnosti menej starať o jej konvenčnú obranu. "Túto medzeru musíme zaplniť," zdôraznil Pistorius. Vzhľadom na vojnu, ktorú vedie ruský prezident Vladimir Putin proti Ukrajine, si Európa nemôže dovoliť nedostatky vo svojom potenciáli. Ide podľa neho o obranyschopnosť a vojnovú spôsobilosť európskych ozbrojených síl, nestačí len, že sa obranné výdavky zvyšujú na papieri.

Lecornu vyzdvihol nevyhnutnosť posilnenia obranného priemyslu Európy a jej ďalšie vyzbrojovanie. Odstrašujúci účinok budú mať až lode, lietadlá a vojaci, nie len samotné plány posilnenia obrany. Podľa jeho slov musia byť francúzske a nemecké zbrojárske odvetvia viac spojené. "Zbrane budúcnosti musíme vyvíjať spoločne," dodal.

Pistorius tiež avizoval, že Nemecko a Francúzsko chcú v najbližších dvoch týždňoch zvolať do Berlína stretnutie ministrov obrany z dôležitých európskych členských krajín NATO. Hovoriť budú o budúcej obrane Európy a spoločnom postupe pri globálnych krízach, ako sú vojny na Ukrajine a na Blízkom východe. Na schôdzke sa okrem Nemecka a Francúzska majú zúčastniť Británia, Poľsko a Taliansko.

(tasr)

  |  

Biden telefonicky gratuloval Trumpovi. Pozval ho do Bieleho domu na rozhovor o odovzdaní moci

Biely dom vo vyhlásení uviedol, že zamestnanci úradu budú dohodovať termín stretnutia v blízkej budúcnosti. V telefonáte sa tiež údajne zhodli na potrebe zjednotenia krajiny.

Biden plánuje predniesť prejav k občanom o výsledkoch volieb vo štvrtok. Americký prezident sa rozprával už aj so svojou viceprezidentkou a neúspešnou kandidátkou Kamalou Harrisovou. Ocenil priebeh jej kampane.

Telefonicky zagratulovala Trumpovi k víťazstvu už skôr aj samotná Harrisová. Tiež spolu hovorili o dôležitosti pokojného odovzdania moci. Pripomenula mu, že bude prezidentom pre všetkých Američanov.

Neúspešná demokratická kandidátka by mala v stredu na Howardovej univerzite vo Washingtone o 22.00 h SEČ predniesť verejný prejav, v ktorom uzná porážku vo voľbách.

Trump získal podľa NBC News doteraz najmenej 291 hlasov voliteľov, jeho demokratická súperka, viceprezidentka Kamala Harrisová ich má najmenej 223. Na víťazstvo bolo pritom potrebných 270 hlasov v zbore voliteľov.

(tasr)

  |  

Fico priznal, že bol v Chorvátsku. Nechce prezradiť, ako za výlet zaplatil

Mimoparlamentná strana Demokrati obviňuje premiéra Roberta Fica, že letel do Chorvátska súkromným lietadlom, aby si tam kúpil nehnuteľnosť.

Na údajnom súkromnom lete mala byť prítomná aj podnikateľka, ktorá predáva apartmány a vily na Jadrane. Demokrati na čele s Jaroslavom Naďom naliehajú na Fica s otázkami, kto financoval jeho let a pobyt.

Na sociálnych sieťach sa začiatkom týždňa objavila fotografia, na ktorej predseda vlády kráča so svojou priateľkou Katarínou Szalayovou po vyhliadke v chorvátskom meste Primošten.

Lokalitu údajne identifikovali čitatelia a médiá pomocou OSINT analýzy, ktorá potvrdila, že fotografia vznikla v blízkosti sochy Panny Márie Loretánskej. Miesto sa nachádza neďaleko Rogoznice, kde má údajne nehnuteľnosť Anton Stredák, poslanec za stranu Smer a jeden z účastníkov Ficovej cesty.

Fico však tvrdí, že zábery sú staré a označil informácie za „nehorázne klamstvá“, uvádzajú Aktuality.

(lup)

  |  

Scholz odvolal ministra financií Lindnera pre spory v koalícii o hospodársku politiku

Kancelár Olaf Scholz odvolal ministra financií Christiana Lindnera, čo je výsledkom rastúcej nespokojnosti v nemeckej vláde ohľadom ekonomických smerovaní a požiadavky na predčasné voľby.

K odvolaniu ministra došlo v čase nezhôd v trojkoalícii zloženej zo Scholzových sociálnych demokratov, podnikateľsky orientovaných liberálov a Zelených, ktorá je hlboko rozdelená v otázke ekonomického smerovania krajiny.

Tieto rozdiely vyšli najavo po tom, čo bol minulý týždeň zverejnený programový dokument ministra financií Lindnera. Dokument, ktorý podľa Lindnera nebol určený na publikáciu, požaduje zásadnú "zmenu orientácie" hospodárskej politiky Scholzovej vlády.

Nemecký denník Bild pred správou o odvolaní ministra financií informoval, že Lindner navrhol ako riešenie patovej situácie predčasné voľby, čo Scholz odmietol, napísala agentúra Reuters.

(tasr)

  |  

AfD vylúčila troch členov spájaných s neonacistami

Antiimigračná strana sa rozhodla po utorkových raziách proti teroristickej skupine nazvanej Saskí separatisti, pri ktorých bol spolu s ďalšími siedmimi nemeckými občanmi zadržaný aj najmenej jeden člen AfD.

"AfD odmieta akúkoľvek formu násilia v politickej diskusii. Dokonca aj prípravy na možné násilné činy alebo povstania sú neprijateľné," povedal v stredu k rozhodnutiu Jörg Urban, regionálny líder AfD v spolkovej krajine Sasko.

Samotná AfD informovala, že o vylúčení troch členov rozhodol jednomyseľne výkonný stranícky výbor, odobriť ho však ešte musí saský arbitrážny súd. Stranícki lídri na celoštátnej úrovni - Alice Weidelová a Tino Chrupalla - uviedli, že vylúčenie týchto členov podporujú.

Skupina Saskí separatisti podľa prokuratúry odmieta demokratické zriadenie v Nemecku a verí v jeho nevyhnutný "kolaps", ktorý chcela využiť na uchopenie moci a vytvorenie spoločnosti založenej na takzvanom národnom socializme. V prípade potreby chcela nežiaduce komunity ľudí z Nemecka odstrániť etnickými čistkami. Na prevzatie moci sa pripravovala aj polovojenským výcvikom v bojovom výstroji.

(tasr)