Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Súd zrušil Bidenov program, mal uľahčiť cestu k občianstvu pre migrantov

Program, ktorý bol chválený ako jeden z najväčších prezidentských krokov na pomoc rodinám prisťahovalcov za posledné roky, umožňoval manželom a nevlastným deťom občanov USA bez dokladov požiadať o víza bez toho, aby museli najprv opustiť krajinu.

Federálny sudca vo štvrtok zrušil politiku Bidenovej administratívy, ktorej cieľom bolo uľahčiť cestu k občianstvu pre niektorých prisťahovalcov bez dokladov, ktorí uzavreli manželstvo s občanmi USA.

Program mohlo podľa odhadov použiť približne približne 500-tisíc prisťahovalcov, v auguste ho však okresný sudca USA v Texase J. Campbell Barker pozastavil.

Barker vo štvrtok rozhodol, že Bidenova administratíva prekročila zavedením programu svoje právomoci a právnym výkladom príslušného imigračného zákona prekročila za hranicu únosnosti.

Krátkodobá iniciatíva Bidenovej administratívy známa pod názvom „Udržať rodiny pohromade“ by po januárovom nástupe Donalda Trumpa do funkcie pravdepodobne aj tak nezostala v platnosti.

(mja)

Minúta  |  

Po útokoch na zápase v Amsterdame smeruje do mesta izraelský minister zahraničných vecí

Izraelský prezident Jicchak Herzog označil útoky za šokujúce a vyzval holandské úrady k okamžitému zásahu.

Izraelský prezident Jicchak Herzog odsúdil násilnosti po futbalovom zápase Ajaxu Amsterdam proti Maccabi Tel Aviv v holandskej metropole. Taktiež uviedol, že „šokujúce zábery" z týchto incidentov pripomínali útok militantov palestínskeho radikálneho hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023. Do Amsterdamu zároveň urýchlene smeruje izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar, uvádzajú agentúry Reuters a AFP.

„S hrôzou sa dnes ráno dívame na šokujúce zábery a videá, o ktorých sme sa domnievali, že ich po 7. októbri 2023 už nikdy vidieť nebudeme: antisemitský pogrom aktuálne prebieha proti fanúšikom Maccabi Tel Aviv a izraelským občanom priamo v srdci holandského Amsterdamu," napísal prezident Herzog vo vyhlásení na platforme X.

Na zápas Európskej ligy do Amsterdamu podľa odhadov vycestovalo približne 3000 Izraelčanov. Izraelský denník Haarec tvrdí, že v Amsterdame ich vo štvrtok večer po vysokej prehre izraelského klubu (0:5) napadli na rôznych miestach maskovaní útočníci, pričom údajne išlo o koordinované útoky.

Podľa The Times of Israel počas výtržností utrpelo zranenia najmenej desať Izraelčanov, traja sú nezvestní. Päť zranených je v nemocnici a niektorých nezvestných sa podarilo nájsť, potvrdila amsterdamská polícia, ktorá tiež preveruje správy o možnom odvlečení rukojemníkov v holandskej metropole.

Polícia zadržala 62 osôb. Agentúra DPA uviedla, že desať izraelských fanúšikov zadržali za narúšanie verejného poriadku a nelegálne držanie zábavnej pyrotechniky. Útočníci vraj vykrikovali protiizraelské a propalestínske heslá v arabčine.

Herzog v príspevku podľa agentúry DPA vyjadril vieru, že holandské úrady budú okamžite konať v záujme ochrany všetkých Židov, ktorých sa to týka, a ukončia násilie voči nim. „Ide o vážny incident, varovný signál pre každú krajinu, ktorá presadzuje hodnoty slobody," dodal izraelský prezident.  

(tasr)

Minúta  |  

Musk nazval nemeckého kancelára Olafa Scholza hlupákom

Nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi sa rozpadla vláda a Musk, ktorý donedávna pomáhal s kampaňou Donaldovi Trumpovi, na túto skutočnosť svojským spôsobom zareagoval.

Miliardár Elon Musk označil vo štvrtok nemeckého kancelára Olafa Scholza za „hlupáka“ po tom, ako sa rozpadla jeho koalícia troch strán.

V reakcii na príspevok, ktorý sa týkal rozpadu Scholzovej vlády, Musk napísal: „Olaf je hlupák.“

Musk sa však dostal do konfliktu s viacerými európskymi predstaviteľmi a bojuje s regulačnými orgánmi a vládami na viacerých frontoch. Kritiku si vyslúžil za svoje riadenie spoločnosti X, pričom čelil obvineniam, že na tejto stránke umožnil šírenie nenávistných prejavov.

(mja)

Minúta  |  

Riaditeľom Justičnej akadémie môže byť aj osoba mimo justície

O funkciu riaditeľa a zástupcu riaditeľa by sa mohli uchádzať záujemcovia, ktorí sú rešpektovaní v oblasti vzdelávania, vyplýva z návrhu novely zákona, ktorý ministerstvo spravodlivosti predložilo do pripomienkového konania.

„Navrhuje sa otvorenie výberového konania na funkciu riaditeľa aj z prostredia mimo justície a ďalších záujemcov, ktorí sú uznávanými osobnosťami v oblasti vzdelávania. Navrhuje sa tiež zvýšenie požiadaviek a kvalifikačných kritérií na túto funkciu,“ uvádza rezort v návrhu zákona o Justičnej akadémii.

„Doterajšie 20-ročné skúsenosti s fungovaním akadémie vedú k nutnosti otvorenia výberového konania na funkciu riaditeľa vzhľadom na doterajší nízky, respektíve žiadny záujem o túto funkciu z radov sudcov a prokurátorov,“ spresnilo ministerstvo.

