Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sýrska armáda potvrdila pád mesta Hamá

Provládne sily vo štvrtok oznámili, že po intenzívnych bojoch stratili kontrolu nad mestom Hamá v strednej Sýrii, píšu agentúry AFP, DPA a Reuters.

Jednotky Sýrskej arabskej armády sa stiahli, aby „zachovali životy civilistov a zabránili bojom v meste“. Armáda informovala aj o vojakoch, ktorí zahynuli počas bojov. Sýrske ministerstvo obrany uviedlo, že povstalci síce vstúpili do mesta, ale utrpeli pri tom ťažké straty.

Prvotné štvrtkové tvrdenia sýrskych militantov o vstupe do mesta Hamá vláda Bašára Asada poprela. Boje o mesto sa zosilneli od utorka. Militanti zároveň tvrdia, že z tamojšej väznice „oslobodili stovky väzňov“, okrem obsadenia väznice údajne zabrali aj štvrte na severovýchode mesta.

Hamá od začiatku sýrskej občianskej vojny v roku 2011 kontrolovala vláda. Najnovšie ovládnutie mesta džihádistami preto predstavuje pre Damask a jeho spojencov Moskvu a Teherán nepríjemné komplikácie.

Militanti z džihádistickej skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) spustili minulý týždeň prekvapivú ofenzívu na severozápade Sýrie. Počas niekoľkých dní sa im podarilo dobyť rozsiahle územia vrátane druhého najväčšieho sýrskeho mesta Aleppo.

(tasr)

Minúta  |  

Samosprávne kraje žiadajú predvídateľné financovanie na úrovni dvoch percent HDP

Na štvrtkovom rokovaní Združenia Samosprávne kraje Slovenska (SK8) v Revúcej hovorili predsedovia krajov aj o kritickej situácii mostov v regiónoch, ich rekonštrukcie navrhujú realizovať prostredníctvom PPP projektov.

Členovia SK8 poukázali na to, že samosprávne kraje spolu s miestnymi samosprávami poskytujú viac ako 80 percent všetkých služieb, s ktorými sa verejnosť dostáva do kontaktu. Od štátu žiadajú udržateľné a najmä predvídateľné financovanie, a to na úrovni dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP).

"Ak takáto garancia bude poskytnutá, sme schopní dlhodobo plánovať a zároveň sme schopní aj investovať do infraštruktúry, aj s tým obrovským investičným dlhom, ktorý samosprávne kraje v cestách a v budovách majú," skonštatoval predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter.

Podľa predsedu Trnavského samosprávneho kraja Jozefa Viskupiča je výška financovania požadovaná krajmi postavená na reálnych číslach. "Nežiadame ani veľa, ani málo, pretože dnes to môže byť na úrovni 1,8 percenta. Čo žiadame my, je predvídateľnosť financovania. Aby tu neprichádzalo v behu k zmenám pravidiel," dodal Viskupič.

Financovanie samosprávnych krajov viazané na výšku HDP podľa SK8 pomôže krajom dlhodobo udržovať kvalitu poskytovaných služieb.

"Takýmto spôsobom si vieme predstaviť, že dostaneme do balíka aj financie, ktoré budú slúžiť vyslovene na zabezpečenie alebo sanovanie investičného dlhu, ktorý samosprávy vo svojom majetku majú a dostali ho od štátu," priblížila predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová.

V súvislosti s investičným dlhom samosprávnych krajov SK8 poukázalo na havarijný a dlhodobo neriešený stav mostov na území celého Slovenska.

"Dnes je na úrovni samosprávnych krajov vyše 2000 mostov v kategórii 5 a 6, to znamená pred uzavretím. Rekonštrukcia jedného mostu stojí zhruba milión eur, takže sa bavíme o investičnom dlhu zhruba vo výške dve miliardy eur," uviedol Lunter s tým, že kraje nemajú a ani nebudú mať dostatok financií na ich opravu.

Samosprávne kraje kritizujú, že na úrovni štátu neexistuje reálny plán na riešenie situácie s havarijným stavom mostov. Vláde preto plánujú navrhnúť, aby sa ich rekonštrukcie realizovali prostredníctvom PPP projektov. Rokovať o tom chcú s rezortom financií i dopravy, tému však chcú dotiahnuť aj na premiérsku úroveň. Upozorňujú tiež, že neriešenie problému môže viesť až k výrazným dopravným obmedzeniam.

