Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biden plánuje nové limity na prenájom ložísk ropy v Národnej rezervácii na Aljaške

Podľa uprednostňovaného plánu, ktorý zverejnila administratíva prezidenta Joea Bidena, by bolo možné prenajať najmenej 400-tisíc akrov v pobrežnej nížine rezervácie na ťažbu ropy a zemného plynu.

Ropné spoločnosti by podľa plánu zverejneného v stredu mohli podpisovať nájomné zmluvy na ťažbu ropy v Arktickej národnej prírodnej rezervácii, ale s novými obmedzeniami.

Prenájom ložísk by bol možný len v oblastiach, ktoré sa považujú za oblasti s vysokým potenciálom pre výskyt uhľovodíkov, a len za určitých nových environmentálnych obmedzení na ochranu voľne žijúcich živočíchov.

Plán, podrobne opísaný v dodatočnom vyhlásení o vplyve na životné prostredie, ktoré vedie Úrad pre správu pôdy USA, navrhuje oveľa obmedzenejšie možnosti ťažby ropy, než aký presadil Donald Trump.

S Trumpovým návratom do Bieleho domu sa táto oblasť opäť dostáva do centra pozornosti. Vyhlásil, že má v úmysle znovu otvoriť túto oblasť pre vrty. Dokonca tvrdil, že sa tu nachádza viac ropy ako v Saudskej Arábii.

(mja)

Minúta  |  

Do Oravskej priehrady zrejme vedú nelegálne vyústenia

Problém odhalili vodohospodári pri rekonštrukcii priehrady, pre ktorú znížili jej hladinu, ako prvá na to upozornila Slovenská televízia a rozhlas, skutočnosť potvrdil aj hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Bocák.

STVR uviedla, že do priehrady vtekajú tekutiny, ktoré pripomínajú splašky, čo spôsobuje znečistenie vodnej plochy. Miestni preto podali podnet Slovenskej inšpekcii životného prostredia (SIŽP).

„SIŽP ho odstúpila na odbor ochrany životného prostredia a vôd Okresného úradu Námestovo, v ktorého pôsobnosti je daná problematika. Úrad zvolá vodoprávne konanie za súčinnosti Oravskej vodárenskej spoločnosti, ktorá má v lokalite svoju infraštruktúru, pri objasnení možných, aj nelegálnych pôvodcov výustení,“ priblížil Bocák.

Po zvolaní vodoprávneho konania bude SVP podľa neho spolupracovať na objasnení zistených skutočností.

Voda v priehrade nie je určená na kúpanie. „Kvalitu vôd a určenie vhodnosti na kúpanie zastrešuje a hodnotí príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva,“ podotkol v tejto súvislosti Bocák.

(tasr)

Minúta  |  

Pri Strečne vznikajú dlhé kolóny

Rozsiahle kolóny sa tvoria v piatok dopoludnia na úseku cesty I/18 pri Strečne v okrese Žilina v oboch smeroch.

Rozsiahle kolóny sa na úseku cesty prvej triedy v oboch smeroch vytvorili z dôvodu intenzity dopravy. Polícia v tejto súvislosti podotkla, že potrvá ešte nejaký čas, kým sa rozplynú. Vodičov na to upozornila žilinská krajská polícia na sociálnej sieti, zároveň ich vyzvala na trpezlivosť.

"Odporúčame všetkým vodičom, aby sa vyhli prejazdu týmto úsekom a využili rôzne obchádzkové trasy. Žiadame ich o trpezlivosť, ohľaduplnosť, rešpektovanie pokynov regulovčíkov a policajtov na mieste," dodala polícia.

(tasr)

Minúta  |  

Kybernetické útoky proti Južnej Kórei po vojenskej pomoci KĽDR Rusku narastajú

Po príchode severokórejských vojsk na pomoc Rusku sa zvýšil počet kybernetických útokov na Južnú Kóreu, zameraných na vládne a súkromné internetové stránky.

