Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Saratov vzdialený vyše 700 km od Ukrajiny bol vystavený útoku ukrajinského dronu

Časť trosiek dronu dopadla do priemyselnej oblasti mesta, no incident sa zaobišiel bez zranení.

Na ruské mesto Saratov útočilo v noci ukrajinské bezpilotné lietadlo. Gubernátor rovnomennej oblasti Roman Busargin ráno uviedol, že dron bol zostrelený, no časť z jeho trosiek dopadla do priemyselnej oblasti mesta. Pri incidente nedošlo podľa prvotných informácií k žiadnym zraneniam, pripomenuli agentúry Reuters a TASS.

Ruské ministerstvo obrany okrem toho informovalo, že nad Saratovskou oblasťou bolo v noci zneškodnených dovedna šesť dronov. Medzinárodné Gagarinovo letisko pri meste Saratov funguje podľa vyhlásenia tamojšieho tlačového oddelenia v normálnom režime.

Ukrajinské médiá informujú, že po nočnom dronovom útoku vypukol požiar v blízkosti ropnej rafinérie nachádzajúcej sa práve v Saratove. Správu o požiari s odvolaním sa na výpovede miestnych obyvateľov medzičasom zverejnil aj ruský telegramový kanál Astra.

Saratov je od ukrajinských hraníc vzdialený stovky kilometrov. Nachádza sa v ňom ropná rafinéria. Zhruba 15 kilometrov od tohto mesta je aj letecká základňa, kde sú umiestnené strategické bombardéry dlhého doletu a ktorá už v minulosti bola terčom ukrajinských útokov.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda má pri rokovaniach s lekármi na výber len konflikt alebo kapituláciu, tvrdí Vlachynský

Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) reagoval na avizované výpovede lekárskych odborárov z nadčasov.

„Zdá sa, že Lekárske odborové združenie odmieta finančný kompromis, navyše si kladie aj politické požiadavky v podobe zákazu transformácie nemocníc. Vláda má teda na výber zatiaľ buď konflikt, alebo kapituláciu,“ povedal Martin Vlachynský.

Podotkol, že splnenie požiadaviek lekárskych odborárov by bolo síce drahé, ale teoreticky vláda môže použiť rezervy, ktoré sú v rozpočte. „Tým si však vláda výrazne obmedzí manévrovací priestor pre prípady, ako by bol napríklad slabý výber transakčnej dane alebo pokračovanie energetických dotácií,“ dodal.

Na margo otázky, čo by mohli spôsobiť výpovede lekárov z nadčasov, uviedol, že síce sa dá predpokladať, že by to bol problém, nemožno povedať aký veľký. „Vo svete mimo ministerstva zdravotníctva nemáme prakticky žiadne štatistiky o tom, aké sú personálne stavy jednotlivých oddelení, aká je vyťaženosť týchto oddelení a aká ich produkcia. A popravde, vôbec si nie som istý, či takéto informácie má samotné ministerstvo,“ ozrejmil Vlachynský.

Je podľa neho jasné, že konečné rozhodnutie v rokovaniach bude musieť urobiť premiér Robert Fico (Smer). „Nemusí ho však spraviť z očí do očí,“ dodal.

Vyše 3 300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom už podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári zároveň začínajú zvažovať aj výpovede z nadčasovej práce. Podľa šéfa LOZ Petra Visolajského je ich vyzbieraných dosť na to, aby bol ohrozený chod nemocníc.

Lekári sú ochotní výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s LOZ podpísal vtedajší vládny kabinet. To obsahovalo aj dohodu na platoch a ich náraste. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) už požiadal Lekárske odborové združenie o stretnutie, ktoré má byť budúci týždeň.

(tasr)

Minúta  |  

V Pieštanoch sa začína konferencia Demokracia v strednej Európe

Mesto na svojom webovom sídle priblížilo, že stretnutie je zamerané na „demokratizačný proces na Slovensku a v strednej Európe“, prezentujúci budú diskutovať o súčasnej situácii s cieľom „nájsť vhodné spôsoby pre našu budúcnosť v Európskej únii“.

