Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na breh Kaspického mora vyplavilo vyše 500 uhynutých tuleňov

Tieto zvieratá sú v Kazachstane ohrozeným druhom. Úrady ako možnú príčinu ich úhynu uviedli znečistenie vody alebo chorobu.

Tuleň kaspický je jediným cicavcom v Kaspickom mori, najväčšej vnútrozemskej vodnej nádrži na svete, ktorá zaznamenáva alarmujúci pokles hladiny vody a zvyšovanie jej teploty, čo ohrozuje tamojšiu flóru a faunu.

"Od 24. októbra do 7. novembra bolo na breh vyplavených 534 tiel uhynutých tuleňov," uviedol kazašský výbor pre rybolov, len niekoľko dní pred klimatickým summitom COP29 v Azerbajdžane - ďalšej krajine susediacej s Kaspickým morom.

"Podľa vedcov sú možnými príčinami úmrtia týchto tuleňov znečistenie mora a epidémia infekčných chorôb," uviedol výbor. Úrady ďalej oznámili, že vzorky tiel vo "veľmi rozloženom stave" boli odvezené do laboratória na testovanie a že získanie výsledkov môže trvať až štyri mesiace.

Kazachstan zaradil tulene kaspické, ktorých populácia sa podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) s ústredím vo Švajčiarsku za uplynulé storočie zmenšila, na zoznam druhov, ktorým hrozí vyhynutie, a podľa úradov ich počet klesol na približne 270-tisíc.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Trumpove tvrdenia o rýchlom ukončení vojny na Ukrajine sú prehnané, vyhlásil Kremeľ

Hovorca prezidentskej administratívy Dmitrij Peskov však zároveň vyjadril presvedčenie, že ak sa nová americká administratíva pod vedením republikána „bude usilovať o mier namiesto konfliktu“, určite si bude počínať lepšie než jej predchodcovia.

„Všetci si pamätáme, že ešte pred inauguráciou mal prísť s návrhmi, ktoré by vyriešili ukrajinskú krízu. Samozrejme, jeho výroky o tom, že to dokáže urobiť zo dňa na deň, sú istým spôsobom prehnané,“ povedal Peskov pre agentúru TASS.

Hovorca Kremľa už predtým vyhlásil, že keďže sú Spojené štáty do konfliktu „priamo zapojené“, zmenou trajektórie zahraničnej politiky ho môžu ovplyvniť. Pripustil však, že nie je známe, či sa tak stane.

Donald Trump, ktorý sa stane 47. prezidentom Spojených štátov, vo svojom povolebnom príhovore prisľúbil americkému národu „zlatý vek“ a ukončenie vojen vo svete. Peskov tieto Trumpove zámery označil za veľmi dôležité, ale pripomenul, že po prebratí funkcie prezidenta USA môže zmeniť svoju rétoriku.

Republikán počas predvolebnej kampane opakovane prisľúbil, že v prípade svojho zvolenia vojnu na Ukrajine ukončí do jedného dňa. Kritizoval aj rozsah americkej podpory pre Kyjev. Ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zase obvinil, že prispel k začatiu vojny s Ruskom a označil ho za „najlepšieho obchodníka na svete“, ktorý po každej návšteve USA „odchádza so 60 miliardami dolárov“.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenského prejav na samite v Budapešti odstránili z verejného vysielania

Ukrajinský prezident pri príležitosti štvrtkového stretnutia lídrov Európskeho politického spoločenstva poskytol vopred nahraný prejav, ktorý však maďarskí organizátori neodvysielali, ani nezverejnili na internete, tvrdí Rádio Sloboda.

Video, na ktorom vystúpil prezident Volodymyr Zelenskyj, malo byť zaradené na druhé miesto. Prvým mal byť premiér hosťujúcej krajiny Viktor Orbán, tretím francúzsky prezident Emmanuel Macron. Ukrajinský líder sa na samite zúčastnil osobne.

Orbánov a Macronov prejav odvysielali a zverejnili samostatne na internete, ale s prejavom ukrajinského prezidenta organizátori nič také neurobili, uvádza Rádio Sloboda.

Maďarský zástupca organizátorov podujatia novinárom povedal, že Zelenského prejav vraj „nebol verejný“, ale jeho videozáznam odovzdali jeho tímu. Zástupcovia ukrajinských orgánov, ktorých Rádio Sloboda oslovilo, argumentovali, že to nie je pravda.

„Prejavy prezidenta sú vždy verejné, ak to formát podujatia predpokladá. Nevzniesli sme žiadnu žiadosť o neodvysielanie alebo nezverejnenie prejavu,“ vyjadrili sa.

(sab)

Minúta  |  

Trumpov mierový plán pre Blízky východ z roku 2020 je opäť na stole, tvrdí exporadca

Brian Hook počas prvej administratívy republikánskeho víťaza volieb pôsobil ako osobitný vyslanec v Iráne, podľa zdrojov televízie CNN má viesť prezidentský prechodový tím na ministerstve zahraničia.

„Vízia pre mier“, ako ju predstavil Donald Trump na konci svojho prvého prezidentského obdobia, počíta s okamžitou anexiou všetkých židovských osád v Predjordánsku, ktoré by prepojili bezpečné cesty strážené izraelskými silami.

Na zvyšku (geograficky značne roztriešteného) územia by sa položili základy pre budúci palestínsky štát.