"V podstate to skončí tak, že tieto mosty budeme musieť uzavrieť, keďže statici povedia, že po tomto moste sa nedá chodiť už ani s osobnými automobilmi a v niektorých častiach našich regiónov nie sú možné obchádzkové trasy," skonštatoval predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsky premiér Barnier podal demisiu

Tento krok bývalého eurokomisára nasledoval po stredajšom vyslovení nedôvery jeho stredopravicovej vláde Národným zhromaždením, píšu agentúry DPA a Reuters.

Prezident Emmanuel Macron, ktorému premiér Michel Barnier zložil demisiu do rúk, požiadal šéfa kabinetu a zvyšných členov, aby zotrvali vo funkcii, dokým nevymenuje nového predsedu vlády.

Za vyslovenie nedôvery vláde hlasovalo v stredu 331 z 574 poslancov. Od roku 1962 je to vôbec prvýkrát, čo francúzska vláda padla na základe hlasovania o nedôvere.

Barniera do funkcie v septembri vymenoval prezident Macron, aby prelomil patovú situáciu po predčasných voľbách. Barnier sa stal vôbec najkratšie slúžiacim premiérom francúzskej Piatej republiky, ktorá existuje od roku 1958.

Francúzsko, druhá najväčšia ekonomika eurozóny, sa dostalo do ďalšej politickej krízy v pondelok, keď Barnier využil svoju právomoc na presadenie návrhu zákona o rozpočte sociálneho zabezpečenia bez hlasovania v parlamente.

Po tomto rozhodnutí predložila ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP) návrh na vyslovenie nedôvery. Návrh podporilo aj národno-konzervatívne Národné zhromaždenie (RN) Marine Le Penovej, ktorému sa nepodarilo presadiť požadované zmeny v rozpočte na rok 2025.

(tasr)

Minúta  |  

Hlavné pojednávanie v korupčnej kauze Kažimíra ŠTS zrušil

Pondelkový termín bol zrušený z dôvodu rozhodovania samosudcu o námietke zaujatosti podanej obhajobou.

Obhajoba žiadala na poslednom hlavnom pojednávaní zastaviť trestné stíhanie z dôvodu premlčania. Prokurátor žiadal pokračovať v procese. Sudca by mal o návrhu obhajoby rozhodnúť na najbližšom hlavnom pojednávaní.

Podľa obžaloby guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír ešte ako minister financií opakovane požadoval od vtedajšieho šéfa finančnej správy Františka Imreczeho, aby okrem iného zabezpečil prednostné vyplatenie vratiek DPH viacerým firmám v objeme vyše troch miliónov eur. Imreczemu mal odovzdať úplatok 48-tisíc eur.

Kažimírova obhajoba popiera, že svedkovia potvrdili Imreczeho slová. Podali novú námietku

Mohlo by Vás zaujímať Kažimírova obhajoba popiera, že svedkovia potvrdili Imreczeho slová. Podali novú námietku

Kažimír na začiatku súdneho procesu vyhlásil, že je nevinný a obžalobu považuje za nezákonnú. Tvrdil, že nikdy neovplyvňoval žiadne daňové konanie v prospech a ani v neprospech žiadneho daňovníka. Zdôraznil, že Imreczemu, ktorý sa priznáva k prijatiu úplatku, žiadne finančné prostriedky neodovzdal.

Guvernéra NBS opätovne obvinili z prečinu podplácania na jeseň 2022. Predtým mu obvinenie zrušila Generálna prokuratúra SR.

Vlani v apríli vydal sudca ŠTS trestný rozkaz, ktorým Kažimíra neprávoplatne uznal za vinného z podplácania a uložil mu peňažný trest vo výške 100-tisíc eur. Keďže prokuratúra aj obžalovaný podali proti trestnému rozkazu odpor, koná sa hlavné pojednávanie.

(tasr)

Minúta  |  

SaS: Cesta Sakovej do Ruska sa deje za tajných a netransparentných podmienok

Opozičná strana tvrdí, že vláda svojím konaním podkopáva zahraničnopolitické ukotvenie naše krajiny.