Primátor Peter Jančovič privítal vo štvrtok členov Inštitútu európskych demokratov (IED) so sídlom v Bruseli v zasadacej miestnosti mestského úradu.

„Vnímame množstvo útokov na demokraciu, na výdobytky demokracie, ktoré hovoria o slobode vierovyznania, o slobode názorov, o slobode prejavu, a ktoré hovoria aj o vzájomnom rešpekte, o vzájomnom dialógu, ktorý je absolútnym predpokladom pre fungujúcu demokratickú spoločnosť,“ priblížil Jančovič.

IED vznikol v roku 2007 ako nezávislý výskumný inštitút so sídlom v Bruseli. Jeho hlavným cieľom je podporiť lepšie porozumenie kľúčových aspektov európskeho integračného procesu a zohrať aktívnu úlohu pri posilňovaní dôvery európskych občanov a ich priamej účasti na európskych inštitúciách a politikách, „najmä v prospech zjednotenej Európy“.

(tasr)

Minúta  |  

Von der Leyenová sa rozprávala s Trumpom, padla aj téma Ukrajiny

Predsedníčka Európskej komisie sa vyjadrila, že s Trumpom okrem iného diskutovali aj o obchode či energetike.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová rokovala so zvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom, pričom okrem iného diskutovala o Ukrajine.

„Diskutovali sme o obrane a Ukrajine, obchode a energetike. Spoločne môžeme podporiť prosperitu a stabilitu na oboch stranách Atlantiku,“ napísala predsedníčka.

Von der Leyenová dodala, že sa „teší na posilnenie väzieb medzi EÚ a USA a na spoločnú prácu pri riešení geopolitických výziev“.

Po samite Európskeho politického spoločenstva v Budapešti prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že podľa neho chce Trump rýchle ukončenie vojny, hoci to môže znamenať straty pre Ukrajinu. Európskych lídrov tiež informoval o svojom telefonickom rozhovore s Trumpom.

(mja)

Minúta  |  

Pre záťažovú skúšku uzavrú most v ružomberskej osade Podsuchá

Žilinská krajská polícia avizovala uzáveru na ceste I/59 Ružomberok – Podsuchá na sobotu 9. novembra, potrvá dve hodiny počas noci.

„Osobné automobily budú regulovčíci odkláňať na obchádzkovú trasu po lesnej ceste striedavo pre oba smery. Pre nákladnú dopravu bude tento úsek úplne neprejazdný,“ napísali policajti v príspevku na Facebooku.

Budúci týždeň bude mostný objekt podľa nich spustený v plnom profile bez regulovania semaforom.

(tasr)

Minúta  |  

Putin údajne zablahoželal Trumpovi, oznažil ho za odvážneho

Ruský líder, ktorý údajne v utorok súkromne zablahoželal Trumpovi, otvoril dvere k obnoveniu diplomatických vzťahov s americkým prezidentom po tom, ako dva roky nehovoril s Joeom Bidenom.

Vladimir Putin mal pochváliť Donalda Trumpa a označil ho za „odvážneho muža“, keď republikánskemu kandidátovi zablahoželal k víťazstvu v prezidentských voľbách.

Kremeľ pôvodne odmietol verejne komentovať Trumpovo víťazstvo, pričom ho označil za „internú záležitosť“ napriek tvrdeniam spravodajských služieb, že sa snaží zasahovať do volieb.

„Jeho správanie v čase pokusu o atentát na neho na mňa urobilo dojem,“ povedal Putin o streľbe na republikánskom mítingu v Butleri v Pensylvánii v júli.

S Putinom som zatiaľ nehovoril, povedal Trump

Mohlo by Vás zaujímať S Putinom som zatiaľ nehovoril, povedal Trump

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.