Palestínska samospráva, oficiálna vláda Západného brehu Jordánu, tento plán rýchlo odmietla, zatiaľ čo izraelský premiér Benjamin Netanjahu ho privítal s výhradami. Jeho spojenci z radov osadníkov, ktorí sú teraz súčasťou jeho koalície, návrh odmietli práve pre prítomnosť palestínskeho štátu v návrhu.

Hook spolu s ďalším Trumpovým poradcom Jaredom Kushnerom dohliadal na takzvané abrahámovské dohody, ktorých výsledkom bolo uznanie Izraela ako židovského štátu zo strany najmenej štyroch arabských štátov.

USA a Saudská Arábia sa v rokovaní dostali takmer k podpisu, Rijád však otočil v dôsledku útoku hnutia Hamas na juh Izraela a následnú vojnu v Pásme Gazy.

Moderátorka CNN sa Hooka preto pýtala na saudskú pozíciu, ktorú minulý týždeň zopakoval tamojší minister zahraničia Fajsal ibn Farhán – že mier v regióne Blízkeho východu je nemožný bez uznania rovnakých práv pre Palestínčanov v otázke vlastného štátu.

Exporadca pripomenul, že Kushnerove snahy sa u predstaviteľov arabských štátov stretli s prijatím a výzvou, aby ho izraelskí a palestínski predstavitelia začali implementovať. „Tento plán, ktorý Izrael privítal, obsahuje cestu k dvojštátnemu riešeniu,“ dodal Hook s tým, že dokument obsahuje všetky požiadavky Rijádu.

Uznal však, že po útoku palestínskych militantov 7. októbra 2023 „nikto nemal veľmi náladu“ viesť rozhovory o dvojštátnom riešení. „Mnohí Izraelčania sa teraz sústreďujú na iné veci, najmä na to, aby boli v bezpečí pred terorizmom, ktorý zažili 7. októbra,“ vyhlásil.

(sab)

Minúta  |  

Na Trumpa zapôsobí len silná Európa, vyzval kandidát na nemeckého kancelára Merz

Líder Kresťanskodemokratickej únie Nemecka Friedrich Merz v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu ZDF vyzval Európu, aby zaujala „pevný postoj“ a „hovorila jedným hlasom“.

„Na Donalda Trumpa nezapôsobí slabosť, ale len sila, dokonca až opozícia,“ podotkol s tým, že toto je podľa neho spôsob, akým by Európa mohla pristupovať k novej vláde vo Washingtone. „Toto urobí v Amerike dojem,“ dodal.

Merz ašpiruje na najvyšší politický post v Nemecku po tom, čo sa vláda jeho rivala, sociálnodemokratického úradujúceho kancelára Olafa Scholza tento týždeň rozpadla, pripomenula agentúra DPA.

Spolu s ďalšími predstaviteľmi opozície v Nemecku vyzval Scholza, aby čo najskôr zvolal okamžité hlasovanie o dôvere svojej aktuálne už menšinovej vláde a následne vyhlásil predčasné voľby.

Samotný Scholz zatiaľ nástojí na svojom pôvodnom pláne zvolať hlasovanie o dôvere vláde až v januári 2025.

Merz ako líder CDU zdôrazňuje, že Nemecko musí urobiť viac pre svoju vlastnú bezpečnosť. Obchodnému modelu v štýle lacného dovozu, drahého vývozu a tomu, že „necháme Spojené štáty platiť za bezpečnosť“, podľa neho v súčasnosti už odzvonilo.

„Nie je to však také dramatické. Potrebujeme sa k tomu prispôsobiť, zvládnuť to a prijať nevyhnutné dôsledky,“ uzavrel Merz.

(tasr)

Minúta  |  

Trump by mal podľa Američanov prioritne riešiť imigráciu

Veľká väčšina verí, že Donald Trump nariadi masové deportácie ľudí, ktorí žijú v Spojených štátoch nelegálne, vyplýva z prieskumu agentúry Ipsos pre tlačovú agentúru Reuters.

Dvojdňový online prieskum sa realizoval niekoľko hodín po Trumpovom víťazstve v amerických prezidentských voľbách. Celoštátne sa ho zúčastnilo 1471 dospelých. Chybovosť výsledkov bola na úrovni troch percentuálnych bodov pre všetkých respondentov a piatich bodov pre republikánov a demokratov.

Na otázku, aká by mala byť Trumpova najvyššia priorita počas prvých sto dní po jeho inaugurácii 20. januára 2025, uviedlo 25 percent opýtaných prisťahovalectvo. Ide o oveľa väčší podiel ako pri iných otázkach.

Podľa približne 14 percent zúčastnených by sa mal Trump zamerať na nerovnosť príjmov, ďalších 12 percent uviedlo dane a menšie podiely ľudí zase zdravotnú starostlivosť, kriminalitu, pracovné miesta či životné prostredie.

Až 82 percent respondentov považuje za pravdepodobné, že Trump nariadi masové deportácie, pričom podobným podielom si to myslia priaznivci Republikánskej aj Demokratickej strany. Mnohí však vyjadrili z tejto jeho očakávanej politiky obavy - vrátane 82 percent demokratov a 40 percent nezávislých. Naopak, deväť z desiatich republikánov nie je znepokojených možnosťou takéhoto nariadenia zo strany novozvoleného republikánskeho prezidenta.
       
Republikán v štvrtkovom rozhovore so stanicou NBC News povedal, že svoj sľub o masových deportáciách splní bez ohľadu na náklady. "Nie je to otázka ceny. V skutočnosti nemáme na výber," uviedol.

(tasr, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.