Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ikea predala poslednú nehnuteľnosť v Rusku

Holandská holdingová skupina Ingka predala distribučné centrum s rozlohou 180-tisíc metrov štvorcových severozápadne od Moskvy Robertovi Uzilovovi, spolumajiteľovi najmenej štyroch ruských skladových spoločností.

Majiteľ švédskej nábytkárskej spoločnosti IKEA predal svoju posledný sklad v Rusku v rámci prebiehajúceho vojnového prerozdeľovania majetku.

Podmienky dohody neboli zverejnené. Ruská vládna komisia pre zahraničné investície schválila predaj v súlade s takzvanou „daňou z odchodu“, ktorá ukladá odchádzajúcim zahraničným spoločnostiam vysoké zľavy a „dobrovoľný príspevok“ ruskému štátu.

Hodnota distribučného centra IKEA sa odhaduje na151 až 170 milióna eur.

(mja)

Minúta  |  

Brusel je jedno z najväčších špionážnych centier na svete, vyhlásila Európska komisia

Úradníci Európskej komisie dostali e-mail, v ktorom sa píše, že hrozba špionáže je reálna zo strany špiónov, ktorí chcú ukradnúť tajomstvá exekutívy EÚ.

V Bruseli sa to hemží špiónmi, upozornila vo štvrtok Európska komisia a varovala svojich zamestnancov v internej správe.

„Brusel je jedným z najväčších špionážnych centier na svete so stovkami aktívnych spravodajských dôstojníkov, ktorí sa zameriavajú na našu inštitúciu,“ píše sa ďalej sa vo varovaní.

V e-maile sa dodáva, že terčom môže byť ktokoľvek. Belgickí bezpečnostní predstavitelia odhadujú, že na niektorých veľvyslanectvách je 10 až 20 % diplomatov spravodajskými dôstojníkmi, pričom až každý piaty čínsky novinár pracujúci v Bruseli je podozrivý z toho, že je spravodajským dôstojníkom.

(mja)

Minúta  |  

Taraba: Kauza Kompa skončila, vypovedali sme zmluvu so súkromným prevádzkovateľom

Prevádzku plavidla medzi prístavmi Vojka nad Dunajom a Kyselica mala doteraz na starosti súkromná firma, ktorá podľa podpredsedu vlády a ministra životného prostredia predražovala jej nájom štátnemu podniku.

Štát mal roky zaparkovanú kompu v prístave, podľa predošlej koalície „nemala toľko motorov ako tá súkromná“, povedal šéf envirorezortu Tomáš Taraba, podľa ktorého „najmä“ poslankyňa Veronika Remišová a exminister Ján Budaj „neboli schopní vyhlásiť transparentnú verejnú súťaž“.

Ministerstvo pod Tarabovým vedením vypovedalo zmluvu so súkromníkom, ktorý doteraz používanú kompu prevádzkoval.

„Zmluvu, o ktorej už teraz vieme, o koľko predražila zákazku, koľko ťažkých miliónov stála našich daňových poplatníkov,“ povedal vicepremiér s tým, že sa „jeho tímu“ úspešne podarilo vo verejnom obstarávaní zazmluvniť štátnu kompu.

„Dnes vieme, že tá súkromná kompa plávala s takmer 90-percentným predražením. Prebehol tender, ktorý sa tá súkromná firma snažila napadnúť na Úrade pre verejné obstarávanie, kde prehrali na plnej čiare, a dnešným dňom môžeme oznámiť, že sme ušetrili daňovým poplatníkom šesť miliónov eur,“ vysvetlil Taraba (nom. SNS).

Tieto finančné prostriedky „už nepôjdu do súkromných vrecák“, ale na účet Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP), „ktorý doteraz finančne krvácal“, dodal minister životného prostredia.

„Pýtam sa teraz verejne, najmä pani Remišovej, ktorá si na tomto robila kampaň, nech vysvetlia, prečo nechali tieto milióny tiecť do súkromných vrecák a prečo neurobili to, čo sme spravili my,“ vyzval predstaviteľov bývalej koalície.

Poďakoval šéfovi podniku Vodohospodárska výstavba (VV) Petrovi Moldovi, riaditeľovi SVP Jozefovi Moravčíkovi a právnemu tímu rezortu, že „to dotiahli do konca“. Obvinil tiež predošlé vlády z rokov 2019 až 2023 z toho, že túto situáciu neriešili, a kritizoval aj prístup bližšie nemenovaných mimovládnych organizácií, ktoré „si mysleli, že peniaze na ministerstve životného prostredia nemajú hodnotu.“

Dodal, že tieto organizácie ponúkali svoje služby s 50- až 80-percentnou maržou, a zároveň vyzval políciu, aby „v týchto zlodejinách začala konať“ po tom, čo podľa neho rezort podal niekoľko podnetov vo veci sprenevery a nedovoleného obohacovania na enviroprojektoch.

Molda pripomenul, že tento proces riešili päť mesiacov, výzvu na verejné obstarávanie zverejnila VV aj v európskom vestníku. „Externá kompa premávala na Dunaji od roku 2015, bude premávať do konca tohto roka, za toto obdobie sme vyfakturovali do externého prostredia takmer 17 miliónov eur,“ povedal šéf VV s tým, že súťaž vyhral SVP.

Rozdiel medzi prvou a druhou ponukou bol 6,4 milióna eur, doplnil Molda. Okrem toho VV zrušila aj prenájom služieb potápačov, čím podnik okresal výdavky na dofinancovanie technickej výbavy o 50 percent.