"V týchto dňoch to potvrdila aj ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas), ktorá odišla na rokovanie týkajúce sa plynu do Ruska. Táto návšteva pani ministerky Sakovej sa deje za veľmi zvláštnych, tajných a netransparentných podmienok. Neviem, prečo sa vyhýba vláda a ministerka hospodárstva transparentnosti, čoho sa obáva a prečo nechce informovať o podrobnostiach svojej cesty," uviedol líder SaS Branislav Gröhling.

Doplnil, že rokovania so spoločnosťou Gazprom a návrat intenzívnejšej spolupráce s Ruskom prichádza v čase, keď sú sankcie na ruské spoločnosti stále v platnosti. Tento krok podľa SaS podkopáva Slovensko na medzinárodnej scéne.

Slovenský vládny špeciál pristál v stredu v Petrohrade

Mohlo by Vás zaujímať Slovenský vládny špeciál pristál v stredu v Petrohrade

SaS pripomenula, že počas svojho pôsobenia vo vláde podporili všetky kroky Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), ktoré viedli k tomu, aby malo Slovensko za ruský plyn relevantnú zálohu. Podľa poslanca SaS Karola Galeka boli v tom čase uzatvorené dohody s dodávateľmi v objeme 70 percent ruských dodávok.

"Je paradoxné, že nový riaditeľ SPP sa ešte v lete vyjadroval, že je schopný nahradiť 100 percent objemu ruského plynu. Čo sa stalo, keď tri týždne pred koncom roka musí letieť aj s ministerkou hospodárstva do Petrohradu a rokovať o tom, ako sa k nám ruský plyn bude aj po 1. januári 2025 dostávať," uviedol.

S postupom vlády SaS nesúhlasí a predstaviteľov vyzýva, aby ukončili akékoľvek kroky, ktoré vedú k prehlbovaniu závislosti Slovenska na Rusku.

Ministerka hospodárstva spolu s riaditeľom SPP Vojtechom Ferenczom mali v stredu popoludní odletieť vládnym špeciálom do Petrohradu rokovať o plyne. Informovali o tom viaceré médiá vrátane agentúry TASS.

(tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia chce monitorovať TikTok pred druhým kolom rumunských prezidentských volieb

Komisia má obavy z pravicového kandidáta Calina Georgesca, sociálnu platformu vyzvala, aby uchovávala údaje, ktoré by sa mohli týkať „systémových rizík“ v súvislosti s prevádzkou služby ohľadne volebných procesov a „občianskeho diskurzu“ v EÚ.

Rumunská Najvyššia rada národnej obrany (CSAT) v stredu odtajnila dokumenty naznačujúce, že víťaz prvého kola prezidentských volieb Georgescu mal na TikToku masívnu podporu koordinovaných účtov, odporúčaných algoritmov a platenej reklamy.

Americké ministerstvo zahraničných vecí medzičasom vyjadrilo „znepokojenie“ z možného priebehu druhého kola prezidentských volieb, ktoré je naplánované na nedeľu. Reagovalo tak na dokumenty CSAT, ktoré podľa ministerstva údajne poukazujú na „agresívne hybridné ruské útoky“ počas oboch kôl prezidentských volieb v Rumunsku, ako aj počas minulotýždňových parlamentných volieb.

„Ťažko vybojovaný pokrok Rumunska ukotviť sa v transatlantickom spoločenstve nemôžu zvrátiť zahraniční aktéri snažiaci sa odkloniť zahraničnú politiku Rumunska od jeho západných spojenectiev,“ píše sa vo vyhlásení amerického ministerstva.

Takýto zvrat v politickej orientácii Rumunska by podľa Washingtonu negatívne ovplyvnil bezpečnostnú spoluprácu medzi oboma krajinami a prípadné rozhodnutie Bukurešti obmedziť zahraničné investície by odradilo americké firmy od investovania v Rumunsku.

Georgescu sa napriek predvolebným prieskumom, v ktorých dosahoval jednociferné výsledky, stal prekvapivým víťazom prvého kola prezidentských volieb. Tento pravicový samozvaný outsider označuje ruského prezidenta Vladimira Putina za skutočného vodcu a vlastenca a v prípade volebného víťazstva prisľúbil ukončiť rumunskú pomoc Ukrajine.

V nedeľu si v druhom kole volieb zmeria sily s proeurópskou centristkou Elenou Lesconiovou. Z prieskumu spoločnosti AtlasIntel z 2. až 4. decembra vyplýva, že Georgescu má šancu v druhom kole získať 47 percent hlasov, kým jeho súperka iba 43 percent.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.