Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macron odložil vymenovanie nového premiéra

Najpravdepodobnejšími kandidátmi na post nového premiéra sú centristický líder Francois Bayrou, minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian či minister obrany Sébastien Lecornu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron odložil vymenovanie nového premiéra na piatok ráno. Oznámila to vo štvrtok večer jeho kancelária. Premiéra chcel pôvodne vymenovať v priebehu štvrtka.

„Meno predsedu vlády bude zverejnené zajtra ráno," uviedol podľa agentúry AFP Elyzejský palác krátko po tom, ako sa Macron vo štvrtok vrátil z návštevy Poľska.

Macron sa v utorok zaviazal k tomu, že nového predsedu vlády vymenuje do 48 hodín v snahe ukončiť politický pat, ktorý nastal po tom, ako parlament vyslovil minulú stredu nedôveru kabinetu doterajšieho premiéra Michela Barniera a ukončil tým jeho vládu.

Francúzsky prezident takýto termín prisľúbil po rokovaniach, ktoré v utorok absolvoval v Elyzejskom paláci s predstaviteľmi všetkých parlamentných strán okrem Národného združenia (RN) Mariny Le Penovej a hnutia Nepoddajné Francúzsko (LFI) Jeana-Luca Mélenchona.

(tasr, reuters, afp)

Minúta  |  

Ľudskoprávna organizácia sa obáva novej legislatívy, upozorňuje na rozpor s medzinárodným právom

Amnesty International Slovensko (AIS) vyjadruje znepokojenie nad legislatívou súvisiacou s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorú schválil parlament.

„Dôsledkom prijatia zákona má byť zmena v definícii mimoriadnej situácie, ktorej dôsledkom môže byť nútená práca lekárov. Medzinárodné právo v oblasti ľudských práv pritom štátu ukladá povinnosť zakázať nútenú prácu a zabrániť jej, a to aj prijatím legislatívnych opatrení a ich presadzovaním," skonštatoval riaditeľ neziskovej organizácie Rado Sloboda.

Inštitúcia považuje za znepokojujúce využívanie mimoriadneho stavu, ktorý dočasne obmedzuje ľudské práva, pri vyvíjaní tlaku na lekárov.

Poukazuje na to, že opatrenia obmedzujúce osobnú slobodu musia byť v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv s dôrazom na dodržiavanie práva na osobnú slobodu a bezpečnosť.

Tiež obáva, že vyhlásenie mimoriadnej situácie a riziko nútenej práce môže mať priamy negatívny vplyv na právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti.

(tasr)

Minúta  |  

Nemeckí klimatickí aktivisti majú nové maniere. Terčom ich záujmu sa stali autá

Desiatky Nemcov, majiteľov motorových vozidiel, čakalo po príchode k svojim autám nepríjemné prekvapenie.

Neznámi páchatelia počas troch po sebe nasledujúcich nocí pomocou montážnej peny upchali výfukové potrubia 60 až 100 áut. Ide o odhady nemeckých médií, čísla sa líšia.

Okrem výfukov bola montážna pena nastriekaná aj na iné časti vozidiel, najmä na nárazníky a kľučky dverí.

Incidenty sa odohrali vo viacerých mestách v Bádensku-Württembersku a Bavorsku vrátane Ulmu, Langenau a Beimerstettenu a Blauberenu. Ďalších najmenej deväťdesiat poškodených áut nahlásila polícia v Berlíne.

Okrem toho bolo každé zasiahnuté vozidlo polepené nálepkou s portrétom ministra hospodárstva Roberta Habecka (Zelení) a nápisom „Buďte zelenší!“.

Polícia informovala, že škoda na každom vozidle dosiahla až 500 eur. Podľa dostupných zdrojov však bude táto suma pravdepodobne značne podhodnotená, keďže len cena za lakovanie jedného dielu vozidla sa pohybuje nad dvoma stovkami eur, vyplýva z cenníkov autoservisov.