Cieľom návrhu zákona je aj rozšírenie Rady Justičnej akadémie o zástupcov navrhnutých právnickými fakultami verejných vysokých škôl a stavovských organizácií advokátov, notárov a súdnych exekútorov, ako Slovenská advokátska komora, Notárska komora Slovenskej republiky, Slovenská komora exekútorov.

„Rozšírenie rady je nutné z dôvodu previazanosti právnického vzdelávania a justičného vzdelávania, a tiež z dôvodu priestupnosti medzi jednotlivými právnickými povolaniami (najmä sudca – prokurátor – advokát – notár), ktorú umožňuje vzájomné ‚uznávanie‘ odbornej justičnej skúšky, advokátskej skúšky, notárskej skúšky, respektíve inej právnej skúšky,“ vysvetľuje predkladateľ v dôvodovej správe.

V záujme posilnenia spolupráce Justičnej akadémie a akademickej obce sa v návrhu zákona upravuje taktiež dotačná schéma podporujúca túto spoluprácu.

Návrh zákona zároveň spresňuje predmet činnosti Justičnej akadémie, cieľové skupiny vzdelávania, ako aj procedúru vykonania odbornej justičnej skúšky. Rovnako má za cieľ zjednotiť prípravné vzdelávanie a spolu s celoživotným vzdelávaním typy vzdelávacích aktivít dopĺňa o jazykové vzdelávanie a vzdelávanie prostredníctvom zahraničných odborných stáží.

„Týmto sa vhodným spôsobom vzdelávacie aktivity sprehľadnia a aktualizuje sa okruh subjektov, ktorým sa poskytujú (v tejto súvislosti napríklad aktuálne znenie zákona o justičnej akadémii nezahŕňa takzvaných ‚justičných stážistov‘ napriek tomu, že ich stáž má byť prípravou na výberové konanie na funkciu sudcu),“ uvádza dôvodová správa.

Rovnako sa navrhuje zjednotiť doterajšiu úpravu odbornej justičnej skúšky. Pre jednoduchšie plnenie úloh spojených s vykonávaním justičných skúšok sa tiež navrhuje predĺženie funkčného obdobia členov skúšobných komisií z troch na päť rokov.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2025.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina zvažuje jadrové zbrane ako alternatívu k NATO, tvrdí analytik Casey Michel

Analytik Casey Michel varuje, že v prípade zníženia podpory USA a nemožnosti vstupu do NATO bude Kyjev musieť prehodnotiť svoju obrannú stratégiu.

Ak Spojené štáty obmedzia svoju pomoc a Ukrajina nebude prijatá do NATO, jedinou cestou pre Kyjev, ako zabrániť genocíde, môže byť získanie vlastných jadrových zbraní.

Víťazstvo Donalda Trumpa v amerických voľbách a pravdepodobné obmedzenie vojenskej podpory zo strany USA nútia Ukrajinu opäť zvážiť obnovu svojho jadrového štatútu. Agentúra UNIAN uvádza, že politický analytik Casey Michel o tom píše v článku pre časopis Foreign Policy.

Analytik pripomína, že v októbri Volodymyr Zelenskyj predstavil dve možné strategické smerovania Ukrajiny – vstúpiť do NATO alebo získať vlastné jadrové zbrane.

Hoci toto vyhlásenie mohlo pre západné krajiny pôsobiť šokujúco, pre tých, čo sledujú kroky Vladimira Putina, bolo očakávané, uvádza Michel.

Michel konštatuje, že po rozpade Sovietskeho zväzu (ZSSR) Západ, a najmä Spojené štáty, výrazne tlačili na Ukrajinu, aby sa vzdala jadrového arzenálu, ktorý jej zostal z čias ZSSR. Mnohí Ukrajinci dnes považujú toto rozhodnutie za historickú chybu.

„To nás privádza späť k Trumpovmu znovuzvoleniu a Zelenského nedávnym komentárom. (...) Nestane sa to zo dňa na deň, ale ak NATO bude naďalej zatvárať dvere pred členstvom Ukrajiny - a pred americkým jadrovým dáždnikom - potom je jadrový Kyjev jediným logickým výsledkom, ktorý zostáva,“ dodáva Michel.

(lipa)

Minúta  |  

Saratov vzdialený vyše 700 km od Ukrajiny bol vystavený útoku ukrajinského dronu

Časť trosiek dronu dopadla do priemyselnej oblasti mesta, no incident sa zaobišiel bez zranení.

Na ruské mesto Saratov útočilo v noci ukrajinské bezpilotné lietadlo. Gubernátor rovnomennej oblasti Roman Busargin ráno uviedol, že dron bol zostrelený, no časť z jeho trosiek dopadla do priemyselnej oblasti mesta. Pri incidente nedošlo podľa prvotných informácií k žiadnym zraneniam, pripomenuli agentúry Reuters a TASS.

Ruské ministerstvo obrany okrem toho informovalo, že nad Saratovskou oblasťou bolo v noci zneškodnených dovedna šesť dronov. Medzinárodné Gagarinovo letisko pri meste Saratov funguje podľa vyhlásenia tamojšieho tlačového oddelenia v normálnom režime.

Ukrajinské médiá informujú, že po nočnom dronovom útoku vypukol požiar v blízkosti ropnej rafinérie nachádzajúcej sa práve v Saratove. Správu o požiari s odvolaním sa na výpovede miestnych obyvateľov medzičasom zverejnil aj ruský telegramový kanál Astra.

Saratov je od ukrajinských hraníc vzdialený stovky kilometrov. Nachádza sa v ňom ropná rafinéria. Zhruba 15 kilometrov od tohto mesta je aj letecká základňa, kde sú umiestnené strategické bombardéry dlhého doletu a ktorá už v minulosti bola terčom ukrajinských útokov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.