Preskočiť na obsah
  |  

Hlas priniesol do regiónov investície a pracovné miesta za dve miliardy eur, tvrdí poslanec

Strana podľa predsedu poslaneckého klubu „prináša konkrétnu pomoc“, ktorá podporuje rozvoj a presadenými zmenami „rozviazala ruky“ primátorom a starostom pri verejných obstarávaniach.

„Veľmi dobre poznáme problémy, s akými zápasia naše samosprávy, aké opatrenia riešia naši ďalší kolegovia starostovia a primátori a ako sa dotkne konsolidácia práve miest a obcí. Spoločne s ministrami za stranu Hlas sme nielen rozviazali ruky starostom a primátorom pri verejných obstarávaniach, ale priniesli sme aj investície a nové pracovné miesta do regiónov v hodnote viac ako dve miliardy eur,“ vyhlásil poslanec Róbert Puci.

Pripomenul, že strana pravidelne prichádza s legislatívnymi návrhmi a úpravami, ktoré sa dotýkajú života v samosprávach. Jedným z nich je podľa Puciho aj pozmeňovací návrh, ktorý vo štvrtok 7. novembra schválil parlament a oddialil tak termín účinnosti povinného zavedenia mechanicko-biologickej úpravy odpadu o dva roky.

„Týmto sme dali samosprávam možnosť sa slobodne rozhodnúť, na aký účel investujú svoje financie v dobe nutnej konsolidácie, kde rast poplatkov za odpad ovplyvní už samotné zvýšenie DPH,“ doplnil poslanec za Hlas a primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč.

Koaličná strana pripomenula aj plánované zvýšenie poplatkov za ukladanie zmesového a komunálneho odpadu. Ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS) požiadali, aby zvážil posunutie účinnosti tohto nariadenia.

„V mene poslaneckého klubu Hlas apelujeme na ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, aby rovnako prehodnotil aj účinnosť zavedenia nových sadzieb za ukladanie zmesového a komunálneho odpadu a posunul ich účinnosť o dva roky,“ uviedol Blcháč s tým, že nemôžu dopustiť, aby sa regióny dostali do finančnej situácie, keď nebudú vedieť občanom poskytnúť základné služby.

Prístup vlády k financovaniu samospráv vo štvrtok znepokojil opozičné hnutie PS. Kroky vlády považuje za nepriateľské a nedostatočné voči potrebám miest a obcí. Vláda podľa progresívcov mestám a obciam berie peniaze a núti ich rozmraziť vlastné rezervy.

(tasr)

  |  

Európa nezvládne financovať vojnu na Ukrajine bez pomoci USA, tvrdí Orbán

Maďarský premiér tiež poukazuje na potrebu novej európskej stratégie v súvislosti s ukrajinským konfliktom.

Maďarskéhý premiér Viktor Orbán zdôrazňuje, že sa Spojené štáty údajne chystajú „stiahnuť“ z vojny, ktorú považujú za prehratú. Orbán upozorňuje, že ak sa novozvolený prezident USA Donald Trump rozhodne neprispieť k podpore Ukrajiny, Európa nebude schopná financovať jej obranu samostatne.

„Američania sa z tejto vojny stiahnu. Európa nemôže túto vojnu financovať sama,“ podľa portálu Pravda s s odkazom na Bloomberg konštatuje Orbán.

Maďarský premiér, ktorý ako prvý v EÚ blahoželal Donaldovi Trumpovi k víťazstvu v prezidentských voľbách ešte pred oficiálnymi výsledkami, zároveň vyjadril potrebu novej európskej stratégie v súvislosti s Ukrajinou.

(lipa)

  |  

Biden plánuje nové limity na prenájom ložísk ropy v Národnej rezervácii na Aljaške

Podľa uprednostňovaného plánu, ktorý zverejnila administratíva prezidenta Joea Bidena, by bolo možné prenajať najmenej 400-tisíc akrov v pobrežnej nížine rezervácie na ťažbu ropy a zemného plynu.

Ropné spoločnosti by podľa plánu zverejneného v stredu mohli podpisovať nájomné zmluvy na ťažbu ropy v Arktickej národnej prírodnej rezervácii, ale s novými obmedzeniami.

Prenájom ložísk by bol možný len v oblastiach, ktoré sa považujú za oblasti s vysokým potenciálom pre výskyt uhľovodíkov, a len za určitých nových environmentálnych obmedzení na ochranu voľne žijúcich živočíchov.