Riaditeľ SVP tiež priblížil, že ponuka štátneho podniku nebola umelo podhodnotená, ale vodohospodári boli ochotní „ešte okresať“ svoju ponuku a ísť do elektronickej aukcie.

Pre kauzu obstarávania kompy cez Dunaj čelil pokusu o odvolanie v NR SR vtedajší šéf rezortu Peter Žiga (v súčasnosti Hlas). Opoziční poslanci vtedy hovorili o manipulácii verejného obstarávania a významných škodách pre štát.

Upozornili tiež, že zmluva medzi VV a súkromnou firmou Ponton City je prakticky nevypovedateľná. Žiga kritiku opozície odmietal. Tvrdil, že štát v prípade kompy neprišiel o jediné euro a nikto nič neukradol. Novú kompu uviedli do prevádzky 1. júla 2015.

(sab, tasr)

Minúta  |  

Súd zrušil Bidenov program, mal uľahčiť cestu k občianstvu pre migrantov

Program, ktorý bol chválený ako jeden z najväčších prezidentských krokov na pomoc rodinám prisťahovalcov za posledné roky, umožňoval manželom a nevlastným deťom občanov USA bez dokladov požiadať o víza bez toho, aby museli najprv opustiť krajinu.

Federálny sudca vo štvrtok zrušil politiku Bidenovej administratívy, ktorej cieľom bolo uľahčiť cestu k občianstvu pre niektorých prisťahovalcov bez dokladov, ktorí uzavreli manželstvo s občanmi USA.

Program mohlo podľa odhadov použiť približne približne 500-tisíc prisťahovalcov, v auguste ho však okresný sudca USA v Texase J. Campbell Barker pozastavil.

Barker vo štvrtok rozhodol, že Bidenova administratíva prekročila zavedením programu svoje právomoci a právnym výkladom príslušného imigračného zákona prekročila za hranicu únosnosti.

Krátkodobá iniciatíva Bidenovej administratívy známa pod názvom „Udržať rodiny pohromade“ by po januárovom nástupe Donalda Trumpa do funkcie pravdepodobne aj tak nezostala v platnosti.

(mja)

Minúta  |  

Po útokoch na zápase v Amsterdame smeruje do mesta izraelský minister zahraničných vecí

Izraelský prezident Jicchak Herzog označil útoky za šokujúce a vyzval holandské úrady k okamžitému zásahu.

Izraelský prezident Jicchak Herzog odsúdil násilnosti po futbalovom zápase Ajaxu Amsterdam proti Maccabi Tel Aviv v holandskej metropole. Taktiež uviedol, že „šokujúce zábery" z týchto incidentov pripomínali útok militantov palestínskeho radikálneho hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023. Do Amsterdamu zároveň urýchlene smeruje izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar, uvádzajú agentúry Reuters a AFP.

„S hrôzou sa dnes ráno dívame na šokujúce zábery a videá, o ktorých sme sa domnievali, že ich po 7. októbri 2023 už nikdy vidieť nebudeme: antisemitský pogrom aktuálne prebieha proti fanúšikom Maccabi Tel Aviv a izraelským občanom priamo v srdci holandského Amsterdamu," napísal prezident Herzog vo vyhlásení na platforme X.

Na zápas Európskej ligy do Amsterdamu podľa odhadov vycestovalo približne 3000 Izraelčanov. Izraelský denník Haarec tvrdí, že v Amsterdame ich vo štvrtok večer po vysokej prehre izraelského klubu (0:5) napadli na rôznych miestach maskovaní útočníci, pričom údajne išlo o koordinované útoky.

Podľa The Times of Israel počas výtržností utrpelo zranenia najmenej desať Izraelčanov, traja sú nezvestní. Päť zranených je v nemocnici a niektorých nezvestných sa podarilo nájsť, potvrdila amsterdamská polícia, ktorá tiež preveruje správy o možnom odvlečení rukojemníkov v holandskej metropole.

Polícia zadržala 62 osôb. Agentúra DPA uviedla, že desať izraelských fanúšikov zadržali za narúšanie verejného poriadku a nelegálne držanie zábavnej pyrotechniky. Útočníci vraj vykrikovali protiizraelské a propalestínske heslá v arabčine.

Herzog v príspevku podľa agentúry DPA vyjadril vieru, že holandské úrady budú okamžite konať v záujme ochrany všetkých Židov, ktorých sa to týka, a ukončia násilie voči nim. „Ide o vážny incident, varovný signál pre každú krajinu, ktorá presadzuje hodnoty slobody," dodal izraelský prezident.  

(tasr)

Minúta  |  

Musk nazval nemeckého kancelára Olafa Scholza hlupákom

Nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi sa rozpadla vláda a Musk, ktorý donedávna pomáhal s kampaňou Donaldovi Trumpovi, na túto skutočnosť svojským spôsobom zareagoval.

Miliardár Elon Musk označil vo štvrtok nemeckého kancelára Olafa Scholza za „hlupáka“ po tom, ako sa rozpadla jeho koalícia troch strán.

V reakcii na príspevok, ktorý sa týkal rozpadu Scholzovej vlády, Musk napísal: „Olaf je hlupák.“

Musk sa však dostal do konfliktu s viacerými európskymi predstaviteľmi a bojuje s regulačnými orgánmi a vládami na viacerých frontoch. Kritiku si vyslúžil za svoje riadenie spoločnosti X, pričom čelil obvineniam, že na tejto stránke umožnil šírenie nenávistných prejavov.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.