Počet kybernetických útokov proruských hackerských skupín proti Južnej Kórei sa zvýšil po tom, čo Severná Kórea vyslala vojenské jednotky na pomoc Rusku v jeho vojenskom ťažení na Ukrajine. Podľa agentúr Reuters a Jonhap to oznámila kancelária juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola. 

Národná bezpečnostná rada sa vo štvrtok zišla na mimoriadnom zasadnutí po útokoch typu "denial of service", ktorého cieľom je zahltenie a znefunkčnenie cieľovej služby, na niektoré vládne a súkromné internetové stránky. Jonhap dodáva, že útok zasiahol aj internetovú stránku ministerstva obrany a súdov.

Politico: Vojaci z KĽDR oživili debaty o vyslaní západných vojakov na Ukrajinu

Mohlo by Vás zaujímať Politico: Vojaci z KĽDR oživili debaty o vyslaní západných vojakov na Ukrajinu

Kórejskí a americkí predstavitelia tvrdia, že v Rusku sa nachádza viac ako 10-tisíc vojakov z KĽDR. Podľa predstaviteľov USA a ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova sa severokórejské jednotky už zapojili do bojov v ruskej Kurskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou.

Južná Kórea, USA a západní spojenci odsúdili túto novú vojenskú spoluprácu medzi Ruskom a KĽDR. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že prvé boje medzi ukrajinskou armádou a severokórejskými jednotkami „otvárajú novú stránku nestability vo svete".

(tasr)

Minúta  |  

Erdogan: Vojna na Ukrajine by sa mohla skončiť s pomocou Donalda Trumpa

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan zdôraznil, že nový americký prezident môže zohrávať kľúčovú úlohu aj v ovplyvnení situácie na Blízkom východe a pozval ho na návštevu Turecka.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan verí, že vojna na Ukrajine by mohla skončiť, ak americká administratíva pod vedením Donalda Trumpa zaujme takzvaný prístup založený na riešení.

Ukončenie vojny na Ukrajine podľa tureckého prezidenta môžu urýchliť snahy západných krajín vedených USA, uvádza agentúra Reuters.

Erdogan komentoval aj vojny v Pásme Gazy a Libanone, ktoré Turecko ostro kritizuje. V tejto súvislosti vyjadril vieru v to, že Trump bude tlmočiť Izraelu, aby so svojimi útokmi „prestal" a naznačil, že dobrým začiatkom by bolo zastavenie vyzbrojovanie Izraela zo strany USA.

Návrat Trumpa oslavujú ako „Boží plán“. Izraelčania veria, že ukončí vojny

Mohlo by Vás zaujímať Návrat Trumpa oslavujú ako „Boží plán“. Izraelčania veria, že ukončí vojny

Turecký líder sa domnieva, že Trump ako nový prezident USA a jeho administratíva vážne ovplyvnia politickú a vojenskú rovnováhu na Blízkom východe. Ak by podľa jeho slov USA pokračovali vo svojej doterajšej politike, v tomto regióne by sa prehlbovala patová situácia a konflikt by sa mohol ďalej rozširovať.

Erdogan tiež oznámil, že Trumpa pozval na návštevu Turecka. Dodal, že spolupráca Ankary s novou americkou administratívou by mohla priniesť osoh pri riešení regionálnych kríz.

(tasr)

Minúta  |  

Ikea predala poslednú nehnuteľnosť v Rusku

Holandská holdingová skupina Ingka predala distribučné centrum s rozlohou 180-tisíc metrov štvorcových severozápadne od Moskvy Robertovi Uzilovovi, spolumajiteľovi najmenej štyroch ruských skladových spoločností.

Majiteľ švédskej nábytkárskej spoločnosti IKEA predal svoju posledný sklad v Rusku v rámci prebiehajúceho vojnového prerozdeľovania majetku.

Podmienky dohody neboli zverejnené. Ruská vládna komisia pre zahraničné investície schválila predaj v súlade s takzvanou „daňou z odchodu“, ktorá ukladá odchádzajúcim zahraničným spoločnostiam vysoké zľavy a „dobrovoľný príspevok“ ruskému štátu.

Hodnota distribučného centra IKEA sa odhaduje na151 až 170 milióna eur.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.