Plán, podrobne opísaný v dodatočnom vyhlásení o vplyve na životné prostredie, ktoré vedie Úrad pre správu pôdy USA, navrhuje oveľa obmedzenejšie možnosti ťažby ropy, než aký presadil Donald Trump.

S Trumpovým návratom do Bieleho domu sa táto oblasť opäť dostáva do centra pozornosti. Vyhlásil, že má v úmysle znovu otvoriť túto oblasť pre vrty. Dokonca tvrdil, že sa tu nachádza viac ropy ako v Saudskej Arábii.

(mja)

  |  

Do Oravskej priehrady zrejme vedú nelegálne vyústenia

Problém odhalili vodohospodári pri rekonštrukcii priehrady, pre ktorú znížili jej hladinu, ako prvá na to upozornila Slovenská televízia a rozhlas, skutočnosť potvrdil aj hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Bocák.

STVR uviedla, že do priehrady vtekajú tekutiny, ktoré pripomínajú splašky, čo spôsobuje znečistenie vodnej plochy. Miestni preto podali podnet Slovenskej inšpekcii životného prostredia (SIŽP).

„SIŽP ho odstúpila na odbor ochrany životného prostredia a vôd Okresného úradu Námestovo, v ktorého pôsobnosti je daná problematika. Úrad zvolá vodoprávne konanie za súčinnosti Oravskej vodárenskej spoločnosti, ktorá má v lokalite svoju infraštruktúru, pri objasnení možných, aj nelegálnych pôvodcov výustení,“ priblížil Bocák.

Po zvolaní vodoprávneho konania bude SVP podľa neho spolupracovať na objasnení zistených skutočností.

Voda v priehrade nie je určená na kúpanie. „Kvalitu vôd a určenie vhodnosti na kúpanie zastrešuje a hodnotí príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva,“ podotkol v tejto súvislosti Bocák.

(tasr)

  |  

Pri Strečne vznikajú dlhé kolóny

Rozsiahle kolóny sa tvoria v piatok dopoludnia na úseku cesty I/18 pri Strečne v okrese Žilina v oboch smeroch.

Rozsiahle kolóny sa na úseku cesty prvej triedy v oboch smeroch vytvorili z dôvodu intenzity dopravy. Polícia v tejto súvislosti podotkla, že potrvá ešte nejaký čas, kým sa rozplynú. Vodičov na to upozornila žilinská krajská polícia na sociálnej sieti, zároveň ich vyzvala na trpezlivosť.

"Odporúčame všetkým vodičom, aby sa vyhli prejazdu týmto úsekom a využili rôzne obchádzkové trasy. Žiadame ich o trpezlivosť, ohľaduplnosť, rešpektovanie pokynov regulovčíkov a policajtov na mieste," dodala polícia.

(tasr)

  |  

Kybernetické útoky proti Južnej Kórei po vojenskej pomoci KĽDR Rusku narastajú

Po príchode severokórejských vojsk na pomoc Rusku sa zvýšil počet kybernetických útokov na Južnú Kóreu, zameraných na vládne a súkromné internetové stránky.

Počet kybernetických útokov proruských hackerských skupín proti Južnej Kórei sa zvýšil po tom, čo Severná Kórea vyslala vojenské jednotky na pomoc Rusku v jeho vojenskom ťažení na Ukrajine. Podľa agentúr Reuters a Jonhap to oznámila kancelária juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola. 

Národná bezpečnostná rada sa vo štvrtok zišla na mimoriadnom zasadnutí po útokoch typu "denial of service", ktorého cieľom je zahltenie a znefunkčnenie cieľovej služby, na niektoré vládne a súkromné internetové stránky. Jonhap dodáva, že útok zasiahol aj internetovú stránku ministerstva obrany a súdov.

Kórejskí a americkí predstavitelia tvrdia, že v Rusku sa nachádza viac ako 10-tisíc vojakov z KĽDR. Podľa predstaviteľov USA a ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova sa severokórejské jednotky už zapojili do bojov v ruskej Kurskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou.

Južná Kórea, USA a západní spojenci odsúdili túto novú vojenskú spoluprácu medzi Ruskom a KĽDR. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že prvé boje medzi ukrajinskou armádou a severokórejskými jednotkami „otvárajú novú stránku nestability vo svete".

(tasr)