(mja)

Minúta  |  

Rozšírenie schengenu slúži aj maďarským záujmom, vyhlásil Szijjártó

Jedným z najdôležitejších výsledkov maďarského predsedníctva v Rade Európskej únie je skutočnosť, že Rumunsko a Bulharsko sa stanú súčasťou schengenského priestoru.

Konštatoval to vo štvrtok na Facebooku maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, podľa ktorého tento krok slúži aj maďarským záujmom.

Szijjártó zdôraznil, že rozhodnutie dáva nový impulz maďarsko-rumunskej hospodárskej spolupráci a uľahčuje život pohraničným komunitám.

„Keď sme prevzali predsedníctvo v Rade EÚ, dali sme si za cieľ ukončiť počas nášho predsedníctva dlhotrvajúcu otázku rozširovania schengenského priestoru. Toto sa dnes dosiahlo. Bulharsko a Rumunsko sa 1. januára stanú členmi schengenského priestoru," napísal Szijjártó.

Maďarský minister zdôraznil, že na rumunsko-maďarskej hranici otvoria desať nových cezhraničných ciest, ktoré výrazne uľahčia dopravu.

Ministri vnútra členských krajín EÚ vo štvrtok v Bruseli definitívne rozhodli o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach s Bulharskom a Rumunskom od 1. januára 2025. Obe krajiny sa stanú plnohodnotnými členmi schengenského priestoru bez hraničných kontrol.

(tasr)

Minúta  |  

Muž zneužil cudziu identitu. Získal tak úver v banke

Polícia o incidente informovala na sociálnej sieti, kde zverejnila aj fotografiu muža.

Úver v banke sa mu podarilo získať v nákupnom centre v bratislavskej Petržalke ešte v júni. „Neznámy páchateľ, vydávajúc sa za inú osobu, si založil bankový účet a požiadal o úver, ktorý mu bol následne v priebehu niekoľkých dní poskytnutý," tvrdí polícia.

Policajti sa preto obrátili na verejnosť so žiadosťou o pomoc v súvislosti s vyšetrovaním trestného činu úverového podvodu v súbehu s prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky, v súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv.

Vyzývajú občanov, ktorí majú akékoľvek informácie k totožnosti muža na zverejnených fotografiách, k jeho súčasnému pohybu alebo pobytu, aby to oznámili na bezplatnom čísle polície 158, ktoromkoľvek policajnom oddelení, prípadne formou súkromnej správy na sociálnej sieti.

(tasr)

Minúta  |  

Rutte chce návrat NATO k vojenským výdavkom na úrovni studenej vojny

Začiatkom 80. rokov, pred rozpadom Sovietskeho zväzu, európski členovia NATO vynakladali na obranu v priemere približne 3,8 percenta HDP.

Krajiny NATO sa musia vrátiť k obranným rozpočtom z čias studenej vojny, aby sa mohli brániť Rusku, povedal vo štvrtok generálny tajomník Mark Rutte.

V prejave na svojom prvom verejnom vystúpení v Bruseli Rutte povedal, že je potrebné zvýšiť vojenské rozpočty. NATO si stanoví nový cieľ výdavkov vo výške tri percentá HDP do roku 2030. Súčasný záväzok aliancie, ktorý splnili všetci jej členovia okrem ôsmich, je vynakladať na obranu minimálne dve percentá HDP.

„Je čas prejsť na vojnové myslenie,“ povedal Rutte. „A naštartovať našu obrannú výrobu a výdavky na obranu.“

„Je pravda, že v súčasnosti vynakladáme na obranu viac ako pred desiatimi rokmi,“ dodal Rutte. „Stále však vynakladáme oveľa menej ako počas studenej vojny. Napriek tomu, že hrozby pre našu slobodu a bezpečnosť sú rovnako veľké - ak nie väčšie,“ vyhlásil generálny tajomník.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.